ktorého vodič J. D. mohol dopravnej nehode zabrániť, ak by išiel niţšou rýchlosťou (37 km/h), resp. ak by na danú situáciu zareagoval o 0,05 sekundy skôr. Z uvedeného záveru vyvodil, ţe vznik škody nezavinil výlučne ţalobca, ale škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), v ktorom prípade sa jedná o zodpovednosť zaloţenú na princípe objektívnom. Tejto 2 6 Cdo 114/2010 zodpovednosti sa moţno v zmysle § 428 OZ zbaviť, len ak sa preukáţe, ţe prevádzateľ nemohol škode zabrániť ani pri vynaloţení všetkého úsilia, ktoré moţno od neho poţadovať. Keďţe vodič J. D. mohol v zmysle znaleckého posudku dopravnej nehode zabrániť, nie je moţné „uplatniť liberačné dôvody“. Dospel preto k právnemu názoru, ţe v danom prípade J. D. ako prevádzateľ vozidla zodpovedá za škodu a teda, ţe základ ţaloby aj vo vzťahu k ţalovanej (záväzkový vzťah z poistnej zmluvy), obstojí. Pri výške škody vychádzal zo znaleckého posudku o bolestnom a sťaţení spoločenského uplatnenia vypracovaného znalcom MUDr. B. D. CSc. a priznal ţalobcovi škodu vo forme bolestného a sťaţenia spoločenského uplatnenia v celkovej sume 35 850,-- Sk. Nárok ţalobcu, ktorým sa domáhal zvýšenia bolestného a sťaţenia spoločenského uplatnenia nad sumu zodpovedajúcu základnému počtu bodov (§ 6 ods. 2 a 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb.), povaţoval za nedôvodný, keďţe nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa pre primerané zvýšenie tohto odškodnenia. Ţalobe v tejto časti preto nevyhovel. Rozhodnutie o priznaní úroku z omeškania oprel o ustanovenie § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p. Povinnosť ţalovanej zaplatiť súdny poplatok odôvodnil ustanovením § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 22. októbra 2009 sp. zn. 3 Co 253/2008 na odvolania oboch účastníkov rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcovi 35 850,-- Sk s 13 % úrokom z omeškania od 16.4.2004 do zaplatenia, zmenil tak, ţe návrh zamietol. Vo výroku, ktorým bol návrh zamietnutý a vo výroku nepriznania trov konania štátu, rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Výrok, ktorým bola ţalovanej uloţená povinnosť zaplatiť súdny poplatok zrušil a rozhodol o trovách konania. Za nesporné (v zhode s okresným súdom) povaţoval zistenie, ţe dňa 22.2.2002 došlo v B. ceste k dopravnej nehode (stret ţalobcu ako chodcu s motorovým vozidlom EČ: SA 896 AF, ktoré riadil J. D.) a ţe ţalobca pri nehode utrpel ťaţké zranenie. Za základ svojho rozhodnutia vzal, okrem obsahu spisu Okresného dopravného inšpektorátu, oddelenia bezpečnosti cestnej premávky, Bratislava II, jeho rozhodnutia č. p. : ORP- 331/OBCP-2002-V-II a ţalobcom hneď po dopravnej nehode podaného vysvetlenia z 22.2.2002, znalecké dokazovanie vykonané pred súdom prvého stupňa znalcom Ing. J. B. Na rozdiel od súdu prvého stupňa vychádzal zo záveru znalca vysloveného v znaleckom posudku,
ktorého ţalobca vytvoril z technického hľadiska vodičovi motorového vozidla prekáţku náhlu. Znalcom pripustenú moţnosť zabránenia dopravnej nehode v prípade skoršieho reakčného času vodiča, resp. ak by vodič jazdil rýchlosťou 37 km/h, hodnotil tak, 3 6 Cdo 114/2010 ţe tieto skutočnosti nie je moţné povaţovať za subjektívne zlyhanie vodiča (vodič jazdil rýchlosťou primeranou jeho rozhľadu, neporušil ţiadne z ustanovení zákona č. 315/1996 Z.z.). Dospel preto k záveru, ţe vodič vozidla J. D. nemohol škode zabrániť ani pri vynaloţení všetkého úsilia a ţe sa teda zbavil zodpovednosti za škodu v zmysle § 428 OZ. Okrem toho, vychádzajúc zo záväznosti rozhodnutia vydaného v priestupkovom konaní, v zmysle ktorého bola určená zodpovednosť za spôsobenú dopravnú nehodu a to tým, ţe výlučne ţalobca porušil pravidlá cestnej premávky, dospel k záveru, ţe škoda bola ţalobcovi spôsobená výlučne jeho zavinením a teda, ţe vzniknutú škodu musí znášať sám (§ 441 OZ). Rozsudok súdu prvého stupňa v jeho vyhovujúcej časti preto
zmenil tak, ţe ţalobu v tejto časti zamietol a pokiaľ ide o zamietajúcu časť rozhodnutia, v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdil. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 224 a 142 ods. 1 O.s.p. Rozhodnutie o povinnosti ţalovanej zaplatiť súdny poplatok za návrh zrušil, lebo nenastali podmienky
2 zák. č. 71/1992 Zb. Proti tomuto rozsudku krajského súdu v časti, v ktorej odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, podal včas dovolanie ţalobca. Navrhol rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, ţe záver krajského súdu,
ktorého v danom prípade je daný liberačný dôvod v zmysle § 428 OZ, je v rozpore s vykonaným znaleckým dokazovaním. Znalec v znaleckom posudku totiţ jasne uviedol, ţe vodič mohol nehode zabrániť a uviedol tieţ podmienky, za ktorých sa tak mohlo stať. Odvolací súd na daný prípad preto nesprávne aplikoval ustanovenie § 428 OZ. V tejto súvislosti dával do pozornosti súdu, ţe išlo o miesto, kde sa nachádza zastávka MHD a kde chodci beţne prechádzajú cez vozovku mimo priechod pre chodcov. Na tomto mieste bolo moţné predvídať vstup chodca do vozovky a preto bolo povinnosťou vodiča prispôsobiť rýchlosť jazdy okolnostiam tak, aby ku škode nedošlo. Namietal tieţ, ţe odvolací súd nesprávne vyvodzoval zodpovednosť za spôsobenú dopravnú nehodu výlučne ţalobcom z rozhodnutia vydaného v priestupkovom konaní. Občianskoprávny súd je totiţ takýmto rozhodnutím viazaný len v tom smere, ţe bol spáchaný priestupok a kto ho spáchal. Odvolací súd tak na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Ţalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe od prevádzateľa dopravného prostriedku nemoţno v zmysle § 428 OZ poţadovať také úsilie, ktoré prekračuje jeho 4 6 Cdo 114/2010 povinnosti stanovené záväznými predpismi. Pri hodnotení úsilia, ktoré mohlo dopravnej nehode zabrániť, je preto potrebné zváţiť aj to, či existuje právna povinnosť na takéto konanie. Odvolací súd preto správne hodnotil závery znalca v otázke moţnosti vodiča dopravnej nehode zabrániť a správne na vec aplikoval príslušné ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov. Navrhla preto dovolanie ţalobcu ako nedôvodné zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorý je riadne zastúpený (§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie prípustné (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok odvolacieho súdu bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) nad rozsah dovolacieho návrhu (§ 242 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a dospel k záveru, ţe tento rozsudok treba zrušiť. V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý rozsudok nebol vydaný v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 O.s.p.), zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Uvedené procesné vady neboli v dovolaní tvrdené a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. 5 6 Cdo 114/2010 Inou vadou konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. So zreteľom na to dovolací súd skúmal, či v prejednávanej veci nedošlo k takejto procesnej vade. Dospel k záveru, ţe konanie odvolacieho súdu je takou (inou) vadou postihnuté. Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa (§ 211 ods. 2 O.s.p.).
1 O.s.p. odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami uvedenými v odsekoch 2 aţ 7. Ak má odvolací súd za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám (§ 213 ods. 3 O.s.p.).
1 O.s.p. súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.
za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, ţe predpokladom toho, aby odvolací súd mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto prípade je teda skutočnosť, ţe odvolací súd sám opakuje v potrebnom 6 6 Cdo 114/2010 rozsahu dokazovanie, na základe ktorého dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od stavu zisteného prvostupňovým súdom, tvoriacemu podklad pre jeho rozhodnutie v danej veci. I keď odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku výslovne neuviedol, ţe súd prvého stupňa v danom prípade nesprávne zistil skutkový stav (uviedol len, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je správne), z obsahu rozhodnutia odvolacieho súdu zreteľne vyplýva, ţe dospel k odlišným (opačným) skutkovým zisteniam neţ súd prvého stupňa. Odvolací súd totiţ vychádzal v zmysle znaleckého dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa znalcom Ing. J. B. z toho, ţe ţalobca vytvoril z technického hľadiska vodičovi motorového vozidla prekáţku náhlu. Odvolací súd z tohto (odlišného) skutkového rámca právne vyvodil, ţe prevádzateľ vozidla sa zbavil zodpovednosti za škodu v zmysle § 428 OZ, resp. ţe škoda bola ţalobcovi spôsobená výlučne jeho zavinením (§ 441 OZ). Neuvedomil si pri tom dostatočne, ţe ak nie sú skutkové zistenia súdu prvého stupňa správne, treba v odvolacom konaní dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakovať (§ 213 ods. 3 O.s.p.). Zo zápisnice z pojednávania pred odvolacím súdom z 22.októbra 2009 (č.l. 132 spisu) vyplýva, ţe odvolací súd dokazovanie v uvedenom zmysle, najmä dokazovanie znaleckým posudkom (prípadne výsluchom znalca), nezopakoval. Podanie správy predsedom senátu o doterajšom priebehu konania, ktorá povinnosť vyplýva odvolaciemu súdu z § 215 O.s.p., nie je zopakovaním dokazovania (§ 122 O.s.p.). Potrebným zopakovaním dokazovania – vo vyššie označenom skutkovom rámci, ktorý bol na súde prvého stupňa zisťovaný v oveľa širšom rozsahu aj výsluchom ţalobcu, svedka J. D., znaleckým posudkom znalca Ing. J. B., jeho výsluchom a ďalšími listinami – nie je ani oboznámenie sa s priestupkovým spisom. Zopakovaním dokazovania v potrebnom rozsahu nie je ani vyjadrenie sa jednotlivých účastníkov konania k veci na odvolacom pojednávaní. Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe odvolací súd si v prejednávanej veci nezadováţil rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p., a preto sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce právne závery zatiaľ predčasné a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania oprávnenie posudzovať správnosť týchto záverov odvolacieho súdu. Pokiaľ dovolateľ namietal, ţe rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), treba uviesť, ţe rozsudok nebolo moţné 7 6 Cdo 114/2010 v dovolacom konaní podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov, lebo skutkové zistenia odvolacieho súdu vyplývajúce zo spisu nedávajú, vzhľadom na zistenú tzv. inú vadu konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), pre toto posúdenie dostatočný podklad. Nakoľko konanie odvolacieho súdu je postihnuté tzv. inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), ktorá zakladá dôvod pre zrušenie rozsudku, Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 31. októbra 2011 JUDr. Ladislav G ó r á s z , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.