Najvyšší súd 6 Cdo 118/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ Ing. D. M., CSc., bývajúceho v B., 2/ V. M., bývajúceho v B., 3/ M. K., bývajúcej v P., 4/ A. M., bývajúcej vo V., všetci zastúpení JUDr. P. K., advokátom, so sídlom v P., proti ţalovaným 1/ A.-M., s.r.o., so sídlom v T., IČO: X., 2/ Ing. I. M., bývajúcemu vo V., 3/ O. M., bývajúcemu vo V., 4/ J. M., bývajúcemu vo V., 5/ A., s.r.o., so sídlom vo V., IČO: X., o náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 23 C 19/1996, o dovolaní ţalobcov 1/ aţ 4/ proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z
- februára 2011 sp. zn. 11 Co 85/2009 takto r o z h o d o l : Uznesenie Krajského súdu v Trnave z
- februára 2011 sp. zn. 11 Co 85/2009 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Trnava uznesením z
- októbra 2009 č.k. 23 C 19/1996-987 nepriznal ţalobcom v 1/ aţ 4/ oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Rozhodnutie odôvodnil s pouţitím § 138 ods. 1 O.s.p. tým, ţe hoci príjem ţalobcov by odôvodňoval priznanie oslobodenia, oslobodenie nie je moţné priznať, nakoľko ţalobcovia mali moţnosť vypratané nehnuteľnosti, ktorých sú spoluvlastníkmi, uţívať. To však neurobili a neprejavili skutočnú snahu o poberanie úţitkov z predmetu svojho vlastníctva. Okrem toho poukázal na konanie sp. zn. 14 C 138/94, predmetom ktorého bolo vyporiadanie podielové spoluvlastníctva ţalobkýň E. M. a A. M. tak, ţe bol nariadený predaj nehnuteľností, výťaţok ktorého bude rozdelený medzi spoluvlastníkov. Dospel preto k záveru, ţe ţalobcovia nie sú len poberateľmi dôchodkov, ale sú i spoluvlastníkmi nehnuteľností, resp. výplaty podielu. Nie je moţné teda konštatovať, ţe sú nemajetní a ţe ich pomery odôvodňujú priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov. 2 6 Cdo 118/2011 Na odvolanie ţalobcov 1/ aţ 4/ Krajský súd v Trnave uznesením z
- februára 2011 sp. zn. 11 Co 85/2009 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe súd prvého stupňa správne uzavrel, ţe pomery ţalobcov v čase rozhodovania súdu s poukazom na zistené skutočnosti neodôvodňovali ich oslobodenie od súdnych poplatkov. Súhlasne so súdom prvého stupňa ustálil, ţe pomery ţalobcov bolo nutné skúmať nielen vo vzťahu k ich príjmom, ale komplexne a to predovšetkým s prihliadnutím na ich spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam značnej hodnoty. Na strane jednej pripustil, ţe ţalobcovia majú obmedzenejšie moţnosti vyuţitia nehnuteľností (vzhľadom na ich súčasný nevyhovujúci stav), prípadného poberania úţitkov z nich. Na druhej strane však argumentoval tým, ţe ţalobcovia nehnuteľnosťami disponujú od roku 2004 a teda, ţe do súčasnosti mali dostatok času prejaviť väčšiu snahu o ich reálne uţívanie na účel primeraný a zodpovedajúci ich súčasnému stavu (v dôsledku ich znehodnotenia nie je moţné ich vyuţitie na pôvodný účel). Ţalobcovia sa teda sami zbavili nedostatočným ekonomickým vyuţitím nehnuteľností hmotného prospechu, ku ktorej skutočnosti bolo potrebné pri posudzovaní ich majetkových pomerov prihliadať. Dospel preto k záveru, ţe súdom určená výška poplatku 3 319,39 eur (100 000,-- Sk) za odvolanie (jeho pomerná časť pripadajúca na kaţdého spomedzi ţalobcov) predstavuje sumu, ktorá neohrozí uspokojovanie ich základných ţivotných potrieb. Rozhodnutie okresného súdu povaţoval z týchto dôvodov za vecne správne. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podali ţalobcovia 1/ aţ 4/ včas dovolanie a ţiadali, aby dovolací súd zmenil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, tak ţe ţalobcom 1/ aţ 4/ prizná oslobodenie od súdnych poplatkov. Dovolanie odôvodnili tým, ţe odvolací súd im svojim postupom odňal moţnosť konať pred súdom, keď rozhodnutie zaloţil na nesprávnych záveroch. Podľa dovolateľov odvolací súd neprihliadol na nimi predloţené dôkazy, resp. nesprávne ich hodnotil v súvislosti so skúmaním ich majetkových pomerov. Z týchto dôkazov nepochybne vyplývalo, ţe predmetné nehnuteľnosti im boli v roku 2004 vrátené zdevastované, poškodené a znefunkčnené. Neboli vôbec pouţiteľné na podnikateľskú činnosť a preto nebolo ani moţné z ich vyuţitia brať akékoľvek úţitky. Odvolací súd pri skúmaní ich majetkových pomerov neposúdil tieto skutočnosti správne. Okrem toho vytýkali odvolaciemu súdu, ţe nenariadil pojednávanie za účelom objasnenia skutkového stavu, hoci to v danej veci situácia vyţadovala. 