Obsah (7)

§ 256§ 20§ 221§ 51§ 254§ 16§ 34

N a j v y š š í s ú d 3 To 3/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí konanom dňa 19. mája 2010 v Bratislave v senáte zloţenom z predsedu JUD

§ 256Tr.

por. (zák. č. 141/1961 Zb. v platnom znení) z a m i e t a odvolanie obţalovaného I. H.. O d ô v o d n e n i e Citovaným rozsudkom Krajského súdu v Prešove bol obţalovaný I. H. uznaný vinným spolupáchateľstvom pokračujúceho zločinu podvodu

§ 20, § 221 ods.

1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. č. 300/2005 Z.z., účinného od

1. januára 2006 (ďalej Tr. zák.) na tom skutkovom základe, ţe spoločne s J. K., ktorý uţ bol za to dňa
2. októbra 2004 právoplatne odsúdený, po vzájomnej dohode v období od presne nezisteného dňa v mesiaci jún 1995 aţ do konca uvedeného roka, v obci Ţ., ako aj v iných obciach a mestách po celom území 2 3 To 3/2010 Slovenskej republiky podvodným spôsobom v úmysle seba obohatiť uvádzali do omylu majiteľov akcií z I. vlny kupónovej privatizácie, ktoré mienia následne predať a takto získané finančné prostriedky majiteľom akcií v priebehu troch aţ štrnástich dní vyplatiť, pričom uţ v tomto čase pojali úmysel uvedený sľub nesplniť, na základe čoho uzavreli Zmluvy o odplatnom prevode – kúpe cenných papierov so 184 fyzickými osobami (vymenovanými v obţalobe aj v napadnutom rozsudku), s od tam uvedených majiteľov akcií z I. vlny kupónovej privatizácie získali splnomocnenie k prevodu týchto akcií, na základe čoho boli tieto aj odplatne prevedené na účty rôznych fyzických a právnických osôb, pričom dohodnuté sumy za prevod a odpredaj akcií v stanovenej lehote a ani doposiaľ jednotlivým majiteľom nevyplatili, tieto pouţili pre vlastnú potrebu, čím takto spôsobili škodu vyššie uvedeným majiteľom akcií I. vlny kupónovej privatizácie v celkovej výške 1 724 399 Sk, (po prepočte konverzným kurzom 57 239,56 €). Bol mu za to

§ 221ods.

3 Tr. zak., za pouţitia § 38 ods. 3 Tr. zák., s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j/ Tr. zák., bez zistenia priťaţujúcich okolností uloţený trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov, výkon ktorého,

§ 51ods.

1 Tr. zák. za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. mu podmienečne odloţil s probačným dohľadom a

§ 51ods.

2 Tr. zák. so skúšobnou dobou na 4 (štyri) roky.

§ 51ods.

2, ods. 3, ods. 5 Tr. zák. uloţil obţalovanému obmedzenie spočívajúce v zákaze obchodovania s cennými papiermi počas skúšobnej doby a v povinnosti strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie obţalovaný. V písomných dôvodoch podaného odvolania v podstate poukazoval na to, ţe na posledne vykonaných hlavných pojednávaniach nedošlo k zmene dovtedy zisteného skutkového stavu. Krajský súd nemohol z objektívnych dôvodov doplniť dokazovanie

zrušujúceho uzneseniu Najvyššieho súdu 3 3 To 3/2010 Slovenskej republiky zo dňa 29. októbra 2008, sp. zn. 3 To 109/2005, a preto za nezmenenej dôkaznej situácie nemal ho uznať vinným. Navrhoval preto zrušiť napadnutý rozsudok a jeho spod obţaloby v celom rozsahu oslobodiť. Na podklade tohto odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, preskúmal

§ 254ods.

1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe odvolanie obţalovaného nie je dôvodné. Napadnutý rozsudok je výsledkom konania v ktorom sa postupovalo

Trestného poriadku, a v ktorom nedošlo k ţiadnym podstatným chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, alebo na moţnosť uplatnenia práva obţalovaného na obhajobu. Zákonom predpísaným spôsobom v súlade s ustanovením § 2 ods. 5 Tr. por. a v rozsahu naznačenom v zrušujúcom uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

1. októbra 2008, sp. zn. 3 To 109/2005, vykonal krajský súd všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu zodpovedajúce rozhodnutie o obţalobe, ktorá na obţalovaného I. H. bola právom podaná. Krajský súd v odôvodnení písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku podrobne a vyčerpávajúcim spôsobom rozviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia. Dôkazy pritom vyhodnotil jednotlivo, vo vzájomných súvislostiach ako aj v celom ich súhrne logickým a zároveň aj podrobne a presvedčivo odôvodneným spôsobom, ktoré mu z hľadiska pravidiel stanovených pre hodnotenie dôkazov tak, ako sú uvedené v ustanovení § 2 ods. 6 Tr. por. nemoţno nič vytknúť. 4 3 To 3/2010 Krajský súd pri hodnotení dôkazov reagoval aj na obhajobu obţalovaného o tom, ţe nemal vedomosť o ţiadnom podvode, lebo plnil len príkazy svojho zamestnávateľa, t.č. uţ odsúdeného J. K.. Opak totiţ vyplýva nielen z ku spisu pripojených a na hlavnom pojednávaní oboznámených kúpnych zmlúv, z výpisov účtov v Stredisku cenných papierov aj v Investičnej a rozvojovej banke v P., splnomocnení, ale aj z výpovedí jednotlivých poškodených vypočutých ako svedkov, a to C. L., M. B., M. L., V. K., K. K., J. P., B. S., M. H., M. Š., J. S., M. K. a nepriamo aj z jeho následne identického konania v Českej republike za čo bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu vo Vsetíne, zo dňa
2. februára 1999, sp. zn. 3T 87/98 (skutok páchal v období február – marec 1996) a rozsudkom Okresného súdu v Domaţliciach zo dňa
3. júna 1998, sp. zn. 1T 10/98 (skutok páchal v marci 1997). Z výpovedí jednotlivých svedkov moţno činiť nepochybný záver o tom, ţe obţalovaný skutočne uvádzal poškodených do omylu, a to nielen tým, ţe uvádzal nepravdivé údaje o svojej osobe (zástupca firmy J., pracovník O. a pod.), ale aj tým, ţe sľuboval im zisky, výnosy, dividendy, o ktorých vedel, ţe sú nesplniteľné. Tvrdenie obţalovaného, ţe plnil len príkazy odsúdeného J. K., ktorý ho zamestnával, je právne bezvýznamné vo vzťahu k jeho zavineniu. Pracovnoprávny vzťah medzi obţalovaným a odsúdeným totiţ nezbavuje obţalovaného zodpovednosti za spáchanú trestnú činnosť. To, ţe konal po dohode s odsúdeným a na jeho pokyn má význam len pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu (§ 34 ods. 5 písm. a/ Tr. zák.) nie však z hľadiska zavinenia. Krajský súd na tomto základe vyvodil z vykonaných dôkazoch vo všetkých smeroch správne a úplné skutkové zistenia, ktoré zodpovedajú obsahu dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní. 5 3 To 3/2010

zistenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zákonu zodpovedá aj právne posúdenie správne zisteného skutku ako pokračujúceho zločinu podvodu

§ 221ods.

1, ods. 3 písm. a/ spáchanom v spolupáchateľstve

§ 20aktuálneho Trestného zákona (zák.

č. 300/2005 Z.z.).

§ 16ods.

1 Tr. zák. trestnosť činu sa posudzuje

zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný,

neskoršieho zákona sa posudzuje iba vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Trestnosťou činu sa pritom rozumie moţnosť, ţe páchateľ bude pre určitý čin odsúdený, t.j. uznaný za vinného a bude mu uloţený trest. Pre záver o tom, ktorý zákon bude pouţitý je rozhodujúce porovnanie ktorý, z rôznych posúdení ako celok, je pre páchateľa najpriaznivejší, a to bez rozdielu, či ide

skoršieho alebo neskoršieho práva o rôzne, či rovnaké skutkové podstaty. Je treba súhlasiť s názorom krajského súdu, ţe Trestný zákon účinný od 1. januára 2006, teda aktuálny Trestný zákon je pre obţalovaného priaznivejší, a to čo do moţnosti trestného postihu. Za takéhoto stavu potom

zistenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zákonu zodpovedá aj trest, ktorý bol obţalovanému I. H. uloţený za súdený trestný čin. Uloţený trest zodpovedá nielen zmyslu trestného konania, vrátane spravodlivého potrestania páchateľov, ale aj účelu trestu

§ 34ods.

1 Tr. zák. a ostatným rozhodným kritériám

ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zák. s poukazom na znenie § 36 písm. j/ Tr. zák. V tomto smere sa Najvyšší súd Slovenskej republiky v plnom rozsahu stotoţňuje s úvahami a závermi podrobne rozvedenými v dôvodoch napadnutého rozsudku a uloţený trest spolu s primeranými obmedzeniami povaţuje za zákonný a spravodlivý. 6 3 To 3/2010 Keďţe Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil ţiadne pochybenie krajského súdu a nezistil ani dôvodnosť odvolania obţalovaného, preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 19. mája 2010 JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r. predseda senátu Vypracoval: JUDr. Štefan Sekelský Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová