2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) rozkaz riaditeľa Úradu správy rozpočtovej kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky (v personálnych veciach) č. 1 zo dňa 13. februára 2004, ktorým bol P.. I.. V. F.
1 písm. g/ zákona č. 370/1997 Z. z. o vojenskej sluţbe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vojenskej sluţbe“) odvolaný z funkcie riaditeľa závodu V. a
2 písm. a/ zákona o vojenskej sluţbe 2 8Sžo/12/2011 bol dňom
názoru súdu hlavný vojenský prokurátor v svojom proteste dôvodne tvrdil, ţe napadnutým rozkazom bol porušený § 19 ods. 14 zákona o štátnom podniku a čl. 19 Organizačného poriadku štátneho podniku, ktorý bol vydaný
2 zákona o štátnom podniku. Krajský súd dospel taktieţ k záveru, ţe bolo porušené ust. § 21 ods. 1 písm. g/ zákona o vojenskej sluţbe, nakoľko I.. V. F. bol pôvodne
1 zákona č. 76/1959 Zb. pridelený mimo ozbrojených síl do funkcie na plnenie úloh obranného charakteru s ponechaním vo vojenskej činnej sluţbe, resp. od platnosti zákona o vojenskej sluţbe bol
1 tohto zákona vyčlenený na plnenie úloh v štátnom podniku, ktorého zakladateľom bol ţalovaný a preto nebolo moţné I.. V. F. odvolať z funkcie
1 písm. g/ zákona o vojenskej sluţbe. Súd sa stotoţnil s názorom ţalobcu, ţe aţ po odvolaní I.. V. F. z funkcie riaditeľa odštepného závodu riaditeľom štátneho podniku, mal tento riaditeľ navrhnúť zriaďovateľovi aby minister obrany rozkazom skončil jeho vyčlenenia pre potreby štátneho podniku a súčasne rozhodnúť o vymenovaní do inej funkcie alebo zaradení do personálnej zálohy a následne prepustiť do zálohy a potom prepustiť zo sluţobného pomeru vojaka. O trovách konania rozhodol súd tak, ţe ich ţalobcovi v konaní nepriznal. Proti predmetnému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalovaný, domáhajúc sa jeho zmeny
rozsudok
1 písm. h/ OSP zrušiť a konanie
2 OSP zastaviť.
ţalovaného nie je z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu zrejmé v čom konkrétne spočíva nesprávne právne posúdenie veci ţalovaným.
jeho názoru súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a tým je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť.
jeho názoru sa na ţalovaného vzťahovalo ust. § 4 ods. 2 zákona o vojenskej sluţbe, nakoľko je nesporné, ţe I.. F. bolo potrebné povaţovať za profesionálneho vojaka vyčleneného
1 zákona o vojenskej sluţbe a súčasne sa na neho vzťahovalo aj ust. § 19 ods. 14 zákona o štátnom podniku.
ţalovaného o právach a povinnostiach vyčleneného profesionálneho vojaka vyplývajúcich zo zákona o vojenskej 3 8Sžo/12/2011 sluţbe je oprávnený konať a rozhodovať príslušný sluţobný orgán a o právach a povinnostiach
14 zákona o štátnom podniku je oprávnený rozhodovať riaditeľ štátneho podniku. Okrem vymenovania do funkcie riaditeľa odštepného závodu riaditeľom štátneho podniku bol však I.. F. vymenovaný do funkcie riaditeľa odštepného závodu duplicitne aj ministrom a to personálnym rozkazom ministra obrany SR č. 381 z
1 písm. g/ zákona o vojenskej sluţbe odvolaný z doterajšej funkcie pred zaradením do zálohy
2 písm. a/ zákona o vojenskej sluţbe.
ţalovaného je skutkový a právny stav teraz taký, ţe riaditeľom štátneho podniku nebol doteraz I.. F. z funkcie riaditeľa odštepného závodu doteraz
14 zákona o štátnom podniku a
čl. 19 Organizačného poriadku zrejme doteraz odvolaný. Toto však nie je problém ţalovaného ale štátneho podniku. S týmto sa však prvostupňový súd vôbec nezaoberal. A preto je v tejto časti rozsudok nepreskú- mateľný. I.. F. bol prepustený zo sluţobného pomeru personálnym rozkazom č. 48 z 23. februára 2004 a tento rozkaz nebol napadnutý a preto prípadné zrušenie personálneho rozkazu č. 1. z 13. februára 2004 nemôţe mať na jeho sluţobný pomer vplyv.
ţalovaného je zrušenie personálneho rozkazu č. 1 z 13. februára 2004 je objektívne nevykonateľné. Ţalovanému nie je zrejmé ako má postupovať po zrušení napadnutého rozhodnutia, ak nie je oprávnený konať na základe čl. 19 Organizačného priadku a § 19 ods. 14 zákona o štátnom podniku ak na to
súdu nie je oprávnený.
ţalovaného v súčasnej dobe nemá prípadné zrušenie personálneho rozkazu č. 1 z 13. februára 2004 ţiadny praktický význam a nie sú s nim spojené ţiadne právne následky, hlavne vo vzťahu k prípadnému trvaniu sluţobného pomeru I.. F.. Náhradu trov konania neţiadal priznať. K podanému odvolaniu sa vyjadril ţalobca tak, ţe odvolať alebo menovať I.. F. do funkcie riaditeľa odštepného závodu štátneho podniku mohol iba riaditeľ tohto štátneho podniku a keď tak urobil duplicitne aj minister svojim personálnym rozkazom je toto jeho rozhodnutie v rozpore so zákonom, pretoţe ako minister na to nebol oprávnený.
ţalobcu nie je pravdivé tvrdenie ţalovaného, ţe personálny rozkaz č. 1 z 13. februára 2004 nebol napadnutý zákonným spôsobom, nakoľko hlavný vojenský prokurátor
proti tomuto právoplatnému rozkazu v zákonnej lehote protest prokurátora, ktorému však minister 4 8Sžo/12/2011 nevyhovel
ţalobu z rozsudku je zrejmé, ţe sa súd zaoberal personálnym rozkazom v časti týkajúcej sa I.. F..
názoru ţalobcu bude musieť ţalovaný postupovať v súlade s novým protestom prokurátora tak, ako na to poukázal súd prvého stupňa. Teda odvolať I.. F. z funkcie riaditeľa odštepného závodu riaditeľom štátneho podniku, ktorého je zriaďovateľom, následne ukončiť jeho dočasné vyčlenenie
1 písm. g/ zákona 346/2005 Z. z. a zaradiť menovaného do personálnej zálohy a hľadať voľné miesto prípadne prepustiť do zálohy. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1, veta prvá OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (
1, veta prvá OSP v spojení s § 211 a nasl. OSP) a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného nie je dôvodné. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený 27. októbra 2011 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP). V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb.
14 zákona o štátnom podniku riaditeľ vymenúva a odvoláva svojho zástupcu z radov zamestnancov podniku, ktorý ho v čase jeho neprítomnosti zastupuje v plnom rozsahu jeho práv a povinností. Ak riaditeľ určí viacerých zástupcov, určí aj poradie, v akom ho zastupujú. Ďalej vymenúva a odvoláva ďalších sebe priamo podriadených zamestnancov podniku. 5 8Sžo/12/2011
čl. 19 Organizačného poriadku štátneho podniku Vojenské lesy a majetky SR, š.p. z 1. júla 1998 odštepný závod riadi riaditeľ odštepného závodu, za túto činnosť zodpovedá riaditeľovi štátneho podniku: Riaditeľa odštepného závodu menuje a odvoláva riaditeľ štátneho podniku. Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom
ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť rozhodnutia a postupu pri vydaní rozkazu riaditeľa Úradu správy rozpočtovej kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. 1 zo dňa
odvolacieho súdu, zhodne s rozhodnutím krajského súdu v danej veci ako aj v súlade s protestom prokurátora je zrejmé, ţe napadnuté rozhodnutie - rozkaz riaditeľa Úradu správy rozpočtovej kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. 1 zo dňa 13. februára 2004 vydal orgán, ktorý toto rozhodnutie nemohol vydať, nakoľko
ust. § 19 ods. 14 zákona o štátnom podniku jediným oprávnený toto rozhodnutie vydať, teda rozhodnúť o odvolaní I. V. F. z funkcie riaditeľa odštepného závodu K. bol len riaditeľ tohto štátneho podniku a to aj
čl. 19 Organizačného poriadku z
tvrdenia ţalovaného dodnes neurobil a ţalovaný tak urobiť nemohol, správne prvostupňový súd napadnuté rozhodnutie - rozkaz riaditeľa Úradu správy rozpočtovej kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. 1 zo dňa 13. februára 2004 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Pokiaľ ide o námietky ţalovaného, ţe nevie čo má robiť a ako má postupovať vo veci ďalej, tak táto námietka je bezpredmetná. Nie je totiţ úlohou súdu v súdom prieskume rozhodnutí, radiť alebo poskytovať správnym orgánom návody ako majú postupovať v konaní ďalej. Súdu zo zákona takéto povinnosti ale ani oprávnenia neprislúchajú. Je však povinnosťou súdu v prípade, ţe je rozhodnutie správneho orgánu napadnuté ţalobou, 6 8Sžo/12/2011 rozhodovať o tom, či je vydané v súlade so zákonom alebo nie a či v ţalobe uvádzané dôvody zakladajú skutočnosť, ţe napadnutým rozhodnutím bol porušený zákon alebo bola zistená taká vada konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zdôrazňuje, ţe nie je moţné pripustiť taký výklad zákona, ktorým by správny orgán svojvoľne rozhodoval nad rámec svojich právomoci, ktoré mu vyplývajú zo zákona. Úlohou správnych orgánov v administratívnom konaní je striktne postupovať v súlade s ústavou a zákonmi pri vydávaní svojich rozhodnutí a to v súlade s princípmi právneho štátu zaručeného
čl. 1 ústavy, t.j. princíp právnej istoty a rovnosti. Tento spočíva okrem iného v tom, ţe všetky subjekty práva môţu odôvodnene očakávať, ţe príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať
platných právnych predpisov, ţe ich budú správne vykladať a aplikovať (napr. II. ÚS 10/99, tieţ II. ÚS 234/03). Rešpektovanie princípu právnej istoty a rovnosti účastníkov musí byť prítomné v kaţdom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďţe práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). V tomto prípade bola takou vadou konania skutočnosť, ţe o odvolaní I.. F. z funkcie riaditeľa odštepného závoru rozhodoval orgán ktorý na to nebol oprávnený. Preto nezostávalo odvolaciemu orgánu nič iné, neţ rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť
ust. § 219 ods. 1 a 2 OSP. O trovách konania odvolací súd rozhodol
1 OSP v spojení s § 250k ods. 1, veta prvá OSP v spojení s § 151 ods. 1 a 2 OSP tak, ţe úspešným ţalobcom nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko si ţiadne trovy konania neuplatnili. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný. V Bratislave 27. októbra 2011 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r. predsedníčka senátu 7 8Sžo/12/2011 Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.