Najvyšší súd 2Sžo/40/2011 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr

§ 246cods.

1 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 250ja ods.

§ 214

ods.

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p. s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa

1. októbra 2011 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.). Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na obsah podaného odvolania posudzoval, či žalovaná ako i krajský súd pri rozhodovaní vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a s ohľadom na námietky žalobcu ohľadom hodnotenia listinných dôkazných prostriedkov zisťoval, či konanie pred žalovanou ako správnym orgánom ako i pred krajským súdom bolo vedené takým procesným postupom, ktorý zabezpečoval správny výsledok a či boli dôkazy vykonané spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu. Najvyšší súd Slovenskej republiky mal v odvolacom konaní nesporne za preukázané z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spisovom materiáli Krajského súdu v Prešove ako i v administratívnom spise žalovanej, že žalobca si podal skutočne dve žiadosti o zapísanie do zoznamu advokátov a prvá žiadosť žalobcu je zo dňa
2. októbra 2008, ktorá došla dňa
3. októbra 2008 Slovenskej advokátskej komore Bratislava, a druhá žiadosť o zapísanie do zoznamu advokátov je datovaná dňom
4. januára 2010, ktorá došla dňa
5. januára 2010 Slovenskej advokátskej komore Bratislava. O žiadosti žalobcu zo dňa
6. októbra 2008, ktorá došla Slovenskej advokátskej komore dňa
7. októbra 2010, rozhodovala žalovaná svojím prvým rozhodnutím dňa
8. decembra 2008 pod č. 4386/08, ktorým rozhodla o nezapísaní žalobcu do zoznamu advokátov vedeného Slovenskou advokátskou komorou. Krajský súd v Prešove na základe 5 2Sžo/40/2011 žaloby žalobcu rozhodnutie žalovanej zo dňa
9. decembra 2008 zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie a to rozsudkom č. k. 3S/1/2009-24 zo dňa
10. decembra
11. Žalobca listom zo dňa 3.5.2010, ktorý došiel dňa 4.5.2010 Slovenskej advokátskej komore oznámil žalovanej, že jeho žiadosť o zapísanie do zoznamu advokátov zo dňa 25.1.2010 s účinnosťou od 1.4.2010 je bezpredmetná. V administratívnom spise žalovanej ako i v spisovom materiáli Krajského súdu v Prešove sa nenachádza žiadny listinný dôkazný prostriedok o tom, že by žalobca zobral späť i svoju prvú žiadosť o zapísanie do zoznamu advokátov ku dňu 1.1.2009 a to datovanú dňom 9.10., ktorá došla dňa 13.10.2008 Slovenskej advokátskej komore v Bratislave. Vzhľadom na túto skutočnosť postupovala žalovaná správne, keď v zmysle zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/1/2009-24 zo dňa
12. decembra 2009 opätovne rozhodovala v správnom konaní o žiadosti žalobcu o zapísanie do zoznamu advokátov, keď vydala následne druhé rozhodnutie a to dňa
13. septembra 2010 pod č. 3820/10, ktorým opätovne nezapísala JUDr. J. M. do zoznamu advokátov, keď poukázala na skutočnosť, že žalobca nespĺňal podmienku bezúhonnosti v zmysle zákona o advokácii. Vzhľadom na uvedené skutočnosti z hľadiska skúmania podmienok konania nebol dôvod, aby Krajský súd v Prešove preskúmavacie konanie vo veci zastavil, ako sa toho domáhal žalobca a vzhľadom na žalobný návrh žalobcu správne postupoval krajský súd, keď preskúmal rozhodnutie žalovanej zo dňa
14. septembra 2010 a vydal vo veci meritórne rozhodnutie. Odvolací súd vzhľadom na uvedené skutočnosti skúmal i existenciu podmienok konania (§ 103 O.s.p.) a dospel k záveru, že nič nebránilo žalovanej zaoberať sa opätovne žiadosťou žalobcu o zapísanie do zoznamu advokátov, ktorá došla žalovanej dňa
15. októbra
16. Odvolací súd viazaný rozsahom dôvodov odvolacieho prejavu žalobcu nepovažoval preto za potrebné zaoberať sa otázkami bezúhonnosti žalobcu vo vzťahu k dôvodnosti jeho zapísania do zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory, nakoľko sám žalobca vo svojom odvolaní tieto otázky ponechal nepovšimnuté. 6 2Sžo/40/2011 Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove ako súladný so zákonom v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. potvrdil. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.. Žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila a prakticky jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa
17. októbra 2011 JUDr. Elena Kováčová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová