← Slovensko

nemá nárok na úrazovú rentu podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení

Obsah (6)§ 88§ 10§ 272§ 71§ 196§ 11

Najvyšší súd 9So/141/2010 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nev

§ 88zákona č.

461/2003 Z. z. o sociálnom poistení 9So/141/2010 2 v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), pretože nemá pokles pracovnej schopnosti, lebo po 1. januári 2004 nedošlo u neho k zhoršeniu zdravotného stavu. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd nezistil dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia odporkyne a preto ho ako vecne správne potvrdil. K tomuto záveru dospel po preskúmaní administratívneho spisu, v ktorom sa nachádza celý rad medicínskych záverov analyzujúcich vykonané vyšetrenia o zdravotnom stave navrhovateľa. Konštatoval, že

posudkov posudkových lekárov, vrátane posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Banskej Bystrici, nebol navrhovateľovi určený pokles pracovnej schopnosti na účely zákona č. 461/2003 Z. z., z dôvodu že po

  1. januári 2004 nedošlo u navrhovateľa k zhoršeniu zdravotného stavu. Posudky posudkových lekárov považoval krajský súd za dostatočné a presvedčivo odôvodnené a osvojil si ich záver, že ťažkosti uvádzané navrhovateľom môžu byť spôsobené bolesťami chrbtice na podklade vekových degeneratívnych zmien chrbtice a nie je možné konštatovať zhoršenie – progresiu ťažkostí v súvislosti s pracovným úrazom, utrpeným
  2. júla
  3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý namietal, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a odstránenie rozporov, ktoré sú

názoru navrhovateľa medzi závermi posudkových lekárov a vyjadreniami odborných lekárov. Vytkol súdu, že nenariadil znalecké dokazovanie ako žiadal a taktiež, že sa nezaoberal námietkou o zmätočnosti rozhodnutia odporkyne, ktorá rozhodla, že navrhovateľ nemá nárok na úrazovú rentu, napriek tomu, že úrazovú rentu poberá a správne malo byť v rozhodnutí uvedené, že nemá nárok na zvýšenie úrazovej renty. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako správny potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací

§ 10ods.

2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa je potrebné vyhovieť.

§ 88ods.

1 zákona poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti 9So/141/2010 3 vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len "pokles pracovnej schopnosti") a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

§ 88ods.

3 zákona pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok

osobitného predpisu.

§ 272ods.

1 zákona o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa od

  1. januára 2004 preberá od zamestnávateľa výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, ktoré vznikli pred
  2. novembrom 1993 a od zamestnávateľa, ktorý mal

osobitného predpisu postavenie štátneho orgánu, nároky vzniknuté pred 1. aprílom 2002 vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania.

§ 272ods.

2 zákona o sociálnom poistení nároky na výplatu plnení uvedených v odseku 1 sa posudzujú

predpisov účinných do

  1. decembra
  2. Ak nárok na výplatu týchto plnení trvá aj po
  3. decembri 2003, poskytujú sa v sume, v akej patrili do
  4. decembra 2003.

§ 272ods.

3 zákona o sociálnom poistení náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali k

  1. decembru 2003, a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od
  2. januára 2004 za úrazovú rentu, a to v sume, v akej patrili do
  3. decembra
  4. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o úrazovej rente navrhovateľa

§ 88zákona č.

461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“). 9So/141/2010 4 Odvolací súd nemohol súhlasiť s námietkou navrhovateľa, že rozhodnutie odporkyne o tom, že nemá nárok na úrazovú rentu

§ 88zákona je zmätočné, keďže úrazovú rentu už poberá.

Navrhovateľ je poberateľom transformovanej úrazovej renty

§ 272

zákona, teda náhrady za stratu na zárobku, vyplácanej zamestnávateľom, ktorej výplatu od

  1. januára 2004 prevzala odporkyňa v sume, v akej patrila do
  2. decembra
  3. Uvedená náhrada sa iba považuje za úrazovú rentu.

právnych predpisov platných od 1. januára 2004 je možné posudzovať nárok na úrazovú rentu (aj pokiaľ ide o transformovanú úrazovú rentu) z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu len

§ 88zákona.

V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd aj na písomnú žiadosť navrhovateľa, spísanú dňa 2. novembra 2007, ktorou sám požiadal o priznanie úrazovej renty

§ 88zákona.

Z obsahu spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu odporkyne odvolací súd zistil, že navrhovateľ pracoval od

  1. júna 1977 v Bani Handlová, ako baník razič, prípravár. Dňa
  2. júla 1995 utrpel pracovný úraz – pri dvíhaní bremena pocítil bolesť v ľavej nohe, ktorá sa prejavila z poškodenia – vytknutia bedrovej chrbtice pri nakoľajení bremena. U navrhovateľa bola určená spoluvina na 30 % za nevhodný spôsob nakoľajovania. Navrhovateľ bol od
  3. februára 1996 preradený na ľahšie pracovné zaradenie bez preťažovania chrbtice a zamestnávateľ mu vyplácal náhradu za stratu na zárobku, ktorá bola od
  4. januára 2004 transformovaná

§ 272zákona na úrazovú rentu, výplatu ktorej prevzala odporkyňa.

Navrhovateľ bol medzičasom od 1. mája 2006 uznaný invalidným

§ 71

ods.1 zákona pre 60 %-nú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre poruchu krčnej medzistavcovej platničky s myelopatiou, od 14. októbra 2008 bola miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na účely invalidity zvýšená na 75 %. V lekárskych správach posudkoví lekári odporkyne uvádzajú, že v popredí zdravotných ťažkostí navrhovateľa je ťažká artróza pravého kolena, bolesti krčnej chrbtice a oboch horných končatín. Na ťažkostiach v driekovej chrbtici

ich názoru má svoj podiel zlý stereotyp chôdze pri ťažkej artróze pravého kolena a degeneratívne zmeny na stavcoch a medzistavcových platničkách, ktoré vekom progredovali. Vzhľadom k tomu, že CT nálezom urobeným tesne po úraze v roku 1995 neboli preukázané štrukturálne zmeny disku v segmente L5-S1, nie sú terajšie subjektívne ťažkosti

posudkových lekárov v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom a nemožno konštatovať zhoršenie – progresiu 9So/141/2010 5 ťažkostí v súvislosti s pracovným úrazom zo

  1. júla
  2. Miera poklesu pracovnej schopnosti na účely zákona nebola určená s odôvodnením, že po
  3. januári 2004 nedošlo u navrhovateľa k zhoršeniu zdravotného stavu v súvislosti s pracovným úrazom zo
  4. júla
  5. Z právnej úpravy konania vo veciach sociálneho poistenia, upravenej v tretej časti zákona č. 461/2003 Z. z. je zrejmé, že správne orgány sú povinné postupovať pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol skutočný stav zistený presne a úplne a za týmto účelom zaobstarávajú aj potrebné podklady pre rozhodnutie. Pri posudzovaní veci objasňujú správne orgány rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

§ 196ods.

3 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca

osobitného predpisu, ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok. Zo správy o hospitalizácii navrhovateľa na neurologickom oddelení od

  1. augusta 1995 do
  2. augusta 1995 (po pracovnom úraze), vyplýva, že u navrhovateľa bol diagnostikovaný náhle vzniknutý radikulárny syndróm L5/S1 diskogénnej povahy. Poškodenie chrbtice v tomto úseku, konštatované po pracovnom úraze, robí sporným a nepresvedčivým záver posudkových lekárov, že zhoršenie zdravotného stavu čo do poškodenia platničky L5/S1 je s pätnásťročným odstupom po úraze a že pri úraze platnička poškodená nebola a že jej poškodenie nie je v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažoval posudky posudkových lekárov za úplné a presvedčivé. Dospel k záveru, že odporkyňa napadnuté rozhodnutie vydala na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, preto rozsudok krajského súdu zmenil, napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie v súlade s § 250ja ods. 3 v spojení s § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. V ďalšom konaní odporkyňa doplní dokazovanie o nové posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa súdnym znalcom z príslušného odboru, pričom je potrebné posúdiť a presvedčivo odôvodniť, či poškodenie v úseku L5/S1, zistené v roku 2008 je alebo nie je 9So/141/2010 6 v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom z roku 1995, resp. prečo a ako vplýva na pokles schopnosti navrhovateľa vykonávať pôvodné povolanie. Až na tom základe odporkyňa vo veci znovu rozhodne, pričom svoje rozhodnutie náležite odôvodní. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd v súlade s § 250k ods. 1 v spojení s § 224 ods. 2 O.s.p. Odporkyni uložil uhradiť navrhovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v konaní na súde prvého a druhého stupňa, ktoré predstavujú : - 2 úkony á 53,49 €

§ 11ods.

1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. (prevzatie zastúpenia, opravný prostriedok) + 2 x režijný paušál 6,95 €, to je 13,90 €, spolu 120,88 € - 1 úkon á 55,49 €

§ 11ods.

1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. ( pojednávanie)

vyúčtovania právneho zástupcu + 2x režijný paušál 7,21 €, spolu 69,91 €. Právny zástupca si vo vyúčtovaní trov uplatnil náhradu trov len za jedno pojednávanie, i keď na súde prvého stupňa sa zúčastnil dvoch pojednávaní vo veci. Za tento druhý úkon si uplatnil len paušál, ktorý mu súd priznal. - 1 úkon á 55,49 (odvolanie) + 1 x režijný paušál 7,21 €, spolu 62,70 €. Trovy právneho zastúpenia činia celkovo 253,49 €. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e opravný prostriedok prípustný. V Bratislave 28. októbra 2011 JUDr. Viera Nevedelová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.