2 2Sžf/11/2011 § 35 ods. 1 písm. a/ zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, a to vo výške 17.329,80 eur z rozdielu dane zisteného správcom dane na dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2002. Krajský súd takto rozhodol, keď sa stotožnil so žalovaným, že správca dane mal v danom prípade zákonnú povinnosť uložiť žalobkyni pokutu v zmysle § 35 ods. 1 písm. a/ zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, keď správca dane vykonanou kontrolou medzi daňou zistenou správcom dane a daňou uvedenou v daňovom priznaní zistil kladný rozdiel. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s názorom žalobkyne, že správca dane si mal prihlásiť predmetnú pohľadávku, ktorá vyplýva z rozhodnutia správcu dane o uložení pokuty do konkurzu. Poukázal na to, že pre prihlasovanie pohľadávok vyplývajúcich z daňového konania platí špeciálna právna úprava zakotvená v ôsmej časti zák. č. 511/1992 Zb. pod marginálnou rubrikou Osobitné ustanovenia pre konkurz a reštrukturalizáciu, pričom z ust. § 95 ods. 1 veta druhá zákona o správe daní je zrejmé, že za daňovú pohľadávku sa považuje len pokuta uložená vtedy, ak mohla byť správcom dane vyrubená do vyhlásenia konkurzu alebo do povolenia reštrukturalizácie. Krajský súd dospel k záveru, že v zmysle ustanovenia § 95 ods. 1 veta druhá zákona o správe daní v znení účinnom ku dňu vydania druhostupňového rozhodnutia sa uložená pokuta nepovažuje za daňovú pohľadávku, pretože nemohla byť správcom dane vyrubená do momentu vyhlásenia konkurzu (konkurz na žalobkyňu bol vyhlásený uznesením Okresného súdu v Žiline dňa 16.5.2007), pretože v čase vyhlásenia konkurzu správcovi dane nebol zrejmý kladný rozdiel medzi daňou zistenou správcom dane a daňou uvedenou v daňovom priznaní. Preto nebolo možné určiť ani výšku pokuty, keď základ pre jej výpočet nebol v tomto momente zrejmý.
názoru krajského súdu vyrubená pokuta správcom dane nie je preto daňovou pohľadávkou a nie je možné aplikovať na ňu ani ďalšie odseky § 95 zákona o správe daní o prihlasovaní daňových pohľadávok a nakoľko sa nejedná o daňovú pohľadávku, nie je možné postupovať tým spôsobom, že by ju bol správca dane prihlásil
zákona č. 7/2005 Z.z.. Krajský súd sa taktiež nestotožnil s právnym názorom žalobkyne, že pohľadávka žalovaného na zaplatenie pokuty vznikla pred vyhlásením konkurzu, a to prejednaním protokolu o výsledku zistení z daňovej kontroly dňa 25.4.2007.
názoru krajského súdu, v tento okamih ešte nebolo právoplatne rozhodnuté o výške kladného rozdielu medzi daňou zistenou správcom dane a daňou uvedenou v daňovom priznaní. Nakoľko až tento kladný rozdiel je základom pre výpočet samotnej pokuty, nebolo možné zo strany správcu dane v tento moment teda 25.4.2007 rozhodnúť o uložení pokuty, a teda ani pohľadávka na zaplatenie pokuty nemohla byť vyrubená (vzniknúť) v tento moment. 3 2Sžf/11/2011 Proti rozsudku krajského súdu podala odvolanie žalobkyňa a žiadala, aby Najvyšší súd SR rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo aby došlo k zastaveniu konania. Uviedla, že
zákona o konkurze a reštrukturalizácii z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj mimozmluvné alebo zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol a boli uložené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu.
žalobkyne je rozhodujúci časový okamih, kedy vznikol nárok a nie kedy bolo rozhodnutie žalovaného vydané, pretože žalovanému vznikol nárok na vyrubenie pokuty prejednaním protokolu o výsledku zistení z daňovej kontroly dňom 25.4.2007, a v tejto súvislosti vydaným dodatočným platobným výmerom č. 166/230/1237-364/07/Bož zo dňa 30.4.2007. Ak bol teda konkurz vyhlásený až dňa 16.5.2007, tak k vzniku nároku došlo pred vyhlásením konkurzu, a preto správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly ukončenej dňa 25.4.2007 si mal uplatniť svoje nároky v konkurznom konaní prihláškou v lehote stanovenej v zák. č. 7/2005 Z.z..
žalobkyne správcovi dane nič nebránilo, aby jej pokutu vyrubil do vyhlásenia konkurzu a nemožno v jej neprospech urobiť výklad času, kedy vznikla pohľadávka tak, ako je to na strane štyri dôvodov napadnutého rozsudku krajského súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania
1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 v spojení s § 214 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. s tým, že termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 19. októbra 2011 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).
1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na obsah podaného odvolania posudzoval, či správne orgány pri rozhodovaní vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a s ohľadom na námietku žalobkyne ohľadne hodnotenia dôkazov zisťoval, 4 2Sžf/11/2011 či konanie bolo vedené takým procesným postupom, ktorý zabezpečoval správny výsledok a či boli dôkazy vykonané spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu. Zo spisového materiálu krajského súdu ako i z administratívneho spisu vyplýva, že Daňový úrad Martin vykonal u daňového subjektu L. M. daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie roku 2002 a to na dani z príjmov fyzických osôb. Z výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený daňový protokol pod č. 666/320/20559/07/Rev zo dňa 23.3.2007, ktorý bol prerokovaný so žalobkyňou ako daňovým subjektom dňa 25.4.
1 písm. a/ zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov správca dane uloží daňovému subjektu pokutu v sume rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska z kladného rozdielu medzi daňou zistenou správcom dane a daňou uvedenou v daňovom priznaní alebo hlásení alebo v dodatočnom daňovom priznaní alebo v dodatočnom hlásení. Správca dane v súlade s citáciou vyššie uvedeného ustanovenia zákona o správe daní postupoval, keď žalobkyni ako daňovému subjektu rozhodnutím zo dňa 14.9.2009 uložil pokutu
ust. § 35 ods. 1 písm. a/ vo výške 17.329,80 eur a to z rozdielu dane zisteného 5 2Sžf/11/2011 správcom dane na dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2002. Na základe podaného odvolania žalobkyňou žalovaný v odvolacom konaní rozhodnutie správcu dane potvrdil ako zákonné a to rozhodnutím zo dňa 8.2.2010, ktoré bolo i predmetom preskúmavacieho konania na Krajskom súde v Žiline
piatej časti hlavy druhej Občianskeho súdneho poriadku. Najvyšší súd Slovenskej republiky posúdením jednotlivých listinných dôkazov dospel k záveru, že krajský súd správne skúmal, či príslušná pokuta uložená žalobkyni mohla byť objektívne jej ako daňovému subjektu uložená do vyhlásenia konkurzu, teda do 16.5.2007 a stotožňuje sa so súdom prvého stupňa, že v danom prípade bolo potrebné najskôr právoplatne rozhodnúť o výške kladného rozdielu medzi daňou zistenou správcom dane a daňou uvedenou v daňovom priznaní, pretože až takto ustálený kladný rozdiel je a mohol byť základom pre výpočet samotnej sankcie vo vzťahu k daňovému subjektu.
1 zákona o správe daní v znení účinnom ku dňu 14.9.2009 na účely konkurzu a reštrukturalizácie sa za daňovú pohľadávku považuje nezaplatená suma dane, pri ktorej daňová povinnosť vznikla
tohto zákona alebo osobitných zákonov. Za daňovú pohľadávku sa považuje aj daňová pohľadávka, ktorá nebola priznaná daňovým subjektom alebo vyrubená správcom dane. Pokuty, sankčný úrok, úrok sa považujú za daňovú pohľadávku len vtedy, ak mohli byť správcom dane vyrubené do vyhlásenia konkurzu alebo do povolenia reštrukturalizácie.
8 zákona o správe daní po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie správca dane prihlási daňovú pohľadávku
odsekov 1, 3, 6 a 7 spôsobom a v lehote ustanovenej v osobitnom predpise. Medzi účastníkmi konania je nesporné, že na žalobkyňu ako na daňový subjekt bol konkurz vyhlásený dňa 16.5.2007, a to uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 4K/8/2007 zo dňa 4.5.2007. Žalobkyňa sa aj v odvolacom konaní bránila tým, že rozhodujúcim je časový okamih, kedy nárok správcovi dane vznikol a nie kedy bolo vydané rozhodnutie žalovaného.
žalobkyne žalovanému vznikol nárok na vyrubenie pokuty už prejednaním protokolu 6 2Sžf/11/2011 o výsledkoch zistených z daňovej kontroly dňom 25.4.2007 a v tejto súvislosti vydaným dodatočným platobným výmerom č. 666/230/1237-364/07/Bož zo dňa 30.4.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.