zákona o znárodnení prírodných liečivých zdrojov a kúpeľov a začlenení a správe konfiškovaného kúpeľného majetku číslo 125/1948 Zb., boli znárodnené nehnuteľnosti zapísané v pozemnokniţnej vloţke číslo X. Obce L. a to so všetkými budovami na nehnuteľnostiach postavenými a príslušenstvom kúpeľného majetku. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh ţalobcov, ktorým sa domáhali vydania nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území L. zapísaných v pozemnokniţnej vloţke č. X.. Ţalobcom 1./-14./ uloţil povinnosť spoločne a nerozdielne uhradiť trovy konania ţalovanému vo výške 36.652,- Sk na účet jeho právneho zástupcu JUDr. J. Krajský súd na základe odvolania ţalobcov rozsudkom z 5. novembra 2008 sp. zn. 6Co 286/2007 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a ţalobcom 1/ aţ 14/ uloţil povinnosť nahradiť ţalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 21.793,30 Sk a tieto spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet právneho zástupcu odporcu JUDr. J., so sídlom B, do troch dní. Súd prvého stupňa zaloţil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, ţe obchodná spoločnosť J. nezanikla úmrtím člena spoločnosti M. jednak preto, ţe zánik (vymazanie) tejto firmy nebol vykonaný v registri Obchodných firiem, nebola vykonaná likvidácia spoločnosti a z konania zostávajúcich dvoch členov spoločnosti nevyplynula vôľa zániku spoločnosti, pretoţe nevykonali príslušné zápisy tak, ako je vyššie citované
ustanovení Obchodného zákonníka z roku 1875 (ďalej len Obchodného zákonníka) v § 9 a
zákona č. 87/1991 Zb. Odvolací súd po preskúmaní postupu okresného súdu dospel k záveru, ţe tento pri hodnotení dôkazov dôsledne vychádzal z ustanovenia § 132 O.s.p., a jeho závery sú správne.
Obchodného zákona k platnosti spoločenskej zmluvy nebolo treba vystavenie listiny ani inej formality. Preto je moţné povaţovať za správny záver okresného súdu, ţe ak nedošlo k zmene v registri firiem týkajúcich sa tejto verejnej obchodnej spoločnosti, nebola tu vôľa, aby došlo k jej zániku, ale naopak svedčí to záveru okresného súdu o tom, ţe dedičia po M. L. pokračovali v činnosti tejto firmy a firma naďalej existovala. Ďalej krajský súd povaţoval za správny aj záver okresného súdu o tom, ţe nebol zánik firmy uvedený, resp. zapísaný v zozname obchodných firiem, a preto ak sa v ňom ďalej uvádzala táto spoločnosť, voči tretím osobám platili tieto zápisy v zmysle § 9 Obchodného zákona. Krajský súd preto rozsudok okresného súdu ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil. Krajský súd proti svojmu rozsudku, ktorým potvrdil rozsudok okresného súdu, v zmysle § 238 ods. 3 O.s.p. pripustil dovolanie, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Zásadný právny význam svojho rozhodnutia krajský súd videl v posúdení otázky zániku verejnej obchodnej spoločnosti v zmysle základného článku XXXVII. z roku 1875, a to či úmrtím niektorého člena verejnej obchodnej spoločnosti dochádza k jej zániku bez ďalšieho, t.j. bez toho, aby došlo k jej výmazu zo zoznamu firiem. 1 Cdo 87/2009 4 Proti rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie ţalobcovia 1./ - 14./. Navrhli napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c) O.s.p.). Namietali, ţe povaţovanie firmy J. za právnickú osobu je nesprávnym názorom, ktorý nemá opodstatnenie v tom čase platnom práve a je skutkovo a právne mylný. Pôvodná firma J. bola totiţ vo firemnom registri zapísaná ako otvorená obchodná spoločnosť, pričom jej správanie sa riadilo ustanoveniami býv. Obchodného zákona, zák. čl. XXXVI1./18X. V zmysle § 68 citovaného zákona, sú pre právne pomery spoločnosti smerodajné predovšetkým ustanovenia spoločenskej zmluvy. Pokiaľ túto spoločnosť tvorili traja bratia M., B. a J. bola uvedená zákonná podmienka splnená. Problém nastal v danom prípade v roku 1942, kedy člen spoločnosti a to M., zomrel. Tu povaţovali za potrebné poukázať na skutočnosť, ţe smrťou M. sa verejná obchodná spoločnosť zrušila, nakoľko zostávajúci bratia zomrelého M. a to B. a J. uţ netvorili obchodnú spoločnosť v zmysle obchodného zákona. Nesprávny je teda právny názor odvolacieho súdu, ktorý poukazoval a odvolával sa na ustanovenia publikácie „Nástin súkromného práva platného na Slovensku a Podkarpatskej Rusi", nakoľko v danom prípade tieto vzťahy upravoval uţ spomínaný Obchodný zákon z roku 18X. Zdôraznili, ţe v hlave VI., konkrétne v § 98 citovaného obchodného zákona, je výslovne, taxatívnym spôsobom uvedené, kedy sa verejná spoločnosť zrušuje. Medzi týmito dôvodmi v bode 2) tohto paragrafu sa výslovne uvádza, ţe verejná spoločnosť sa zrušuje, ak zomrie niektorý jej člen a ak nebolo vymienené zmluvou, aby spoločnosť s dedičmi zomrelého ďalej trvala. Tento paragraf zvýraznili z toho dôvodu, ţe v ich prípade takáto situácia nastala, na základe ktorej sa verejná spoločnosť zrušila. Poukázali aj na § 100 Obchodného zákonníka, ktorý fakultatívne upravoval spôsoby zrušenia verejnej spoločnosti. Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe ţalobcovia 1./-14./ nie sú oprávnenými osobami v zmysle reštitučného zákona, a preto navrhol dovolanie zamietnuť a priznať mu trovy dovolacieho konania na účet jeho právneho zástupcu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), vychádzal z toho, ţe podaný opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 3 O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) ţe dovolanie nie je dôvodné. 1 Cdo 87/2009 5 Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.
3 O.s.p. dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. V prejednávanej veci sa dovolací súd zaoberal len právnou otázkou zásadného významu, za ktorú odvolací súd označil „posúdenie otázky zániku verejnej obchodnej spoločnosti v zmysle základného článku XXXVII. z roku 1875, a to či úmrtím niektorého člena verejnej obchodnej spoločnosti dochádza k jej zániku bez ďalšieho, t.j. bez toho, aby došlo k jej výmazu zo zoznamu firiem.“ Právnu úpravu verejných (obchodných) spoločností na Slovensku v tom čase obsahoval Obchodný zákon - zákonný článok XXXVII. z roku 1875 (ktorý platil aţ do konca roku 1950, kedy bol zrušený ust. § 568 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb.)
Obchodného zákonníka verejná obchodná spoločnosť, vzniká, keď dve alebo viac osôb obchodný závod pod spoločnou firmou s neobmedzenou a solidárnou zodpovednosťou provozujú. K platnosti spoločenskej zmluvy nie je treba ani vystavenie listiny, ani inej formality ( pozri č. 1606/1903 ). 1 Cdo 87/2009 6 Verejná (obchodná) spoločnosť, vytvorená
mohla nadobúdať práva, záväzky, vlastníctvo k nehnuteľnostiam a mohla viesť spory ako účastník konania (viď § 63 Obchodného zákona). Z toho nepochybne vyplýva, ţe bola subjektom práva a nositeľom hmotnoprávnej i procesnoprávnej subjektivity. Okrem verejnej (obchodnej) spoločnosti, zriadenej
Obch. zák., v ust. § 62 bola obsiahnutá úprava aj príleţitostných (obchodných) zdruţení na realizáciu "jedného alebo viac obchodov na spoločný zisk alebo stratu", ktorým zákon explicitne neposkytoval status verejných (obchodných) spoločností
zák., keď v ust. § 63 vylučoval vo vzťahu k nim pouţitie ustanovení, vzťahujúcich sa na verejné (obchodné) spoločnosti. Rozdiel medzi nimi spočíval nielen v ich posudzovaní ako subjektov práva (príleţitostné "obchodné" zdruţenie nemalo postavenie subjektu práva, či uţ z hmotnoprávneho alebo procesného hľadiska), ale aj v tom, ţe pokiaľ "majetok člena príleţitostného zdruţenia daný k účelom spolčenia" zostal vţdy vlastníctvom člena (porovnaj rozhodnutie K. č. G. 17/1914), potom vnesený majetok členom spoločnosti pri vytvorení spoločnosti
Obch. zák. prešiel vţdy do vlastníctva spoločnosti ako takej (porovnaj ust. § 69 Obch. zák.). To isté platilo aj vo vzťahu k majetku nadobudnutého spoločnosťou v priebehu jej trvania. Členovi spoločnosti patril vţdy iba majetkový podiel v peniazoch "na obchodoch" spoločnosti alebo na veciach v jej vlastníctve (porovnaj ust. § 84, § 85, § 95, § 98 a nasl.) vo forme zisku. Majetok verejnej (obchodnej) spoločnosti nebol totoţný so súkromným majetkom jednotlivých spoločníkov Spoločník takejto spoločnosti, resp. jeho právny nástupca nie je oprávnenou osobou
87/1991 Zb., nakoľko nespĺňa základnú podmienku tam uvedenú, t.j. aby jeho (vlastnícky jemu patriaca) vec prešla do vlastníctva štátu ( R 64/1994). V § 98 je upravený zánik spoločnosti a vystúpenie jednotlivých členov. Uvedené je, ţe verejná obchodná spoločnosť zaniká:
Zmluvy z roku 1908 verejná obchodná spoločnosť J. bola utvorená ako podielovým občianskoprávnym spoluvlastníctvom fyzických osôb - jednotlivých členov spoločnosti a v dedičskom konaní po neb. M. L. z roku 1944 bolo uvedené, ţe mu patril z nehnuteľností v L. zlomok vyjadrený vlastníckym podielom na majetku spoločnosti, nie je pravda, pretoţe ako uţ vyššie súd uvádza v pozostalostnom konaní po neb. M. L. boli prejednané nehnuteľnosti v katastrálnom území L. len v pozemnokniţnej vloţke číslo 8, nie aj v pozemnokniţnej vloţke X.. Naopak bol prejednaný podiel patriaci nebohému hnuteľných a nehnuteľných vecí firiem: J. Jednoznačne nešlo o občianskoprávne podielové spoluvlastníctvo fyzických osôb, jednotlivých členov spoločnosti, ale o majetok 1 Cdo 87/2009 8 spoločnosti, obchodnej firmy ako takej, pretoţe táto aj uvedené nehnuteľnosti v pozemnokniţnej vloţke číslo X. kupovala. Spoločnosť nadobudla nehnuteľnosti vedené v pozemnokniţnej vloţke číslo X. obec L. v roku 1915. Členovi spoločnosti patril vţdy iba majetkový podiel v peniazoch „na obchodoch" spoločnosti, alebo na veciach v jej vlastníctve vo forme zisku. Napr. v § 85 citovaného Obchodného zákonníka je uvedené, ţe zisk alebo strata rozdelí sa medzi spoločníkov dľa hláv, zisk sa pripíše k podielu jednotlivých spoločníkov na majetku spoločnosti, strata sa však od neho odpíše. Ako vyplýva zo Zmluvy z roku 1908 o vzniku obchodnej spoločnosti je v nej uvedené, „ţe v dôchodku nášho finančného podniku a v jeho tak privátnych jako i vo všetkých verejných ťarchách od dnešného dňa účastnení budeme v nasledovnom pomere, a to síce J. starší 40 %-nou, M. 15 %-nou, B. 30 %-nou a J. mladší 15 %-nou zo sta". V dedičskom konaní po neb. M. L. prešiel na jeho dedičov, synov, jeho podiel patriaci z hnuteľných a nehnuteľných vecí firmy: J.. V danom prípade preto smrťou M. v roku 1942 spoločnosť nezanikla, existovala aţ do jej prevzatia štátom. Z uvedených dôvodov povaţoval najvyšší súd republiky napadnutý rozsudok krajského súdu za vecne správny, a preto
1 O. s. p. dovolanie ţalobcov zamietol. V dovolacom konaní procesne úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalobcom, ktorý úspech nemali (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.). Ţalovaný náhradu trov dovolacieho konania uplatnil a ich výšku vyčíslil. Dovolací súd v zhode s doterajšou praxou (pozri napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
ktorého výška tejto odmeny je 1/13-ina výpočtového základu. Za právny úkon vykonaný v roku 2009 základná sadzba tarifnej odmeny predstavovala sumu 53,49-€ v roku 2009, sumu 55,49-€ v roku 2009.túto súd v zmysle § 16 ods. 1 písm. d/. krátil o ½. tj. 27,X.-€. Ku kaţdému úkonu právnej sluţby v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky prináleţí reţijný paušál vo výške 1/100-iny výpočtového základu, ktorého výška v roku 2009 bola 6,95-€ a v roku 2010 7,21- €.
a/ v spojení s § 16 ods. 4 vyhlášky a zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách priznal dovolací súd ţalovanému náhradu cestovného jeho právneho zástupcu za cestu na pojednávania pred Krajským súdom v Bratislave zo sídla jeho advokátskej kancelárie z B. do Bratislavy a späť dňa 31.
1 vyhlášky náhradu za stratu času dňa 31.03.2010 vo výške 264,44-€ (22 polhodín x 12,02-€ ) a § 18 ods. 3 vyhlášky DPH 18,13-€, spolu teda priznal navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania vo výške 609,92- €. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný . V Bratislave 31. marca 2010 JUDr. Jana B a j á n k o v á, v. r. predsedníčka senátu 1 Cdo 87/2009 10 Za správnosť vyhotovenia : Hrčková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.