Najvyšší súd 8Sži/2/2011 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiak

§ 10ods.

2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p.

§ 211a nasl.

O.s.p.) a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený 27. októbra 2011 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.). V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb. 3 8Sži/2/2011 Z obsahu administratívneho spisu ţalovaného a zo súdneho spisu vyplýva, ţiadosťou z 3.7.2009, ktorá bola doručená ţalovanému dňa 7.7.2009 sa ţalobca domáhal podľa zákona č. 211/2000 Z. z. sprístupnenia informácie písomných materiálov a videozáznamov z bezpečnostných kamier na H. n. v B. z 18.6.2009 počas návštevy prezidenta Č.. Konkrétne malo ísť o tie materiály, ktoré mal ţalovaný odovzdať poslancovi M. P.. Ministerstvo vnútra túto ţiadosť podľa § 15 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. postúpilo Krajskému riaditeľstvu policajného zboru v Bratislave, oddeleniu pre styk s verejnosťou a to z dôvodu, ţe predmetné informácie nemalo k dispozícii a necítili sa byť ani príslušnou povinnou osobou o čom písomne informovali aj ţalobcu listom z 17.7.2009. Následne sa navrhovateľ podaním z 31.7.2009 voči tomuto oznámeniu odvolal, pričom uviedol, ţe ho povaţuje za rozhodnutie ţalovaného o nesprístupnení informácie. Listom z 30.7.2009 sa odvolal proti fiktívnemu rozhodnutiu nakoľko postúpenie bolo nezákonné. Následne sa ţalobca ţalobou podanou na Krajskom súde v Bratislave dňa 14. septembra 2009 domáhal zrušenia fiktívneho rozhodnutia ţalovaného zo dňa 17. júla 2009, ako aj fiktívneho rozhodnutia ţalovaného, ktorým zamietol rozklad ţalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 17.8.2009. K fikcii vydania zamietavých rozhodnutí prvostupňového ako aj druhostupňového správneho orgánu došlo podľa ţalobcu podľa § 18 ods. 3 a § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., nakoľko ţalovaný neposkytol poţadované informácie, hoci ich mal k dispozícii a poskytol ich poslancovi M. P.. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umoţňuje, aby sa kaţdá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán uţ nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide. Z ustanovenia § 247 ods. 1 O.s.p. vyplýva, v ktorých prípadoch sa môţe účastník správneho konania domáhať preskúmania rozhodnutia správneho orgánu súdom. Všeobecné súdy preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy vydaných v správnom konaní, ktorými správny orgán zasahuje do práv a povinností fyzickej osoby alebo právnickej osoby. 4 8Sži/2/2011 Z obsahu ţiadosti o informáciu zo dňa 3.7.2009 vyplýva, ţe ţalobca ňou ţiadal o zaslanie „písomných záznamov a videozáznamov z návštevy prezidenta Č. dňa 18.6.2009 na H. n. v B., ktoré mal ţalovaný poskytnúť poslancovi M. P.“. Zákon o informáciách pojem „povinná osoba“ nedefinuje. Z dikcie § 3 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám osobami povinnými sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Podľa § 11 zákona č. 575/2001 v znení platnom do 31.1.2010 bolo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ústredným orgánom štátnej správy pre

1. a)ochranu ústavného zriadenia, verejného poriadku, bezpečnosti osôb a majetku, ochranu a správu štátnych hraníc, bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, ochranu bezpečnosti a plynulosti ţelezničnej dopravy, veci zbraní a streliva, súkromné bezpečnostné sluţby, vstup na územie Slovenskej republiky a pobyt cudzincov na jej území, občianske preukazy, cestovné doklady a oprávnenia na vedenie motorových vozidiel, otázky azylantov a odídencov, evidenciu obyvateľov, evidenciu cestných motorových a prípojných vozidiel, integrovaný záchranný systém, civilnú ochranu a ochranu pred poţiarmi,
2. b)všeobecnú vnútornú správu vrátane veci územného a správneho usporiadania Slovenskej republiky, štátne symboly, heraldický register, archívy a registratúry, štátne občianstvo, matričné veci, zhromaţďovanie a zdruţovanie vrátane registrácie niektorých právnických osôb, o ktorých to ustanoví zákon, organizačné zabezpečenie volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, organizačné zabezpečenie volieb prezidenta Slovenskej republiky a ľudového hlasovania o jeho odvolaní, organizačné zabezpečenie volieb do orgánov územnej samosprávy, organizačné zabezpečenie referenda, organizačné zabezpečenie volieb do Európskeho parlamentu, vojnové hroby, ţivnostenské podnikanie, povoľovanie verejných zbierok, koordináciu výkonu štátnej správy uskutočňovanej obcami, vyššími územnými celkami a orgánmi miestnej štátnej správy,
3. c)automatizovaný informačný systém miestnej štátnej správy,
4. d)Policajný zbor, Ţelezničnú políciu a Hasičský a záchranný zbor,
5. e)koordináciu vzdelávania zamestnancov obcí a vyšších územných celkov plniacich úlohy štátnej správy. 5 8Sži/2/2011 Podľa § 171/1993 Z. z. písm. f/ a g/ o Policajnom zbore, policajný zbor zaisťuje osobnú bezpečnosť prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, predsedu vlády Slovenskej republiky, predsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ministra vnútra Slovenskej republiky (ďalej len "minister") a ďalších osôb určených zákonom 1aa) alebo vládou (ďalej len "určená osoba") a ochranu diplomatických misií a ďalších objektov určených zákonom 1aa) alebo vládou (ďalej len "určený objekt") a spolupôsobí pri fyzickej ochrane jadrových zariadení. Zo znenia zákona o informáciách ako aj zákona o organizácii ministerstiev a zákona o policajnom zbore nemoţno vyvodzovať, ţe by bol ţalovaný povinnou osobou sprístupniť informáciou, ktorej poskytnutie ţiadal ţalobca. Zo ţiadneho ustanovenia zákona č. 575/2001 Z. z. totiţ nevyplýva, ţe by ţalovaný mohol disponovať informáciami, ktoré poţadoval ţalobca. Práve naopak ust. § 11 ods. 1 písm. f/ a g/ zákona č. 173/1993 Z. z. o policajnom zbore je zrejmé, ţe týmito informáciami môţe disponovať iba policajný zbor Slovenskej republiky. Naviac povinné osoby uvedené v § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. sú povinné sprístupňovať informácie na ţiadosť len pri vykonávaní svojej rozhodovacej činnosti, ktorú síce treba chápať v čo najširšom význame, avšak musí ísť o činnosť na ktorú sú zo zákona oprávnené. Ochranu určených osôb podľa § 11 ods. 1 písm. f/ zákona č. 171/1993 Z. z. nemoţno povaţovať za rozhodovacou činnosť ţalovaného ako orgánu štátnej správy. Rovnako z citovaných právnych predpisov nevyplýva ţalovanému povinnosť, ktorá by ho zaväzovala alebo oprávňovala získavať, vyţadovať, zhromaţďovať, vyhodnocovať, vyhľadávať alebo poskytovať materiály, poţadované ţalobcom ako ţiadateľom o informáciu, ak sa v ich originálnej podobe v jeho sfére vplyvu nenachádzajú. Oprávnené osoby môţu od povinných osôb poţadovať len informácie o takých skutočnostiach, ktoré má povinná osoba k dispozícii, a ktoré je povinná na ţiadosť poskytnúť, čo však nie je tento prípad. Ţiadosť o poskytnutie informácie má za cieľ sprístupniť verejnosti jej neznáme údaje vo veciach verejných o ktorých rozhoduje povinná osoba, teda musia vyplývať zo zákonného zmocnenia, ktorú však v tomto prípade ţalovaný nemá a ani nikdy nemal. To, ţe ţalovaný mal podľa médií poskytnúť informácie poslancovi M. P. však ešte neznamená, ţe ich poskytol v súlade so zákonom a ţe s nimi aj skutočne disponoval v čase ţiadosti ţalobcu. Podľa názoru odvolacieho súdu ţalovaný postupoval správne, keď postúpil vec príslušnému krajskému riaditeľstvu policajného zboru na vybavenie a teda skutočne nedošlo 6 8Sži/2/2011 k vydaniu ţiadneho fiktívneho rozhodnutia ţalovaného či uţ dňa 17.7.2009 alebo ako odvolacieho orgánu dňa 17.8.2009. Pokiaľ ide o námietku ţalobcu, ţe sa mu postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom a to tým, ţe vo veci nebolo nariadené pojednávanie, tak súd poukazuje na to, ţe jednak postup súdu podľa piatej časti O.s.p. je osobitným druhom konania, kedy súd nie je súdom skutkovým ale súdom preskúmavacím. To znamená, ţe nevyhľadáva a ani nevykonáva dokazovanie vo veciach, ktoré patria do rozhodovacej právomoci orgánov verejnej správy, ale iba rozhoduje o zákonnosti alebo nezákonnosti postupu a ţalobou napadnutého rozhodnutia. Nebolo preto potrebné vo veci nariaďovať pojednávanie za účelom vykonania dokazovania, ktoré navrhol ţalobca, keďţe by bolo nehospodárne a neúčelné, nakoľko na posúdenie rozhodnutia vo veci samej by bolo právne bezvýznamné a neprinieslo by pre ţalobcu priaznivejší výsledok. Preto súd prvého stupňa správne postupoval ak pojednávanie nenariadil a pridrţiaval sa prejavu vôle ţalobcu uvedeného v podanej ţalobe, ţe súhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie povaţoval námietky ţalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci, a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, stotoţniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. s poukazom na § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko ţalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a ţalovanému v tomto konaní náhrada trov neprináleţí. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný. 7 8Sži/2/2011 V Bratislave 27. októbra 2011 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská