Najvyšší súd 2Sžo/17/2011 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr

ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch obvineného P. Š.. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu ţalovaného dospel k záveru, ţe postup správnych orgánov oboch stupňov ako aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného bolo v súlade so zákonom. Pokiaľ ide o priestupok proti majetku podľa § 50 zákona o priestupkoch, v správnom konaní nebol predloţený dôkaz, ako vyzeral plot ţalobcu pred zásahom obvineného z priestupku a správny orgán nemohol teda zistiť, či vôbec k poškodeniu plota a teda k ohrozeniu právom chráneného záujmu zo strany obvineného došlo. V konaní tieţ nebol obvinenému preukázaný úmysel spôsobiť inému škodu, čo je predpokladom naplnenia skutkovej podstaty priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch. Pokiaľ išlo o priestupok proti

§ 49ods.

1 písm. d) zákona o priestupkoch, krajský súd dospel k záveru, ţe dôkazy svedčiace proti obvinenému neboli dostatočne presvedčivé na preukázanie spáchania uvedeného priestupku. Správny orgán podľa názoru súdu správne vyhodnotil výpoveď svedkyne J. Ď., dcéry ţalobcu, ako nedôveryhodnú, spochybnenú rozporom s výpoveďami svedkyne Z. Š. a obvinených, pričom jej výpoveď nebola bez pochýb podporená ani výpoveďou ţalobcu. Na námietky ţalobcu, ţe správny orgán mal nepravdivé údaje uvádzané obvineným P. Š. posúdiť ako priestupok proti

§ 49ods.

1 písm.

1. c)zákona o priestupkoch, pretoţe obvinený zavádzal správne orgány nepravdivými údajmi o okolnostiach výstavby oplotenia za účelom neoprávnenej výhody pri ich rozhodovaní, krajský súd poukázal na ustanovenie § 73 ods. 2 zákona o priestupkoch, podľa ktorého obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. Z toho dôvodu ním uvádzané skutočnosti ani v prípade, ţe by sa ukázali nepravdivými, nemôţu byť posudzované ako konanie napĺňajúce skutkovú podstatu priestupku podľa § 49 ods. 1 písm.
2. c)zákona o priestupkoch. 3 2Sžo/17/2011 Proti tomuto rozsudku podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie, pričom navrhol, aby odvolací súd vyhovel podanej ţalobe. Rozhodovanie ţalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu povaţoval za nesprávne, vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, ţe krajský súd sa dostatočne zaoberal všetkými dôvodmi uvedenými ţalobcom v ţalobe a vec rozhodol na základe náleţite zisteného skutkového stavu v súlade so zákonom. Preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p, § 246c ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. za pouţitia § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. V správnom súdnictve súdy preskúmavajú na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.). Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia; súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 a 3 O.s.p.). Predmetom konania pred správnym orgánom bolo podozrenie zo spáchania priestupku proti majetku, ktorého sa mal obvinený P. Š. dopustiť tým, ţe dňa 27.07.2006 v čase okolo 18:00 hodiny v obci S. na hranici pozemkov p.č. VK X. mal spolu s inými osobami, ktoré na túto činnosť pouţil, odrezať a osekávať z betónového základu oplotenia ţalobcu a spôsobiť mu škodu na majetku, výšku ktorej sa nepodarilo zistiť. Ďalej prejednával správny orgán priestupok proti občianskemu spolunaţívaniu, ktorého sa mal dopustiť obvinený P. Š. tým, ţe dňa 27.07.2006 v čase okolo 18:00 hodiny v obci S. na hranici vyššie uvedených pozemkov sa mal hrubo správať voči ţalobcovi, keď mu mal nadávať do bláznov a retardovaných, vyhráţať sa mu, ţe uţ tu dlho nebude a naznačovať mu pritom, ţe ho zavrú. V časti nepodstatnej pre toto konanie správny orgán stíhal obvineného E. V. pre spáchanie priestupku proti

§ 49ods.

1 písm. d) zákona o priestupkoch. Správny 4 2Sžo/17/2011 orgán prejednával priestupky oboch obvinených zmysle § 57 ods. l a 2 zákona o priestupkoch v spoločnom konaní a vo veci vykonal dokazovanie výsluchom ţalobcu ako poškodeného, obvinených P. Š. a E. V. a svedkov J. Ď., J. Ď. a Z. Š. a ďalej sa oboznámil s pripojenými listinnými dôkazmi. Prvostupňový správny orgán, Obvodný úrad v Ţiline, vo veci vydal rozhodnutie č. 2006/06180/1763,1766/2KR zo dňa 10.07.2007, ktorým podľa § 76 ods. 1 písm. c/ zákona o priestupkoch zastavil konanie proti obvinenému P. Š. vo veci priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch a vo veci priestupku proti

ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch a obvineného E. V. uznal vinným zo spáchania priestupku proti

ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe nebolo spoľahlivo preukázané, ţe by obvinený P. Š. výstavbou svojho oplotenia spôsobom, ţe sa dotýka plota ţalobcu, spôsobil ţalobcovi škodu na majetku, pričom aj na fotografiách nachádzajúcich sa v spise vidieť, ţe obvinený pri stavbe svojho oplotenia rešpektoval nerovnosť susedného oplotenia a snaţil sa ho postaviť tak, aby pritom ţalobcu nepoškodil. Keďţe správny orgán nevedel, ako vyzeral plot ţalobcu pred tým, nemohol zistiť, či k nejakému poškodeniu plota došlo. Správny orgán zdôraznil, ţe pri priestupku proti majetku je potrebné obvinenému preukázať úmyselné konanie, t.j. úmysel inému spôsobiť škodu, pričom takýto úmysel nebol v konaní spoľahlivo preukázaný, a teda nebolo preukázané, ţe by sa obvinený P. Š. priestupku proti majetku dopustil, a preto konanie voči nemu pre nedostatok dôkazov zastavil. Ďalej správny orgán uviedol, ţe nemal spoľahlivo preukázané, ţe by sa obvinený P. Š. dopustil aj priestupku proti

§ 49ods.

1 písm.

1. d)zákona o priestupkoch. Správny orgán vyhodnotil výpovede svedkyne J. Ď. ako účelovo prispôsobené v snahe usvedčiť obvinených, pričom je podľa správneho orgánu zaujímavý fakt, ţe ţalobca pri podaní oznámenia na polícii neuviedol, ţe by mu niekto z obvinených nadával. O pravdivosti výpovedi svedkyne J. Ď. mal správny orgán pochybnosti aj z toho dôvodu, ţe obvinení od začiatku tvrdili, ţe v čase konfliktu sa na mieste nenachádzala, čo potvrdila aj svedkyňa Z. Š. Na odvolanie ţalobcu preskúmal rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ţalovaný, pričom sa stotoţnil so závermi, ktoré vyslovil prvostupňový správny orgán a rozhodnutím č. SVS-230-2007/12013/TJG zo dňa 31. októbra 2007 rozhodnutie Obvodného úradu v Ţiline č. 2006/06180/1763,1766/2KR zo dňa 10.07.2007 potvrdil. Podľa § 49 ods. 1 písm.
2. d)zákona o priestupkoch priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunaţívanie vyhráţaním ujmou na zdraví, drobným 5 2Sžo/17/2011 ublíţením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním . Podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádeţou, spreneverou, podvodom alebo zničením alebo poškodením veci z takého majetku, alebo sa o takéto konanie pokúsi. Podľa § 76 ods. 1 písm.
3. c)zákona o priestupkoch správny orgán konanie o priestupku zastaví, ak sa v ňom zistí, ţe spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané. Priestupkové konanie je špecifickým druhom správneho konania, ktorého účelom je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu priestupku, kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi priestupku uloţiť. Orgány prejednávajúce priestupky sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie, tak aby neboli ţiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa v priestupkovom konaní vykladajú v prospech obvineného. Objasniť priestupok znamená okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty priestupku, medzi ktoré patrí aj jeho subjektívna stránka. Ako vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch, výslovným definičným znakom priestupku je zavinenie, pričom pri priestupkoch prejednávaných v tomto konaní (priestupok proti

§ 49ods.

1 písm. d) zákona o priestupkoch a priestupok proti majetku § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch) je obligatórnym znakom ich skutkovej podstaty zavinenie úmyselné. Po preskúmaní predloţeného súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis ţalovaného, najvyšší súd dospel k rovnakému záveru ako krajský súd, ţe postup správnych orgánov oboch stupňov bol v súlade so zákonom. V prejednávanom prípade bolo priestupkové konanie zastavené z dôvodu, ţe spáchanie skutku nebolo obvinenému z priestupku preukázané. Dokazovaním vykonaným v prvostupňovom priestupkovom konaní nebolo jednak preukázané poškodenie oplotenia tak ako to tvrdil ţalobca, a tieţ nebol obvinenému preukázaný úmysel spôsobiť ţalobcovi škodu na majetku. V priestupkovom konaní nebolo tieţ bez pochýb preukázané spáchanie priestupku proti občianskemu spolunaţívaniu, pričom správny orgán vyhodnotil jednotlivé dôkazy v súlade so zásadami logického uvaţovania tak, aby bol naplnený účel priestupkového konania, t.j. zistiť, či došlo 6 2Sžo/17/2011 k spáchaniu priestupku a kto ho spáchal. Vzhľadom na rozpornosť jednotlivých dôkazov správny orgán nemohol bez pochýb ustáliť, ţe došlo ku konaniu, ktoré sa obvinenému kládlo za vinu. Vzhľadom na skutočnosť, ţe protiprávne konanie nebolo obvinenému preukázané, správny orgán postupoval v súlade so zákonom, keď podľa § 76 ods. 1 písm. c/ zákona o priestupkoch konanie zastavil z dôvodu, ţe spáchanie skutku nebolo obvinenému z priestupku preukázané. Po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu najvyšší súd dospel k záveru, ţe krajský súd sa vysporiadal so všetkými námietkami uvádzanými ţalobcom v ţalobe a v odvolacom konaní ţalobca neuviedol ţiadne námietky, ktoré by boli spôsobilé privodiť rozhodnutie odvolacieho súdu v jeho prospech. Na základe vyššie uvedeného preto Najvyšší súd Slovenskej republiky, stotoţniac sa s právnym posúdením veci krajským súdom, napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 67/08-128 zo dňa 12. januára 2011 ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 v spojení § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 250k ods. 1 v spojení s § 224 ods.1 a § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko ţalobca v odvolacom konaní nemal úspech a ţalovanému náhrada trov konania zo zákona neprináleţí. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 19. októbra 2011 JUDr. Elena Kováčová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová