← Slovensko

sirotský dôchodok

Najvyšší súd 9So/153/2009 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nev

§ 81ods.

6 sa nepoužije. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že v prípade navrhovateľky je pre posúdenie nároku na sirotský dôchodok od

  1. septembra 2007 rozhodujúce, či sú splnené podmienky 4 9So/153/2009 pre vznik nároku na sirotský dôchodok podľa § 76 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Podľa § 76 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. nárok na sirotský dôchodok má nezaopatrené dieťa, ktorému zomrel rodič alebo osvojiteľ dieťaťa, ak rodič alebo osvojiteľ ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku alebo ku dňu smrti získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, alebo splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Matka navrhovateľky zomrela
  2. apríla 2000; k tomuto dňu dovŕšila vek 36 rokov. Podľa § 72 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom do
  3. decembra 2009 počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 28 rokov je najmenej päť rokov. Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity, a ak ide o poistenca vo veku nad 28 rokov, z posledných desiatich rokov pred vznikom invalidity. Matka navrhovateľky ku dňu smrti nepoberala starobný dôchodok ani invalidný dôchodok a nesplnila ani podmienku potrebnej doby piatich rokov zamestnania v posledných desiatich rokoch pred vznikom invalidity (predo dňom smrti) pre vznik nároku na invalidný dôchodok. Sirotský dôchodok bol preto navrhovateľke priznaný od
  4. apríla 2000 podľa § 49 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov v zákonom stanovenej minimálnej výške 400 Sk mesačne, určenej podľa § 50 ods. 2 uvedeného zákona. Po ukončení stredoškolského štúdia navrhovateľka prestala spĺňať podmienku nezaopatrenosti dieťaťa a nárok na sirotský dôchodok jej zanikol dňom
  5. augusta
  6. Žiadosť o opätovné priznanie sirotského dôchodku odporkyňa zamietla preskúmavaným rozhodnutím, ktoré krajský súd po prvýkrát zrušil a vrátil odporkyni na ďalšie konanie č. k. 25Sd/54/2008 z
  7. apríla 2008 pretože mal za to, že suma pôvodne 5 9So/153/2009 priznaného sirotského dôchodku bola určená podľa § 50 ods. 2 v spojení s § 176 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a raz priznané odstránenie tvrdosti zákona je odporkyňa povinná naďalej rešpektovať a uznať splnenie podmienky potrebnej doby zamestnania u matky navrhovateľky. Uvedený rozsudok Najvyšší súd Slovenskej republiky na odvolanie odporkyne uznesením sp. zn. 9So/123/2008 z
  8. januára 2009 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, lebo považoval dôvody odvolania odporkyne za relevantné a uložil krajskému súdu znovu posúdiť použitie § 176 zákona č. 100/1988 Zb. so zreteľom na tvrdenie odporkyne, že pri použití § 50 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. pri priznaní sirotského dôchodku pevnou sumou sa nezohľadnili získané doby zamestnania matky navrhovateľky. Krajský súd v Žiline po opätovnom posúdení veci napadnutým rozsudkom rozhodnutie odporkyne z
  9. novembra 2007 opäť zrušil, a to z dôvodu, že u navrhovateľky nedošlo k zániku nároku na sirotský dôchodok, ale len k zániku nároku na jeho výplatu, keď poukázal na

§ 72ods.

3 zákona č. 461/2003 Z. z. Odvolací súd sa s právnym názorom krajského súdu nestotožnil. Navrhovateľka od septembra 2006 nespĺňala podmienku nároku na sirotský dôchodok, lebo prestala byť nezaopatreným dieťaťom. Nárok na sirotský dôchodok jej teda zanikol a bol jej odňatý od

  1. septembra 2009 podľa § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z. právoplatným rozhodnutím číslo X. zo dňa
  2. júna
  3. Nezaopatreným dieťaťom sa navrhovateľka opäť stala od
  4. septembra 2007.

§ 76ods.

3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. nadobudlo účinnosť až od

  1. januára
  2. Odporkyňa preto správne postupovala podľa právnej úpravy, platnej v čase rozhodujúcich skutočností pre zánik, resp. vznik nároku na sirotský dôchodok navrhovateľky (k 1.9.2007) a nárok na sirotský dôchodok posudzovala podľa ustanovenia § 265 a § 76 ods. 1 zákona. Na vznik nároku na sirotský dôchodok v prípade, že sa opätovne stalo nezaopatreným osirelé dieťa, ktorému pred
  3. januárom 2004, alebo po
  4. decembri 2003 zanikol nárok 6 9So/153/2009 na sirotský dôchodok, musí byť nevyhnutne splnená podmienka, že zomretý rodič (matka navrhovateľky) splnil podmienku potrebného obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na niektorý z určených dôchodkov (prípadne poberal pred smrťou niektorý z určených dôchodkov).

§ 76ods.1 v spojení s § 265 zákona na rozdiel od ustanovenia § 49 zákona č.

100/1988 Zb. pre vznik nároku na sirotský dôchodok vyžaduje okrem splnenia podmienky nezaopatrenosti dieťaťa, aj splnenie ďalšej podmienky, a to, aby rodič osirelého dieťaťa ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku alebo ku dňu smrti získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok podľa § 72 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., alebo splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Matka navrhovateľky zomrela vo veku 36 rokov a žiadnu z uvedených podmienok nesplnila. Pre nárok na invalidný dôchodok nezískala potrebný počet rokov dôchodkového poistenia, keďže bola poistená len v rozsahu 435 dní, to je 1 rok a 70 dní. Zákon č. 461/2003 Z. z., na rozdiel od zákona č. 100/1988 Zb., neupravuje nárok na sirotský dôchodok aspoň v minimálnej výške v prípadoch, že zomretý rodič nezískal potrebnú dobu dôchodkového poistenia. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľke nárok na sirotský dôchodok ku dňu 1. septembra 2007 podľa § 265 zákona č. 461/2003 Z. z. nevznikol, pričom

§ 72ods.

3 tohto zákona v danom prípade nie je možné aplikovať. Rozhodnutie odporkyne považoval za súladné so zákonom, preto rozsudok krajského súdu podľa § 220 O.s.p. zmenil a preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdil . Účastníkom konania odvolací súd nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, lebo navrhovateľka v odvolacom konaní nebola úspešná a odporkyni trovy nevznikli. 7 9So/153/2009 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e opravný prostriedok prípustný. V Bratislave 28. októbra 2011 JUDr. Viera Nevedelová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.