Najvyšší súd 7 Cdo 20/2011 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne K. R., bývajúcej v K. zastúpenej JUDr. F. P., advokátom v S. proti ţalovane

§ 142ods.

1 O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie ţalobkyňa. Navrhla ho ( spolu s rozsudkom súdu prvého stupňa ) zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Namietala odňatie jej moţnosti konať pred súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p. ) postupom odvolacieho súdu tým, ţe nenariadil na prejednanie odvolania pojednávanie, nesprávne právne posúdenie veci ( § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. ), nevykonanie navrhnutých dôkazov a nesprávne vyhodnotenie vykonaného dokazovania . Poukázala na nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa ( vytknuté odvolacím súdom ), ku ktorých odstráneniu nedošlo. Ţalovaná navrhla dovolanie ako nedôvodné zamietnuť a priznať jej náhradu trov dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ) zastúpená advokátom ( § 241 ods. 1 O. s. p. ) , bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243a ods. 1 O. s. p. ) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním ( § 236 a nasl. O. s. p. ). 3 7 Cdo 20/2011 Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu , pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. V zmysle § 238 ods. 1 O. s. p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O. s. p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O. s. p. je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa , ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3,

1. Dovolaním ţalobkyne nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nevyslovil ani záväzný právny názor, od ktorého by sa odvolací súd mohol odchýliť a nejde ani o prípad týkajúci sa neplatnosti zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3, 4 . Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie nie je podľa § 238 O. s. p. prípustné. So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p. , ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. ( či uţ to účastník namieta alebo nie ) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O. s. p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu ( rozsudku či uzneseniu ) , ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia ( ide tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom ). Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O. s. p. v dovolaní namietané neboli 4 7 Cdo 20/2011 a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania ţalobkyne preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť. S prihliadnutím na obsah dovolania sa odvolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom odvolacieho súdu nebola ţalobkyni odňatá moţnosť konať pred súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p. ). Pod odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým znemoţní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. K odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Ţalobkyňa namietala , ţe odvolací súd jej odňal moţnosť konať pred súdom, ak prejednal jej odvolanie bez nariadenia pojednávania. Zákon č. 384/2008 Z. z., ktorým sa dopĺňa Občiansky súdny poriadok, s účinnosťou od
2. októbra 2008 zmenil obsah predchádzajúceho znenia ustanovenia § 214 O. s. p. tým, ţe inak vymedzil prípady, kedy odvolací súd má povinnosť nariadiť na prejednanie odvolania pojednávanie a kedy môţe o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Podľa § 214 ods. 1 O. s .p. v znení účinnom od
3. októbra 2008 na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem. V ostatných prípadoch moţno o dovolaní rozhodnúť aj bez pojednávania ( § 214 ods. 2 O. s. p. v znení účinnom od
4. októbra 2008 ). Podľa § 372p ods. 1 O. s. p. na konanie začaté pred
5. októbrom 2008 sa pouţijú predpisy účinné od
6. októbra 2008, ak nie ďalej ustanovené inak . V prejednávanej veci podala ţalobkyňa odvolanie
7. apríla 2008, ale odvolacím súdom bolo rozhodnuté
8. mája 2009, teda uţ za účinnosti uvedenej novely Občianskeho 5 7 Cdo 20/2011 súdneho poriadku . Na danú vec v súvislosti s postupom odvolacieho súdu bolo treba aplikovať ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od
9. októbra
10. Keďţe z obsahu spisu nevyplýva, ţe by boli dané dôvody pre nariadenie pojednávania podľa § 214 ods. 1 O. s. p. ( krajský súd nepovaţoval za potrebné dokazovanie dopĺňať ani zopakovať, súd prvého stupňa nerozhodol podľa § 115a O. s. p. bez nariadenia pojednávania a nariadenie pojednávania nevyţadoval dôleţitý verejný záujem ), odvolací súd v súlade s § 214 ods. 2 O. s. p. rozhodol o dovolaní ţalobkyne bez naradenia pojednávania . Postupom odvolacieho súdu , plne rešpektujúcim platnú úpravu Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od
11. októbra 2008 , sa ţalobkyni neodňala moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. Ţalobkyňa namietala aj nevykonanie ňou navrhnutých dôkazov , vyhodnotenie vykonaných dôkazov a nesprávne právne posúdenie veci . Nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom konania nie je postupom, ktorým súd odníma účastníkovi moţnosť konať pred súdom ( pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
12. marca 1992 sp. zn. 4 Cdo 6/1992 , uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Slovenskej republiky , ročník 1993, zošit č. 3 – 4, str. 127, pod por. č. 37/1993 ). V zmysle § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti , preto starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle § 237 O. s. p. Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, mohlo by byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne, no táto skutočnosť ešte sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. ( pre úplnosť treba uviesť, ţe nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné – pozri § 241 ods. 2 písm. a/ aţ c/ O. s. p. ). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav . O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce 6 7 Cdo 20/2011 aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá ( nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia ). Aj za predpokladu, ţe by tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené, mali by za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku a nezakladali by prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 237 O. s. p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd ( ne ) pouţil správny právny predpis a či ho ( ne ) správne interpretoval alebo či zo skutkových záverov vyvodil ( ne ) správne právne závery , prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné, ale v preskúmavanej veci o taký prípad nešlo. Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O. s. p. , a iné vady konania v zmysle § 237 O. s. p. neboli dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobkyne v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.

§ 243bods.

5 O. s. p. , ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 243b ods. 5 O. s. p.

§ 224ods.

1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p. a ţalovanej priznal náhradu za jeden úkon právnej pomoci ( vyjadrenie k dovolaniu zo

2. 2010 – čl. 247 ) 81, 33 € spolu s reţijným paušálom 7, 21 € a 19 % DPH vo výške 105, 36 € ( § 10 ods. 1, § 14 ods. 3, § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb ). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:
3. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
4. júla 2011 JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r. predsedníčka senátu 7 7 Cdo 20/2011 Za správnosť : Hrčková Marta