2 písm. d) a § 250 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) rozhodnutie ţalovaného č. KSUBB-2009-866/1452- 1:OŠSS zo dňa 18.11.2009, ktorým zamietol odvolania účastníkov ako nedôvodné a potvrdil rozhodnutie Mesta Banská Bystrica č. RV-25687/2009/Sch zo dňa 6.8.2009 o umiestnení stavby „C.“, a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol tak, ţe uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcom ich náhradu vo výške 5.959,46 € na účet ich právnej zástupkyne. 2 6Sžo/227/2010 V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe ţaloba obsahuje tvrdenia ţalobcov o tom, ţe týmito rozhodnutiami ţalovaný a aj prvostupňový správny orgán zasiahli do viacerých práv ţalobcov, ktoré v ţalobe konkretizovali s uvedením právnych predpisov, z ktorých im tieto práva vyplývajú, a preto vyhodnotil námietku ţalovaného o nedostatku aktívnej procesnej legitimácie ţalobcov na podanie ţaloby ako nedôvodnú. Dospel k záveru, ţe ţalobou napadnuté rozhodnutie bolo potrebné
3 OSP zrušiť z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre neúplnosť spisov, keďţe zistil, ţe Územný plán sídelnej aglomerácie mesta Banská Bystrica (ďalej len „ÚPN- A“) prijatý a schválený uznesením vlády SR č. 262/1976 z 15.9.1976 a Územný plán centrálnej mestskej zóny (ďalej len „ÚPN CMZ“), schválený radou S KNV č. 119/1977-I dňa 26.10.1977, vrátane ich príloh, nie sú súčasťou administratívneho spisu predloţeného ţalovaným správnym orgánom, a preto v preskúmavacom konaní nebolo moţné posúdiť súlad umiestňovanej stavby s platnou územnoplánovacou dokumentáciou. Ďalej krajský súd vytkol ţalovanému, ţe ţalobcovia sa nemali moţnosť oboznámiť so zmenenou projektovou dokumentáciou (podlaţnosť objektu bola navrhnutá vo viacerých výškových úrovniach do 22 nadzemných podlaţí a 3 podzemné podlaţia, avšak v preskúmavanom rozhodnutí je navrhovaná stavba vo výškovej úrovni do 15-teho podlaţia, plus jedno technické podlaţie) a nemali moţnosť k nej podať námietky a pripomienky, čo je v rozpore s ustanoveniami § 3 ods. 2, § 32 a § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), na základe čoho uzavrel, ţe správny orgán nepostupoval v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a nedal im moţnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia pred jeho vydaním, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Napokon povaţoval za dôvodnú aj námietku ţalobcov ohľadne rozporu preskúmavaného rozhodnutia ţalovaného s ustanovením § 47 ods. 3 správneho poriadku, keďţe ţalovaný napriek tomu, ţe odvolacie dôvody účastníkov podrobne špecifikoval, sa s týmito buď nevysporiadal vôbec alebo nedostatočne, a to len mechanickým odkazom na kladné vyjadrenia dotknutých orgánov k umiestňovanej stavbe z hľadiska ţivotného prostredia, ochrany zdravia ľudí a dopravného riešenia, ako aj odkazom na kladne vybavenú petíciu občanov. Krajský súd uzavrel, ţe nedostatok dôvodov rozhodnutia správneho orgánu bráni súdnemu prieskumu jeho zákonnosti, a preto preskúmavané rozhodnutie zrušil aj s poukazom na § 250j ods. 2 písm. d/ OSP. Výrok o trovách konania odôvodnil v zmysle § 250k ods. 1 OSP úspechom ţalobcov v konaní. Proti tomuto rozsudku podal ţalovaný v zákonnej lehote odvolanie povaţujúc ho za nezákonný z dôvodu nesprávneho vyhodnotenia skutkového stavu, čo má za následok nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej, a za nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zotrvávajúc naďalej na názore o nedostatku aktívnej procesnej legitimácie ţalobcov v konaní, v dôsledku čoho nebol splnený základný predpoklad obsahovej náleţitosti správnej ţaloby, čo je zákonným dôvodom pre zamietnutie ţaloby. Poukázal na to, ţe kaţdou stavebnou činnosťou 3 6Sžo/227/2010 v rámci správneho konania dochádza k zásahu do práv a povinností občana, čo je základnou podmienkou, aby takýto občan mohol byť účastníkom správneho konania, avšak nie kaţdý účastník správneho konania môţe byť aktívne legitimovaný na podanie ţaloby
druhej hlavy piatej časti OSP. Aktívnu legitimáciu na podanie správnej ţaloby má len ten účastník konania, ktorý tvrdí, ţe bol na svojich právach ukrátený. Namietal, ţe krajský súd sa nevysporiadal s jeho ţalobnou námietkou, ţe ţalobcovia nekonkretizovali, aká konkrétna ujma do ich práv, kaţdého jednotlivo, správnym rozhodnutím nastala, a preto povaţoval napadnutý rozsudok v tejto časti za nepreskúmateľný. Ţalovaný nesúhlasil s dôvodom zrušenia jeho rozhodnutia pre nepreskúmateľnosť z dôvodu, ţe ÚPN-A a ÚPN CMZ Mesta Banská Bystrica, nie sú súčasťou administratívneho spisu, nakoľko územnoplánovacia dokumentácia nemá a ani nemôţe byť súčasťou správnych spisov, a to z dôvodu jej obsahovej náročnosti, ako aj z dôvodu, ţe sa vyhotovuje maximálne v troch vyhotoveniach. Poukázal na to, ţe krajský súd napriek tomu, ţe rozhodnutie ţalovaného zrušil pre nepreskúmateľnosť, toto preskúmaval, a to čo do skutkovej i právnej stránky, a vyslovil závery, ktoré sú v úplnom rozpore so skutočným obsahom spisu a dôvodmi územného rozhodnutia, v dôsledku čoho je napadnutý rozsudok
jeho názoru nezákonný. V súvislosti s vytknutým porušením ustanovení § 3 ods. 2, § 32 a § 33 ods. 2 správneho poriadku v súvislosti s neoboznámením zmeny projektovej dokumentácie účastníkov správneho konania, ţalovaný uviedol, ţe k zmene projektovej dokumentácie sa pristúpilo na základe námietok účastníkov správneho konania, pričom účastníkom konania bolo umoţnené nahliadať do spisu, robiť si výpisy a odpisy a boli im poskytnuté kópie vyţiadaných dokladov. Nevyuţitie práva nahliadať do spisu, nemôţe byť pouţité v jeho neprospech. K dôvodu zrušenia jeho rozhodnutia pre nedostatok dôvodov ţalovaný namietal, ţe s námietkami podanými účastníkmi v odvolaní sa vysporiadal dostatočne, a to tým, ţe poukázal na to, ţe k umiestňovanej stavbe sa z hľadiska ţivotného prostredia kladne vyjadrili dotknuté orgány svojimi stanoviskami
50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“), ktoré sú pre stavebný úrad záväzné. Kladne sa vyjadrili dotknuté orgány v ţivotnom prostredí, a to ochrana prírody a krajiny, odpadové hospodárstvo, ochrana ovzdušia, ochrana vôd, vrátane zisťovacieho konania
zákona o posudzovaní vplyvov na ţivotné prostredie. Z hľadiska ochrany zdravia ľudí sa vyjadril kladne Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici, ktorý skúma denné preslnenie a osvetlenie, a tým aj preskúmal predloţený svetlotechnický posudok vypracovaný autorizovaným architektom, ktorý tvorí súčasť dokumentácie pre územné rozhodnutie. Ďalej Regionálny úrad verejného zdravotníctva skúmal hlučnosť, vibrácie a ďalšie vplyvy na zdravie ľudí, výsledkom čoho je záväzné stanovisko
stavebného zákona, ktoré je podkladom pre vydanie územného rozhodnutia, a je pre stavebný úrad záväzné. S poukazom na toto odborné záväzné stanovisko dotknutého orgánu, je otázka dostatočného osvetlenia a preslnenie preukázaná a tým sú aj vysporiadané námietky ţalobcov. Konštatoval, ţe opakované svetlotechnické posúdenie bude predmetom následného stavebného konania, v ktorom budú riešené technické detaily 4 6Sžo/227/2010 povolenia stavby, ktoré nie je moţné realizovať, prípadne upravovať v územnom konaní, pretoţe nie sú ešte známe. Záverom svojho odvolania ţalovaný napadol výrok o trovách konania. Poukázal na to, ţe krajský súd pri určení výšky odmeny advokáta vychádzal z § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb (ďalej len „vyhláška“) namiesto § 13 ods. 4 vyhlášky. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody ţiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe ţalobu v celom rozsahu zamietne a prizná ţalovanému náhradu trov prvostupňového konania v sume 454,96 € a náhradu trov odvolacieho konania v sume 303,31 €. Rozsudok krajského súdu napadol včas podaným odvolaním aj ďalší účastník konania, spoločnosť T. s.r.o., ktoré odôvodnil tým, ţe krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ OSP). Účastník správneho konania zhrnul odvolacie námietky do bodov
vykonať dokazovanie, pri ktorom verifikuje a dopĺňa dôkazy, ktoré boli vykonané v správnom konaní; je otázne či platná územnoplánovacia dokumentácia nie je verejne prístupným dokumentom napr. na internetovom portáli mesta Banská Bystrica; odvolateľ je toho názoru, ţe súdu nič nebránilo zadováţiť si pre potreby rozhodnutia územnoplánovaciu dokumentáciu v procese dokazovania; pokiaľ tak prvostupňový súd neurobil; rozhodol v rozpore so zásadou rovnosti zbraní a na ťarchu ţalovaného, v konečnom dôsledku v neprospech odvolateľa v pozícii ţiadateľa o povolenie umiestnenia stavby.
4 stavebného zákona s poučením účastníkov konania, ţe môţu svoje námietky a pripomienky uplatniť najneskôr do 10 pracovných dní odo dňa doručenia tohto oznámenia, pričom na neskoršie podané námietky sa neprihliadne, a s uvedením miesta a času, kedy môţu nahliadnuť do podkladov rozhodnutia. Verejná vyhláška bola vyvesená na úradnej tabuli dňa 17.4.2009 a zvesená 4.5.
1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. 7 6Sžo/227/2010 Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umoţňuje, aby sa kaţdá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán uţ nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide. Predpokladom postupu súdu
druhej hlavy piatej časti OSP (rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) je, aby pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 OSP).
1 OSP
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
2 veta prvá OSP ţalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, ţe ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Aktívna procesná legitimácia ţalobcu ako procesná podmienka v zmysle § 250 ods. 2 OSP, ktorá robí procesný subjekt osobou oprávnenou na podanie ţaloby, v sebe zahŕňa kumulatívne dva predpoklady, a to postavenie účastníka správneho konania a súčasne ukrátenie na právach napadnutým rozhodnutím, vydaným v správnom konaní, t.j. ţe mu takýmto rozhodnutím bola spôsobená ujma. Ţalobca môţe účinne namietať len tú nezákonnosť rozhodnutia, ktorou bol ukrátený na svojich právach, pričom ukrátením na právach je nutné rozumieť nielen ukrátenie na právach hmotných, ale aj na právach procesných. Samotné tvrdenie ţalobcu o nesprávnosti záverov ţalovaného a ich rozpore so zákonom nestačí. Takémuto tvrdeniu musí korešpondovať jeho subjektívne oprávnenie, ktoré vychádza z konkrétneho právneho predpisu. Súd v kaţdej konkrétnej veci v intenciách citovaných zákonných ustanovení posudzuje, či ţalobca spĺňa zákonom stanovené podmienky procesnej aktívnej legitimácie na podanie ţaloby v správnom súdnictve. V konaní
