c) Tr. por. sa dovolanie obvineného P. L. o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo 17. januára 2007, sp. zn. 1 T 1/2005, bol obvinený P. L. uznaný za vinného v bodoch 1), 2), 3) z pokračovacieho trestného činu vraždy
2 písm. a), písm. b), písm. j) Trestného zákona v znení zák. č. 253/2001 Z. z. (ďalej len Trestného zákona) a z trestného činu nedovoleného ozbrojovania
2 písm. b) Trestného zákona, ktorých sa dopustil tak, že v bode 1) obvinení P. L., J. B. a Ľ. A., dňa X. v čase od X. hod. do X. hod. po predchádzajúcej vzájomnej dohode zmocniť sa, pod hrozbou použitia strelnej zbrane, predmetov zo žltého kovu, spoločne prišli do N. M. N. V., na osobnom motorovom vozidle značky F. C., EČ: S., kde po príchode obžalovaný P. L. vybral spod sedačky vozidla krátku strelnú zbraň nezistenej značky, ráže 5,6 mm, ktorú mal v igelitovej taške, a ktorú si v nezistenom čase zadovážil bez povolenia, a spolu odišlo do predajne Z. – P., na N. S. č. X. v N. M. N. V., pričom obžalovaný Ľ. A. zostal vonku dávať pozor, obžalovaní J. B. a P. L. vošli do predajne, kde obžalovaný P. L. bez vedomia a dohody s obžalovanými Ľ. A. a J. B., štyrikrát vystrelil na predavača J. K. a spôsobil mu tak strelné 1 Tdo V 14/2008 2 poranenia hlavy s rozsiahlym devastačným poškodením pravej časti mozgu, mozgového thalamu a mozočka, jedno strelné poranenie bedrovosedacej časti, na následky ktorých poškodený J. K. zomrel počas prevozu do nemocnice. A následne z predajne odcudzili rôzne premety zo žltého kovu v hodnote najmenej 164 040 Sk, čím po likvidovaní poistnej udalosti spôsobili majiteľke predajne Z.– P., A. P. škodu najmenej v sume 44 891 Sk a poisťovni A., a. s., Bratislava v sume najmenej 119 149 Sk, v bode 2) obvinení P. L. a J. B., dňa X. v čase od X. hod. do X. hod. po predchádzajúcej vzájomnej dohode zmocniť sa pod hrozbou použitia strelnej zbrane, predmetov nachádzajúcich sa v predajni Š. na N. H. číslo X. v Š., vošli do predajne, kde obžalovaný J. B. požiadal predavačku O. L., aby mu otvorila výstavné vitríny, v ktorých sa nachádzali predmety zo žltého kovu a náramkové hodinky rôznych značiek, následne vošiel do predajne obžalovaný P. L., ktorý bez vedomia a dohody s obžalovaným J. B., bez vyzvania zozadu strelil z malokalibrovej zbrane značky M., kal. 22 Long. Rifle, výrobné číslo C., ktorú si zadovážil v nezistenom čase a bez povolenia, do zátylku hlavy predavačku, poškodenú O. L., čím jej spôsobil strelné kanálovité rozdrvenie a pomliaždenie mozgu s vnútrolebečným krvácaním pri strelnej zlomenine záhlavovej kosti po zástrele hlavy, vedúce k jej okamžitej smrti na mieste a následne prikázal obžalovanému J. B., aby zobral predmety zo žltého kovu spolu s hodinkami, čo aj tento učinil, a takto odcudzili predmety v hodnote najmenej 1 391 199 Sk, čím po likvidovaní poistnej udalosti spôsobili majiteľovi predajne Š. Š., B. U. škodu v sume najmenej 753 216 Sk a poisťovni A., a.s., R. R. N. škodu v sume najmenej 637 983 Sk, v bode 3) obvinený P. L., v presne nezistenom čase v období v mesiacoch M. X. až J. X. vylákal do lesného porastu katastra obce Ž., časti s názvom G., spájajúcej katastrálne územie obce Ž. s obcou J., pod zámienkou návštevy rybníka. Poškodenú K. H., kde ju zozadu udrel nezisteným predmetom do hlavy, následkom čoho poškodená spadla na zem, kde jej strelil do čela hlavy z nezistenej malokalibrovej zbrane a spôsobil jej tak pomliaždenie mozgu, úrazové poškodenie klenby a spodiny lebečnej, tvrdého obalu mozgu a krvácanie do mozgu, čo viedlo k jej okamžitej smrti, po ktorej ešte strelil poškodenej do pravého vonkajšieho ucha. Následne poškodenú povyzliekal donaha a zakopal do vykopanej jamy o hĺbke 50 cm a oblečenie neskôr spálil. 1 Tdo V 14/2008 3 Za tieto trestné činy uložil krajský súd obvinenému P. L.
2, s použitím § 29 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. b), písm. c) a § 35 ods. 2 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, súhrnný trest odňatia slobody na doživotie. Na výkon tohto trestu ho
2 písm. c) Tr. zák. zaradil do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny. Zároveň zrušil výrok o treste rozsudku Krajského súdu v Nitre z 10. októbra 2005, sp. zn. 1 T 2/2005, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.
1 písm. a) Tr. zák. uložil mu tiež trest prepadnutia veci a to pištole zn. M. kal. 22 Long rifle, výrobné číslo C. so zásobníkom na 10 ks nábojov a tlmičom hluku výstrelu, s tým, že
3 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.
1, § 52 ods. 1 Tr. zák. krajský súd uložil obžalovanému P. L. aj trest prepadnutia majetku, ktorého vlastníkom sa
3 Tr. zák. stáva štát. Krajský súd obžalovaným P. L. a J. B. uložil
1 písm. c) Tr. zák. ochranné opatrenie a to zhabanie vecí – nábojov zaistených pri domovej prehliadke (ich počet a kaliber je v tomto výroku uvedený).
1 Tr. por. krajský súd zaviazal obvineného P. L. samostatne, resp. s ďalšími obvinenými nadradiť solidárne škodu jednotlivým poškodeným stranám v rozsahu, aký vyplýva z tohto výroku rozsudku. Tento rozsudok
1 písm. b), alinea cc) Tr. por. účinného do
por. odvolanie obvineného zamietol. Odpis uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol obvinenému a jeho obhajcovi doručený
môjho názoru neexistuje nijaký právne relevantný dôkaz, ktorý by ma usvedčoval zo spáchania skutkov, pre ktoré som bol odsúdený. Súd prvého stupňa moje zavinenie oprel o výpovede nevierohodných svedkov, mám na mysli J. B. a takisto Ľ. A., ktorí
môjho názoru v úmysle polepšiť si svoje procesnoprávne postavenie ako obvinených ma začali v prípravnom konaní usvedčovať zo spáchania jednotlivých skutkov. Okrem týchto výpovedí, ktorých vierohodnosť ja dôrazne odmietam si súd prvého stupňa osvojil za právne relevantný dôkaz, ktorým je opoznávanie mňa ako podozrivého a neskôr ako obvineného. Vytýkam, či už orgánom činným v prípravnom konaní a následne aj súdu spôsob vykonávania opoznávania. Zastávam názor, že opakované opoznávanie resp. výsledky opakovaných opoznávaní sú nedôveryhodné a dôrazne tvrdím, že takýto dôkaz nie je nad všetky pochybnosti a samozrejme následne takýto dôkaz nie je získaný zákonným spôsobom. Súdu vytýkam spôsob opoznávania mojej osoby na hlavnom pojednávaní v tom smere, že v čase súdneho konania som bol publikovaný teda resp. moja podobizeň v rôznych časopisoch, novinách a pod. Vytýkam súdu tiež skutočnosti, že mi bolo upreté právo na obhajobu v predmetnej trestnej veci, a to v smere oboznámenia sa s jednotlivými dôkazmi v spisovom materiáli, ktoré skutočnosti mi boli upreté a odmietnuté. V ostatných veciach poukazujem na moje podrobné vyjadrovania sa, a to či už v konaní prípravnom a takisto v konaní súdnom, v ktorom smere sa obraciam na dovolací súd so zdvorilou žiadosťou o citlivé a objektívne posúdenie mojich jednotlivých návrhov. Z týchto dôvodov v dovolaní navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
por. z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. g), písm. i) Tr. por. vyslovil, že bol porušený zákon v neprospech odsúdeného v ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por. a
2 Tr. por. zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 1 T 1/05 a aby
2 Tr. por. dovolací 1 Tdo V 14/2008 5 súd prikázal vec na nové prerokovanie a rozhodnutie v inom zložení senátu Krajskému súdu v Nitre. V zmysle § 376 Tr. por. sa dňa 3. decembra 2008 vyjadril k obsahu uvedeného dovolania Krajský prokurátor v Trenčíne. Argumentoval nasledovne : Súd prvého stupňa oprel svoj názor nielen o výpovede J. B. a Ľ. A., ale i o výpovede iných svedkov a celý rad nepriamych dôkazov, ktoré tvoria ucelený, ničím neprerušovaný sled. Tieto dôkazy logicky do seba zapadajú. Obaja spoluobvinení – B. a A. už v začiatku prípravného konania a potom i na hlavných pojednávaniach vypovedali vždy rovnako. Ich výpovede sa nezhodovali iba v malých detailoch, ktoré nemali vplyv na K. rozhodnutie súdu, resp. prípad ako taký. Výpovede oboch dopĺňali iné dôkazy. Trestné konanie trvalo niekoľko rokov, pričom obvinení B. a A. vypovedali v podstate k prípadu vždy rovnako i s odstupom času. Z týchto dôvodov nemožno súhlasiť ani s názorom obvineného L., že rekognície, ktoré v konaní prebehli boli nezákonné. Konštatoval to i Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní. Tvrdenie odsúdeného, že mu bolo odopreté právo na obhajobu v tom smere, že sa nemohol oboznámiť s jednotlivými dôkazmi, je nepravdivé, je zavádzajúce. Obvinený L., ako v prípravnom konaní, tak i na hlavnom pojednávaní sa mal možnosť vyjadriť ku všetkým dôkazom, ktoré boli produkované v jeho trestnej veci. Toto právo i plne využíval. Podával rôzne podnety, sťažnosti, návrhy a o všetkých bolo rozhodované, resp. konané. Počas celého konania obvinený žiadal prekopírovať celé zápisnice z jednotlivých úkonov, čo mu bolo umožnené a v súčasnosti disponuje takmer identickou kópiou spisu. V priebehu celého konania mal svojho obhajcu, s ktorým sa radil a ktorý využíval plne svoje oprávnenie. Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský prokurátor navrhol, aby dovolací súd
1 Tr. por. dovolanie obvineného ako nepreukázané odmietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b) Tr. por.), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať 1 Tdo V 14/2008 6 (§ 370 ods. 1 Tr. por.), ale súčasne po preskúmaní veci zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. (§ 382 písm. c) Tr. por.). Na vysvetlenie tohto záveru treba predovšetkým uviesť, že obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne, t.j. vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 Tr. por. Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom ale v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť
c) Tr. por. Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdov je určený na nápravu výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb, ako to vyplýva z konštrukcie jednotlivých dovolacích dôvodov
1 písm.
3 Tr. por. Tento opravný prostriedok neslúži na revíziu skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať, prípadne korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je všeobecnou – treťou inštanciou zameranou na preskúmanie všetkých rozhodnutí súdu druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol
základných zásad trestného konania, najmä zásady ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. Preto s poukazom na nesprávne skutkové zistenia alebo na nesúhlas s hodnotením dôkazov nie je možné vyvodzovať dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por. Uvedený dovolací dôvod pripúšťa iba právne námietky vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižších stupňov. Zákonná formulácia tohto dovolacieho dôvodu vyjadruje, že dovolanie je určené na nápravu právnych chýb rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností
noriem hmotného práva. To znamená, že s poukazom na dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., ako už bolo uvedené, nie je možné domáhať sa preskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie založené. 1 Tdo V 14/2008 7 Dovolateľ síce v súlade s ustanovením § 374 ods. 2 Tr. por. uviedol dôvod dovolania aj
1 písm.
1 písm. g), písm. i ), resp. ani
písm.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.