c/ Tr. por. sa dovolanie obvineného J. Š. o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e: Rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 23. februára 2007, sp. zn. 4 T 7/2005, bol obvinený J. Š. uznaný za vinného z trestného činu všeobecného ohrozenia
1, ods. 3 Tr. zák. Tento trestný čin spáchal v podstate tak, že v nezistenom čase na neznámom mieste zhotovil nástražný výbušný systém z cca 0,5 kg výbušnej zmesi trinitrotoluénu, kovových guličiek a valčekov uložených do obalu z 5 mm hrubého plechu v tvare kvádra; dňa X. tento umiestnil do poštovej schránky Ing. Z. S. vo vchode na prízemí obývaného panelového domu v N. Z. na C. ul. č. X. a okolo X..00 hod. ho diaľkovo bezdrôtovo aktivoval následne čoho došlo k explózii; detonačná vlna preborila panelovú stenu prízemného bytu M. D. zdržiavajúcej sa v kúpeľni, pričom táto utrpela veľmi rozsiahle zranenia následkom čoho zomrela; Ing. Z. S. otvárajúca poštovú schránku pri explózii utrpela rôzne zranenia vyžadujúce si liečenie spojené s práceneschopnosťou od 26. júla 2004 do 6. decembra 2005, a aj ochrnutie tvárového nervu a ochrnutie ľavej ruky; pritom explóziou na dome a jeho zariadení vznikla aj materiálna škoda 406 097 Sk. 1 TdoV 15/2008 2 Za tento trestný čin uložil krajský súd obžalovanému
3 Tr. zák. trest odňatia slobody na štrnásť rokov a na jeho výkon ho zaradil
2 písm. c/ Tr. zák. do tretej nápravnovýchovnej skupiny. Zároveň
1 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. obžalovanému uložil trest prepadnutia veci (predmetov opísaných vo výroku rozsudku), pričom
6 Tr. zák. deklaroval prechod ich vlastníctva na štát. Krajský súd ďalej
1 Tr. por. obžalovanému uložil povinnosť nahradiť spôsobenú škodu V. Z. P. v B., pobočke v N. Z., v sume 260 811 Sk, K. P. v B. v sume 358 271 Sk, S. P. v B., pobočke v N. Z., v sume 59168 Sk, E. D. v sume 12710 Sk a Ing. Z. S. v sume 130 055 Sk;
2 Tr. por. poškodená Ing. Z. S. so zvyškom jej nároku na náhradu škody bola odkázaná na konanie o občianskoprávnych veciach, na toto konanie
1 Tr. por. bol s jeho nárokom na náhradu škody v celom rozsahu odkázaný aj poškodený Ing. D. B. Rozsudok krajského súdu
1 písm. b/, alinea cc/ Tr. por. účinného do
por. odvolanie obvineného a krajského prokurátora zamietol. Odpis uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol obvinenému a jeho obhajcovi doručený
1 a nasl. v tom čase platného Trestného poriadku sa vysporiadal už Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení, sp. zn. 3 To 57/2006 z 31. mája 2006, pričom ostatné okolnosti uvádzané obvineným sa týkajú vyhodnotenia skutkového stavu súdom, čo nie je dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por. Vzhľadom na to, že považuje rozsudok krajského súdu v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky za zákonný, navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného odmietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1 Tr. por.), ale súčasne po preskúmaní veci zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
V 15/2008 6 Obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne, t.j. vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 Tr. por. Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom ale v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť
c/ Tr. por. Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdov je určený na nápravu výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb, ako to vyplýva z konštrukcie jednotlivých dovolacích dôvodov
1 písm. a/ až písm. l/ Tr. por., resp. aj
3 Tr. por. Tento opravný prostriedok neslúži na revíziu skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať, prípadne korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je všeobecnou – treťou inštanciou zameranou na preskúmanie všetkých rozhodnutí súdu druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy a navyše aj bez toho, aby ich mohol
základných zásad trestného konania, najmä ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. Dovolateľ síce v odôvodnení dovolania uviedol, „že si je vedomý právnej skutočnosti danej § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., že dovolací súd správnosť a úplnosť zisteného skutku nemôže skúmať a meniť, t.j. že dovolací súd nepreskúmava skutkové zistenia, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie súdu“, ale napriek tomu – ako je vyššie zhrnuté – celý obsah dovolania sa v maximálne možnej miere týka skutkových zistení, tzn. vykonaných alebo nevykonaných dôkazov, hodnotenia jednotlivých dôkazov a dôkazných prostriedkov súdmi oboch stupňov (dokonca dovolaním nenapadnuteľného uznesenia o vrátení veci na došetrenie). Tento postup vyúsťuje do hodnotenia záveru o vine obvineného, ktorý súdy oboch stupňov urobili na základe (iba) nepriamych dôkazov. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto znovu pripomína, že s poukazom na nesprávne skutkové zistenia alebo na nesúhlas s hodnotením dôkazov nie je možné ani nepriamo, prostredníctvom iných dovolacích dôvodov vyvodzovať dovolací dôvod
V 15/2008 7 Uvedený dovolací dôvod pripúšťa iba právne námietky vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižších stupňov. Zákonná formulácia tohto dovolacieho dôvodu vyjadruje, že dovolanie je určené na nápravu právnych chýb rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností
noriem hmotného práva. To znamená, že s poukazom na dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. nie je možné domáhať sa preskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie založené. Dovolateľ síce v súlade s ustanovením § 374 ods. 2 Tr. por. uviedol dôvody dovolania
1 písm. c/, písm. g/ Tr. por., resp. aj
3 Tr. por. tvrdiac, že bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, resp. že išlo o chybné konanie na súde prvého stupňa, pričom vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku, ale žiadny z týchto dôvodov nebol naplnený. Ako bolo uvedené vyššie, podané dovolanie len formálne odkazuje na tri uvedené ustanovenia upravujúce dôvody dovolania, bez akejkoľvek vecnej argumentácie. V skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatnených dovolacích dôvodov, lebo dovolací súd po preskúmaní veci žiaden z týchto dovolacích dôvodov nezistil. Treba len pripomenúť, že tieto dôvody dovolania obvinený priebežne uplatňoval v rámci celého konania pred súdom prvého a druhého stupňa, vrátane podaného odvolania. Súdy oboch stupňov sa s nimi vysporiadali, ako to vyplýva z obsahu ich rozhodnutí. Skutočným obsahom dovolania obvineného, tak ako je to rozvedené vyššie, sú jeho námietky vo vzťahu ku skutkovým zisteniam súdov oboch stupňov a k hodnoteniu vykonaných dôkazov z pohľadu ustanovenia § 2 ods. 5, ods. 6 Tr. por. účinného do 1. januára 2006, čo všetko malo mať za následok pochybnosti o jeho vine vo vzťahu k trestnému činu všeobecného ohrozenia
1 Tr. por. V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky v rámci dovolacieho konania pripomína, že v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať (aj vtedy), ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. 1 TdoV 15/2008 8 Z tohto ustanovenia vyplýva, že dovolací súd nemôže preskúmavať úplnosť a správnosť skutkových zistení ustálených súdmi oboch stupňov v pôvodnom konaní. Preto Trestný poriadok dovolateľovi neumožňuje na základe tohto dovolacieho dôvodu namietať nesprávnosť zisteného trestného skutku, ani nesprávnosť hodnotenia vykonaných dôkazov, ani neúplnosť vykonaného dokazovania, pričom dovolateľ práve tieto skutkové okolnosti spochybňuje a uplatňuje ich nepriamo, ako osobitný dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. tvrdiac, že bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu. O tento dôvod by išlo v prípade porušenia práva na obhajobu, ale zásadným spôsobom. Tento dovolací dôvod bude spravidla naplnený pri nerešpektovaní ustanovení Trestného poriadku o povinnej obhajobe, pri vykonávaní procesných úkonov bez prítomnosti obhajcu a pod., čo sa v posudzovanom prípade nezistilo. Odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu - a tým aj možnosť procesných strán poznať mieru splnenia revíznej povinnosti odvolacím súdom v zmysle § 254 ods. 1 Tr. por. - je síce schematické (najmä opakované konštatovanie latinského pojmu „rezultát“ = slovensky „výsledok“, vo vzťahu ku všetkým relevantným výrokom prvostupňového rozsudku, čo nevyznieva priliehavo), napriek tomu, jeho skutkové i právne závery sú vyjadrené jednoznačne. Zákonným dôsledkom toho bolo, že odvolanie obvineného ako nedôvodné
por. zamietol. Dovolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia však nie je prípustné (§ 371 ods. 6 Tr. por.). So zreteľom na to, že v posudzovanej veci neboli splnené podmienky dovolania
1 písm. c/, písm. g/ Tr. por., resp. § 374 ods. 3 Tr. por. dovolací súd musel dovolanie obvineného J. Š.
c/ Tr. por. odmietnuť. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 27. apríla 2009 JUDr. Harald S t i f f e l , v. r. Za správnosť vyhotovenia: Sláva Drgoňová predseda senátu 1 TdoV 15/2008 9
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.