1 písm. a/ katastrálneho zákona nevyhovel návrhu na opravu chyby v katastrálnom operáte, spočívajúcu v tom, že stavba, chata so súp. č. X., evidovaná na LV č. X., v k.ú. V. B., v celosti, v prospech p. I.. M. V. je v skutočnosti postavená na pozemku, parcela E-KN č. X., trvalé trávne porasty o výmere 5844 m2, evidovanom na LV č. X., v prospech žalobkyne, v podiele 111/158 z celku a nie na pozemku, parcela C-KN č. X.X., zastavané plochy a nádvoria o výmere 123 m2, evidovanom na LV č. X., v celosti, v prospech p. I.. M. V. tak, ako je zapísané v katastri nehnuteľností a neopravil požadovaným spôsobom údaje katastra nehnuteľností. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že rozhodnutie žalovaného nebolo žalobnými dôvodmi žalobkyne nijako spochybnené a nezistil žiadne vady, ktoré by mali vplyv na zákonnosť postupu správneho orgánu pri jeho vydávaní, ani vplyv na zákonnosť samotného rozhodnutia. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je po vecnej i právnej stránke v súlade s právnym poriadkom. Dospel k záveru, že návrhu žalobkyne, ktorým sa domáhala takej opravy chyby, ktorá spočívala v tom, že chata súp. č. X. nie je postavená na C-KN parc. č. X.X., ale na pozemku parc. č. X., kat. úz. V. B., ktorého je spoluvlastníčkou, nebolo možné vyhovieť. Vyslovil, že žalovaný správny orgán presne zistil skutkový stav veci, keď uviedol, že údaje zapísané v katastri nehnuteľností, sú v súlade s verejnými listinami, na základe ktorých došlo k zápisu chaty súp. č. X. do katastra nehnuteľností tak, že táto stojí na C-KN parc. č. X.X.. Mal zato, že listiny, ktorými sú dohoda o osobnom užívaní EN parc. č. X.X., dedičské rozhodnutie po pôvodnej spoluvlastníčke H. V. a žiadosť o zápis stavby do katastra nehnuteľností, ktorej prílohou je rozhodnutie o pridelení súpisného čísla na chatu, jednoznačne svedčia o tom, že chata súp. č. X. bola postavená na vtedajšej EN parc. č. X.X., ktorá bola neskôr v rámci mapovania C-KN stavu zapísaná do katastrálnej mapy ako C-KN parcela. Zároveň zobral do úvahy poukaz žalovaného správneho orgánu na skutočnosť, že pri oddeľovaní EN parc. č. X.X. z pôvodnej PK parc. č. X. došlo k chybe v geometrickom pláne z roku 1982, pričom považoval za nepochybné, že EN parc. č. X.X. nebola súčasťou pôvodnej KN parc. č. X., ale PK parc. č. X.. Uvedené však nemá vplyv na skutočnosť, že C-KN parc. č. X.X. právne existuje. Dodal, že z grafického znázornenia zo 3 8Sžo/247/2010 dňa
katastrálnej mapy evidentne postavená na C-KN parc. č. X.X. by nebola v popisnej časti umiestnená na žiadnej parcele. Doplnil, že sama žalobkyňa neuvádza, na ktorej parcele vlastne chata stojí, len uvádza, že na 4 8Sžo/247/2010 inej. Krajský súd vzhľadom na obsah zápisov v popisnej časti katastra nehnuteľností týkajúcich sa parc. č. X.X., aj po riadnom identifikovaní tejto parcely s EKN parc. č. X. dospel k záveru, že tento zápis sa nemôže zmeniť, pretože súčasťou listu vlastníctva, na ktorom je chata zapísaná, nie je za identifikovanie C-KN parcely s PK stavom. Preto zápis na LV č. X., kat. úz. V. B. ohľadom C-KN parc. č. X.X. a chaty so súp. č. X., ktorá je postavená na tejto parcele, by bol stále nezmenený. Krajský súd nepovažoval tiež za opodstatnené argumenty žalobkyne spočívajúce v tom, že samotná identifikácia zo dňa
zákona, keďže katastrálnym zákonom bola katastrálnym úradom (ako osobitným orgánom štátnej správy) okrem iných právomocí, zverená aj evidencia práv k nehnuteľnostiam, pričom pri zverení týchto právomocí zákonodarca predpokladal, že budú 5 8Sžo/247/2010 dbať na to, aby nedochádzalo k evidovaniu takých právnych vzťahov, ktoré neexistujú. Uviedla, že pri správnom konaní v rámci reštitúcií zistila, že na pozemku, ktorý je aj vo vlastníctve žalobkyne, má postavenú chatku I.. M. V., hoci štát mu do osobného vlastníctva previedol iný pozemok, ktorý bol odčlenený z PK parc. č. X., a ktorý aj od vlastníkov tohto pozemku kúpil. Mala zato, že štát na seba nepreviedol pozemok žalobkyne, prípadne jej právnych predchodcov, preto následne nemohol na iného previesť pozemok, na ktorom stojí chata I.. M. V. a spol., pretože tento nebol vo vlastníctve štátu. Ďalej uviedla, že vo vlastníctve I.. M. V. je celkom iný pozemok, ktorý nie je totožný s pozemkom, na ktorom stojí jeho chata. Dodala, že tieto podstatné skutočnosti žiadna zo strán konania nespochybňuje, avšak správa katastra, a aj katastrálny úrad odvádzajú od podstatných skutočností pozornosť a hovoria o tom, kto je zodpovedný za tento stav a kde a kto sa pri meraní pomýlil. Žalobkyňa zdôraznila, že správny orgán vedie evidenciu aj vlastníckych práv k nehnuteľnostiam – pozemkom, pričom tieto údaje vlastnou činnosťou zapísal tak, že sú v rozpore s právnym stavom, preto požiadala o opravu tejto chyby
príslušných ustanovení katastrálneho zákona. Namietala, že zápis vlastníckeho práva v prospech I.. M. V. a spol. (v súčasnosti je vlastníctvo zapísané na LV č. X. v prospech M.. E. M. v celosti) je v rozpore s verejnou listinou, teda s kúpnou zmluvou zo dňa
žalobkyne nemôže stáť na pozemku, umiestnenom nie pod chatou, ale na PK parc. č. X..
názoru žalobkyne bolo bez pochybností preukázané, že chata je postavená na PK parc. č. X.. Ďalej žalobkyňa namietala, že pri rozhodovaní o reštitúcii bol právnemu predchodcovi žalobkyne (jej otcovi) vydaný pozemok, zapísaný v pozemno-knižnej vložke 162 pre k.ú. V. B., parc. č. X. lúka vo výmere 13356 m2, teda jej časť, ktorá bola v tomto konaní identifikovaná a bola vhodná na vydanie. Dodala, že Správa katastra Dolný Kubín pri vyhotovovaní podkladov v reštitučnom konaní predložila identifikáciu s poznámkou, že parc. č. X.X. vo výmere 123 m2 je zapísaná na LV č. X. v prospech I.. M. V., pričom táto bola kúpená z pozemnoknižnej parc. č. X., zapísanej v pozemnoknižnej vložke 168 a preto pri pozemku, vydanému v reštitúcii, bola výmera parc. č. X.X. započítaná do vydanej výmery. Parcela č. X.X. situovaná na pozemnoknižnej parcele 6 8Sžo/247/2010 bola vydaná. Zdôraznila, že ak parc. č. X.X. nie je situovaná na pozemnoknižnej parc. č. X. a nemôže tam byť, potom ani chata nemôže byť postavená na tejto parcele, ale stojí na časti pozemnoknižnej parc. č. X., ktorá bola v reštitučnom konaní vydaná. Nesúhlasila tiež s tvrdením súdu, že došlo k chybe v geometrickom pláne z roku 1982 a že je nepochybné, že EN parc. č. X.X. nebola súčasťou PK parc. č. X., ale že bola súčasťou parc. č. X..
žalobkyne z geometrického plánu z roku 1982 jednoznačne vyplýva, že EN parc. č. X.X. bola odčlenená z PK parc. č. X. a nie z parc. č. X.. Súdu prvého stupňa vyčítala, že nezisťoval, na základe čoho boli do máp zakreslené uvedené chatky a vychádzal z grafického znázornenia zo dňa
ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený 20. októbra 2011 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).
1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb. 7 8Sžo/247/2010 Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom
ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ktorým návrhu žalobkyne zo dňa 28. marca 2007 na opravu chyby v katastrálnom operáte nebolo vyhovené. Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobkyne, preto v medziach podaného odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu a konanie mu predchádzajúce najmä z pohľadu, či sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne uplatnenými v žalobe, a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia. Najvyšší súd po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnu- tému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a administratívneho spisu s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spojení s § 372p ods. l O.s.p. sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi krajského súdu, ktoré sú vyčerpávajúce, úplné, dostatočne zrozumiteľné a výstižné. Keďže nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od ním uvedených argumentov a relevantných právnych záverov a nadbytočne neopakoval fakty známe pre účastníkov konania z prejednávanej veci spolu s právnymi závermi, len na doplnenie dodáva. Katastrálny zákon č. 162/1995 Z. z. opravu chýb v katastrálnom operáte upravuje v ustanovení § 59.
1 písm. a/ katastrálneho zákona, správa katastra aj bez návrhu opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra.
3 veta prvá tohto zákona, ten, koho práv, záujmov chránených právom alebo povinností sa údaje katastra týkajú, môže kedykoľvek požiadať o odstránenie chýb v katastrálnom operáte. Oprava chýb v katastrálnom operáte nemá vplyv na vznik, zmenu ani zánik práv k nehnuteľnostiam; to neplatí, ak ide o opravu
1 písm. a/ a § 78 ods. 1 (§ 59 ods. 4 katastrálneho zákona). 8 8Sžo/247/2010 Zápisy práv k nehnuteľnostiam v evidencii nehnuteľností vykonané do 31. decembra 1992 preukazujú pravdivosť skutočností v nich uvedených, ak sa nepreukáže opak. Ak sa preukáže opak, správa katastra opraví zápis (§ 78 ods. l katastrálneho zákona). V danom prípade správa katastra a následne v dôsledku podaného odvolania žalovaný a krajský súd dospeli k rovnakému záveru, že oprava chyby v katastrálnom operáte nie je dôvodná.
názoru odvolacieho súdu zmenu zápisu v katastri nehnuteľností tak, aby zodpovedala právnemu stavu tvrdenému žalobkyňou je možné dosiahnuť len určovacou žalobou,
c/ Občianskeho zákonníka z dôvodu, že rozhodovanie o otázkach týkajúcich sa vlastníctva, vlastníckych sporov k nehnuteľnostiam, ako aj určovanie, či právo alebo právny vzťah je alebo nie je resp. vyslovenie platnosti verejných a iných listín nepatrí správnemu orgánu, ale patrí do právomoci súdu. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky považuje za potrebné zdôrazniť, že
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je predmetom konania súdny prieskum správnych rozhodnutí na základe žalôb alebo opravných prostriedkov a v rámci tohto konania správnemu súdu neprináleží rozhodovať o platnosti resp. neplatnosti akýchkoľvek právnych úkonov, založených právnym odvetvím súkromného práva, pretože tieto sporné otázky môžu byť len predmetom určovacej žaloby podanej
Odvolací súd zistil, že dôvody uvádzané žalobkyňou nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil a s ktorými sa odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu stotožnil. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobkyni, ktorá v tomto konaní nemala úspech, ich náhradu nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 20. októbra 2011 9 8Sžo/247/2010 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.