piatej časti OSP súd poskytuje ochranu len subjektívnym právam ţalobcu. Pokiaľ sa ţalobca domáha ochrany cudzích práv, alebo aj ţiada ochranu svojho práva, aj keď v skutočnosti o jeho právo nejde, ţaloba je podaná neoprávnenou osobou. Ţalobcovia vo svojej ţalobe vyjadrili presvedčenie, ţe územným rozhodnutím zasiahol ţalovaný a aj prvostupňový stavebný úrad do ich práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky ako aj medzinárodnými dohovormi, predovšetkým vlastníckeho práva, práva na priaznivé ţivotné prostredie a práva na včasné a úplné informácie 8 6Sžo/227/2010 o ţivotnom prostredí, práva na súkromie, práva na inú právnu ochranu, práva na účasť v konaní. Nakoľko konkrétne tvrdenie ţalobcov o ukrátení na ich subjektívnych právach treba v zmysle § 247 ods. 1 OSP povaţovať za osobitnú náleţitosť ţaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, odvolací súd sa v prvom rade aj z dôvodu odvolacej námietky ţalovaného zaoberal otázkou, či územné rozhodnutie – rozhodnutie o umiestnení stavby - je spôsobilé ukrátiť ţalobcov na ich vlastníckom práve, práve na priaznivé ţivotné prostredie a práve na súkromie. Rozhodujúcim kritériom pre toto posúdenie je
názoru odvolacieho súdu charakter rozhodnutia o umiestnení stavby.
1 vety prvej stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby (vrátane poţiadaviek na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o ţivotné prostredie
2 stavebného zákona), určujú sa poţiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Z charakteristiky rozhodnutia o umiestnení stavby vyplýva, ţe ide o rozhodnutie, ktorým sa stavba priamo nerealizuje (k jej realizácii dochádza na základe stavebného povolenia – osobitného rozhodnutia vydaného v stavebnom konaní, resp. na základe ohlásenia stavebnému úradu v určitých zákonom ustanovených prípadoch), t. j. k porušeniu práva ţalobcov na priaznivé ţivotné prostredie v zmysle čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) týmto rozhodnutím nemôţe reálne dôjsť. Pri posudzovaní moţnosti ukrátenia na práve na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného ţivota upraveného v čl. 19 ods. 2 ústavy a čl. 8 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) vychádzal odvolací súd z uţ uvedeného charakteru rozhodnutia o umiestnení stavby, ktoré nezakladá bezprostredné porušenie ani tohto práva, aj keď vytvára moţnosť pre prijatie ďalšieho rozhodnutia, ktoré sa môţe dotknúť súkromného a rodinného ţivota ţalobcov - fyzických osôb ako kaţdé rozhodnutie s právnymi účinkami. Ako to vyplýva i z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (uznesenie sp. zn. II. ÚS 22/02 zo dňa 6.3.2002), porušenie práv priznaných v čl. 19 ods. 1 a 2 ústavy nemôţe nastať rozhodnutím štátneho orgánu, ktorým tento orgán uplatní svoju právomoc. Pritom čl. 19 ods. 2 nezaručuje ochranu súkromného a rodinného ţivota pred akýmkoľvek zasahovaním. Zaručuje ochranu len pred takým zasahovaním, ktoré je neoprávnené. Rozhodnutie o umiestnení stavby však reálne do narušenia práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného ţivota nezasahuje, vytvára sa ním len právny základ pre rozhodnutie o realizácii stavby, ku ktorej môţe, ale nemusí v budúcnosti ani dôjsť. Vyplýva to aj z časovej platnosti rozhodnutia o umiestnení stavby. 9 6Sžo/227/2010 Rovnako s poukazom na charakter rozhodnutia o umiestnení stavby toto rozhodnutie nemôţe spôsobiť ani bezprostredné porušenie vlastníckeho práva, keďţe len vytvára moţnosť pre vydanie ďalšieho rozhodnutia v stavebnom konaní, ktoré sa uţ svojimi účinkami vlastníkov pozemkov alebo stavieb vrátane bytov môţe dotknúť. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, ţe otázka ochrany vlastníckych práv a oprávnených záujmov vlastníkov sa bude riešiť v samostatnom následnom stavebnom konaní. Rozhodnutie o umiestnení stavby reálne nezasahuje ani do práva na vlastníctvo. Vytvára sa ním len právny základ pre rozhodnutie o realizácii stavby, stavebné povolenie, ktoré môţe, ale nemusí byť v budúcnosti vydané. Vyplýva to aj z časovej platnosti rozhodnutia o umiestnení stavby. Odvolací súd preto uzavrel, ţe vydaním územného rozhodnutia ţalované správne orgány nemohli reálne ukrátiť ţalobcov na ich vlastníckom práve, práve na priaznivé ţivotné prostredie ani práve na súkromie, a preto nebol v tomto rozsahu
názoru odvolacieho súdu splnený základný predpoklad potrebný k vecnému vybaveniu ţaloby. Pokiaľ ide o zásah do práva na inú právnu ochranu a práva na účasť v konaní, tento ţalobcovia odôvodňovali nedostatočným vysporiadaním sa s ich pripomienkami v rozhodnutí ţalovaného, v nedostatočne zistenom skutočnom stave veci, čím im bolo znemoţnené účinne sa obhajovať a chrániť svoje záujmy, a tieţ nemoţnosťou oboznámiť sa so zmenenou projektovou dokumentáciou. V rozsahu týchto ţalobných námietok krajský súd konštatoval nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu pre nedostatok dôvodov, čo bolo jedným z dôvodov jeho zrušenia krajským súdom. Odvolací súd na rozdiel od záveru krajského súdu je toho názoru, ţe odôvodnenie rozhodnutia ţalovaného poskytuje dostatočný základ na jeho preskúmanie. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu je jeho obsahovou náleţitosťou, ktorá plní viacero funkcií. Jednak má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a jednak o zákonnosti jeho rozhodnutia. Hodnotenie dôkazov je v rámci územného konania ovládané zásadou voľného hodnotenia dôkazov ako procesu, pri ktorom na základe logických úsudkov a zváţení všetkých dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia, a preto skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia, ako sa zhodnotili vykonané dôkazy (aj odôvodnenie prečo sa niektoré nevykonali) ako aj hodnotenie týchto dôkazov. V tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy. Pre súd je potom v súlade s ustanovením § 245 ods. 2 OSP rozhodujúce, či také rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, pričom neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Pokiaľ ţalovaný odôvodnil odvolacie námietky poukazom na kladné vyjadrenia a stanoviská dotknutých orgánov, uplatňujúce záujmy chránené osobitnými predpismi z hľadiska ţivotného prostredia, z hľadiska ochrany zdravia ľudí i z hľadiska dopravného riešenia, ktorých obsah je pre správny orgán záväzný (§ 140b stavebného zákona), čím sa zachováva záväznosť poţiadaviek uplatnených 10 6Sžo/227/2010 v záväzných stanoviskách, nemoţno konštatovať nezákonnosť jeho rozhodnutia. V prípade, ak by účastníci konania nesúhlasili s obsahom a závermi z nich vyplývajúcimi, mali zákonnú moţnosť uplatniť námietky proti obsahu záväzného stanoviska, čo však neučinili. V súvislosti s namietaným nedostatočným odôvodnením rozhodnutia správneho orgánu je potrebné uviesť, ţe nie je nevyhnutné, aby sa správny orgán zaoberal kaţdou vznesenou námietkou, avšak musí byť z neho zrejmé, na základe čoho dospel k právnemu záveru vo svojom rozhodnutí. Z predmetného odvolaním napadnutého rozhodnutia uvedené jednoznačne vyplýva. V tejto súvislosti odvolací súd povaţuje za potrebné upriamiť pozornosť krajského súdu na koncentračnú zásadu vyjadrenú v ustanovení § 36 ods. 1, 2 stavebného zákona, ktorou je ovládané územné konanie, na základe čoho bude potrebné posúdiť dispozičnú moţnosť ţalobcov i vo vzťahu k ţalobným dôvodom. Odvolací súd povaţuje aj záver krajského súdu o porušení povinnosti ţalovaným vyplývajúcich mu z ustanovení správneho poriadku, konkrétne ust. § 3 ods. 2, §§ 32 a 33 ods. 2 správneho poriadku v súvislosti so zmenou projektovej dokumentácie, za nesprávny. Stotoţňujúc sa s odvolacou námietkou ţalovaného konštatuje, ţe postupom správneho orgánu nedošlo k popretiu základných zásad správneho konania ako je zásada aktívnej súčinnosti účastníkov konania a zásada materiálnej pravdy. Krajský súd toto porušenie zdôvodnil tým, ţe v prvostupňovom konaní došlo k zmene projektovej dokumentácie, kedy sa stavba zníţila z 22 nadzemných podlaţí a 3 podzemných podlaţí na 15 podlaţí + jedno technické, ku ktorej sa účastníci konania nemali moţnosť vyjadriť. S uvedeným tvrdením sa nemoţno stotoţniť, pretoţe k zmene projektovej dokumentácie síce došlo, ale na základe vznesených námietok účastníkov konania, kedy došlo k prehodnoteniu výšky stavby v priamej súvislosti so vznesenými námietkami. Zásada aktívnej súčinnosti účastníkov konania, ktorá sa chápe ako právo účastníka konania, ktoré môţe, ale nemusí vyuţiť, nebola v takom prípade porušená. Nebolo preukázané, ţe by správny orgán v správnom konaní nevytváral optimálne podmienky na uplatnenie tohto práva, t.j. byť aktívnym činiteľom v rámci konania. Účastníci konania mali moţnosť nahliadať do spisu a oboznámiť sa tak s podkladmi rozhodnutia, o ktorom ich práve boli správnym orgánom poučení v oznámení o začatí územného konania. Nevyuţitie práva vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia nemôţe byť na ujmu správneho orgánu. Napokon najvyšší súd súhlasiac s odvolacou námietkou ţalovaného nepovaţuje za správny ani záver krajského súdu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre neúplnosť spisu správneho orgánu, pretoţe neobsahuje územný plán mesta Banská Bystrica ani územný plán centrálnej mestskej zóny, na základe čoho nebolo moţné posúdiť, či napadnuté rozhodnutie ţalovaného je zákonné. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, ţe územnoplánovaciu dokumentáciu obce (regiónu) a jej záväzné časti schvaľuje obec (samosprávny kraj) všeobecne záväzným nariadením (§ 27 stavebného zákona). Schválený územný plán obce a schválený územný plán zóny je uloţený v obci, na stavebnom úrade a na krajskom stavebnom úrade (§ 28 ods. 3 stavebného zákona), čo znamená, ţe je kaţdému prístupný. Predmetný územný plán mesta Banská 11 6Sžo/227/2010 Bystrica a územný plán centrálnej mestskej zóny je zverejnený na internetovej stránke Mesta Banská Bystrica. S ohľadom na uvedené vzhliadol odvolací súd poţiadavku krajského súdu, aby bol územný plán mesta Banská Bystrica a územný plán centrálnej mestskej zóny súčasťou spisu, za neopodstatnenú. Na základe vyššie uvedených dôvodov povaţujúc odvolacie námietky odvolateľov za dôvodné odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu
ustanovenia § 250ja ods. 3 OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
4 OSP v ďalšom konaní je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Úlohou krajského súdu bude v ďalšom konaní riadiac sa vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu vec opätovne prejednať a znovu o nej rozhodnúť súc viazaný rozsahom a dôvodmi ţaloby. O náhrade trov konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci
3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou OSP. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, dňa 26. októbra 2011 JUDr. Jaroslava Fúrová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.