3 6 Cdo 118/2011 Ţalovaní 1/, 3/ a 4/ vo vyjadrení k dovolaniu ţiadali mimoriadny opravný prostriedok ţalobcov 1/ aţ 4/ odmietnuť ako neprípustný a priznať im náhradu trov dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie bolo podané včas účastníkmi konania, preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné. Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. moţno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu v ustanoveniach § 237 a 239 O.s.p. Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v § 237 O.s.p., ktoré spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací súd – ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom – z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.). Podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.). K odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím môţe byť aj uznesenie, ktorým nebolo vyhovené návrhu účastníka na oslobodenie od súdnych poplatkov, ak záver súdov o tejto otázke nie je správny. V zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky totiţ kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Toto právo má kaţdý, teda i ten, kto nemá finančné prostriedky na zaplatenie súdneho poplatku. Preto, aj keď zákon stanovuje povinnosť uhradiť súdny poplatok ako podmienku pri uplatňovaní práva v občianskom súdom konaní, súčasne 4 6 Cdo 118/2011 upravuje okolnosti, za ktorých moţno túto povinnosť odpustiť. Nesprávnym posúdením podmienok pre odpustenie poplatkovej povinnosti môţe byť znemoţnené právo na súdnu ochranu a teda moţnosť účastníka konať pred súdom. Podľa § 138 ods. 1 veta prvá O.s.p. na návrh môţe súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejmé bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Účelom uvedeného ustanovenia je, aby účastníkovi nebolo len pre jeho majetkové a sociálne pomery znemoţnené uplatňovať alebo brániť svoje právo. Pri jeho aplikácii nie je právne významné, za akých okolnosti došlo k vzniku sporu, ani aké je postavenie účastníka z hľadiska jeho povolania, či profesie, teda ani to či je alebo nie je podnikateľom a či podnikateľskú činnosť aj v skutočnosti vykonáva. Pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov musia byť súčasne splnené dve podmienky, a to nepriaznivá finančná situácia a pravdepodobnosť úspechu v ďalšom konaní na strane ţiadateľa. Len z hľadiska splnenia týchto podmienok môţe súd hodnotiť oprávnenosť ţiadosti účastníka. Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe odvolací súd pri posudzovaní opodstatnenosti ţiadosti ţalobcov o priznanie oslobodenia (prípadne aj čiastočného) od súdnych poplatkov v zmysle vyššie uvedených zásad nepostupoval. Predovšetkým treba uviesť, ţe záver odvolacieho súdu o nesplnení podmienok pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov na strane ţalobcov je jednak v rozpore s jeho skutkovým zistením o nepriaznivej finančnej situácii ţalobcov a jednak je nesprávnou aplikáciou ustanovenia § 138 ods. 1 veta prvá O.s.p. Odvolací súd totiţ nerešpektoval znenie tohto ustanovenia, keď posudzoval vec z hľadísk, ktoré idú nad rámec zákona (nedostatočné ekonomické vyuţitie nehnuteľnosti ţalobcami) a keď pri posudzovaní majetkových pomerov ţalobcov prihliadol na skutočnosť, ktorá nemá oporu v obsahu spisu (ţe ţalobcovia sa sami zbavili hmotného prospechu). Navyše, samotné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu sa javí ako vnútorne rozporné, lebo na jednej strane vychádza z údajného nedostatočného ekonomického vyuţitia majetku ţalobcami, pričom na druhej strane ţalobcovia svoj nárok odôvodňujú práve tým, ţe to boli ţalovaní, ktorí im bránili v uţívaní spoločných vecí a ţe tieto uţívali nad rámec spoluvlastníckych podielov. Odvolací súd teda hodnotil oprávnenosť ţiadosti ţalobcov o oslobodenie od súdnych poplatkov nad rámec vyplývajúci z ustanovenia 5 6 Cdo 118/2011 § 138 ods. 1 O.s.p. a vzal do úvahy v neprospech ţalobcov aj také skutočnosti, ktoré z tvrdení účastníkov a predloţených dôkazov nevyplynuli. Jeho rozhodnutie, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o nepriznaní oslobodenia od poplatkov, je teda zaloţené na nesprávnom posúdení podmienok pre odpustenie poplatkovej povinnosti. Takýmto nesprávnym rozhodnutím odvolací súd odňal ţalobcom moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., čím zaloţil prípustnosť a zároveň aj dôvodnosť nimi podaného dovolania. So zreteľom na uvedené dovolací súd podľa § 243b ods. 1 O.s.p. uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- októbra 2011 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová