Obsah (7)

§ 524§ 142§ 224§ 239§ 237§ 28§ 218

Najvyšší súd 2 Cdo 56/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne L., so sídlom v B., zastúpenej Advokátskou kanceláriou C., so sídlom v B.,

§ 524ods.

1 a 2 Občianskeho zákonníka). K takémuto záveru ho viedlo aj nesplnenie podmienky ustanovenej v § 8 ods. 2 a 3 zákona č. 212/1995 Z.z. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by bolo žalovanej umožnené uhradiť nedoplatok (koncesionársky poplatok) v dodatočnej lehote. Rovnako nepreukázala doručenie oznámenia žalovanej o postúpení pohľadávky. O náhrade trov konania súd rozhodol

§ 142ods.

1 O.s.p. Krajský súd v Trnave uznesením zo 14. septembra 2010 sp. zn. 10 Co 76/2010 odvolanie odmietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Vychádzal z tohto, že advokátka Mgr. Ľ. P. C. podala odvolanie ako neoprávnená osoba (§ 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Poukázal na to, že advokátka Mgr. Ľ. P. C. 2 2 Cdo 56/2011 nie je účastníčkou konania a ani právnou zástupkyňou žalobkyne. Nedostatok plnomocenstva na zastupovanie v konkrétnom konaní (§ 28 ods. 1 a § 49 ods. 1 O.s.p.) nebol neodstránený napriek opakovaným výzvam súdu prvého stupňa. O trovách odvolacieho konania rozhodol

§ 224ods.

1 a § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Navrhla zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzovala z § 237 písm. f/ O.s.p. a jeho dôvodnosť z § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. Uviedla, že postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Plnomocenstvo žalobkyňa udelila advokátke dňa

1. januára 2009 ako tzv. všeobecné plnomocenstvo, nakoľko advokátka ju zastupuje v obdobných konaniach s rovnakým predmetom. Originál plnej moci je založený na súde pod Spr. 171/
2. Krajský sud v Trnave neakceptoval toto plnomocenstvo a z § 28 ods. 1 a 2 O.s.p. vyvodil nesprávne právne závery. Žalovaná sa k dovolaniu nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpená advokátkou (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 236 a nasl. O.s.p.). Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu.

§ 239ods.

1 O.s.p. je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak odvolací súd a/ zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska.

§ 239ods.

2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak

1. a)odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
2. b)ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia,
3. c)ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho 3 2 Cdo 56/2011 rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Keďže dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky žiadneho z vyššie uvedených uznesení, prípustnosť dovolania z § 239 O.s.p. vyvodiť nemožno. So zreteľom na obsah dovolania a tiež zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p., t.j. skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť rozhodnutia, skúmal dovolací súd prípustnosť dovolania aj

§ 237O.s.p.

V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak

1. a)sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. b)ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3. c)účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4. d)v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5. e)sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

zákona bol potrebný,

1. f)účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
2. g)rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. dovolateľka nenamietala a v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť. Dovolateľka v dovolaní namietala, že konanie pred odvolacím súdom je postihnuté vadou

§ 237písm.

f/ O.s.p., ku ktorej došlo tým, že napriek dostatočnému plnomocenstvu bolo odvolanie žalobkyne podané advokátkou odmietnuté ako odvolanie podané neoprávnenou osobou. Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania

§ 237písm.

f/ O.s.p. je taký (vadný) postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Pod odňatím možnosti pred súdom konať treba rozumieť zákonu sa priečiaci procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných 4 2 Cdo 56/2011 mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

§ 28ods.

1 O.s.p. zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomne alebo ústne do zápisnice plnomocenstvo buď pre celé konanie alebo len pre určité úkony.

§ 28ods.

2 O.s.p. plnomocenstvo udelené pre celé konanie nemožno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo toto plnomocenstvo udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť účastník. Zo spisu je zrejmé, že odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v mene žalobkyne advokátka Mgr. Ľ. P. C., pričom v odvolaní uviedla, že plnomocenstvo bolo doručené Okresnému súdu Galanta 6. februára 2009 so žiadosťou o založenie do spisov súdnej správy (č.l. 56 spisu). Na výzvu súdu, aby predložila (žalobkyňa, právna zástupkyňa) plnomocenstvo na zastupovanie žalobkyne, Mgr. Ľ. P. C. oznámila, že ide o takzvané všeobecné plnomocenstvo, na základe ktorého je oprávnená žalobkyňu zastupovať vo všetkých konaniach týkajúcich sa vymáhania pohľadávok voči dlžníkom koncesionárskych poplatkov a ako vyplýva zo súdnej praxe, uvedenie konkrétneho konania s označením účastníkov nie je nevyhnutnou náležitosťou plnomocenstva. Ustanovenie § 28 O.s.p. upravuje formu plnomocenstva, jeho rozsah a spôsob, akým sa má udeliť. Odsek 2 citovaného ustanovenia zdôrazňuje, že zástupca, ktorému bolo toto plnomocenstvo udelené, je oprávnený na všetky úkony ako účastník konania, plnomocenstvo udelené na celé konanie nemožno obmedziť. Plnomocenstvom udeleným na konanie pred súdom môže byť každá listina účastníkom vlastnoručne podpísaná, ak je z nej vidieť vôľu účastníka, aby bol určitou osobou zastupovaný. Ak nejde o plnomocenstvo vzťahujúce sa len na určitý úkon, výslovne v plnomocenstve udelený, je nutné vychádzať z toho, že ide o plnomocenstvo dané pre celé konanie (Najvyšší súd ČSSR sp. zn. 2 Cz 2/68, R 56/1969). Pri plnej moci udelenej účastníkom konania zástupcovi, aby ho zastupoval vo všetkých veciach bez obmedzenia, ide o všeobecnú plnú moc (Najvyšší súd ČR, sp. zn. 25 Cdo 2144/98). Ako vyplýva z judikatúry súdov Slovenskej republiky (napr. Najvyšší súd Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Cdo 112/01), všeobecné plnomocenstvo oprávňujúce zástupcu zastupovať zastúpeného v každom súdnom konaní, je možné plnomocenstvo založiť do spisov súdnej správy a v konkrétnej veci sa naň odvolať. 5 2 Cdo 56/2011 Uvedené skutočnosti a zistenia svedčia o tom, že konanie pred odvolacím súdom bolo postihnuté vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., lebo odvolanie žalobkyne podané jej zástupkyňou so všeobecným plnomocenstvom na konanie bolo odmietnuté

§ 218ods.

1 písm. b/ O.s.p., hoci podmienky pre tento postup odvolacieho súdu neboli splnené. Tým bola žalobkyni znemožnená realizácia jej procesného oprávnenia domôcť sa kvalifikovaným odvolaním preskúmania správnosti napadnutého rozhodnutia v odvolacom konaní. Označená procesná vada zakladá prípustnosť dovolania a je zároveň tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 30. augusta 2011 JUDr. Jozef K o l c u n, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová