3 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“ alebo „zákon“) predĺţil lehotu zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac však o šesť mesiacov, t.j. od
4 zákona o pobyte cudzincov určil, ţe účastník zostáva umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len „ÚPZC M.“). Krajský súd dospel k záveru, ţe odporca správne aplikoval ustanovenie § 62 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, rozhodnutím o predĺţení lehoty zaistenia nedošlo u navrhovateľa k pozbaveniu osobnej slobody
článku 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, odporca teda rozhodol vecne správne. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe povaţuje opätovné predĺţenie lehoty zaistenia za dôvodné, keďţe menovaný nespolupracuje s orgánmi polície, odmieta vyplniť dotazník v rodnom jazyku, ktorým podmieňuje príslušné veľvyslanectvo vystavenie náhradných cestovných dokladov aj ţiadosť
poţiadavky zastupiteľského orgánu a M. tým moţnosť skorého vydania náhradného cestovného dokladu. Predĺţenie lehoty zaistenia súvisí so sťaţenou lustráciou jeho osoby veľvyslanectvom príslušnej krajiny. K námietke navrhovateľa, ţe odporca pri zabezpečovaní dokladov nepostupoval s náleţitou starostlivosťou a bol v určitých fázach pasívny, krajský súd uviedol, ţe táto námietka je právne irelevantná, nakoľko z administratívneho spisu je zrejmé, ţe práve navrhovateľova nespolupráca bránila procesu jeho odsunu z územia SR. Námietku navrhovateľa o nezrozumiteľnosti a neodôvodnenosti rozhodnutia povaţoval súd za účelovú, keďţe
jeho názoru správny orgán postupoval v súlade so zákonom, riadne zákonným spôsobom zdôvodnil účel predĺţenia zaistenia, uviedol aké úkony vykonal na zabezpečenie 3 10Sţa/36/2011 náhradných cestovných dokladov a aká skutočnosť je dôvodom toho, ţe vydaniu týchto náhradných cestovných dokladov nedošlo. Zdôvodnenie odporcu, ţe v prípade prepustenia navrhovateľa zo zaistenia by malo za následok marenie výkonu trestu administratívneho vyhostenia zo strany navrhovateľa je
súdu logické, vzhľadom na skutočnosť, ţe navrhovateľ od samého počiatku zatajuje svoju identitu a z jeho konania ako aj z jeho vyhlásení nachádzajúcich sa v spisovom materiáli je zrejmé, ţe vyuţije všetky zákonom dostupné prostriedky na to, aby sa nemusel vrátiť do domovskej krajiny, o čom svedčia opakované ţiadosti o udelenie azylu, ktoré mu príslušné orgány zamietajú. Krajský súd ďalej uviedol, ţe odporca na pojednávaní predloţil úradný záznam Ministerstva vnútra SR, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, ÚPZC M. zo dňa 30. marca 2011, na základe ktorého potvrdilo Veľvyslanectvo Konţskej demokratickej republiky so sídlom v Berlíne, ţe je v stave vystaviť navrhovateľovi náhradný cestovný doklad po uhradení správneho poplatku na účet zastupiteľského úradu a dodaním dvoch kusov fotografií s podobou tváre navrhovateľa, čím budú splnené podmienky na jeho odsun z územia SR. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne včas odvolanie z dôvodov, uvedených v § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O. s. p., teda z dôvodu, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, ţe rozhodnutie odporcu navrhol zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Navrhovateľ vyjadril presvedčenie, ţe príčinou zdĺhavého procesu vydania náhradného cestovného dokladu, ktorý doposiaľ nie je vydaný, bola neefektívna komunikácia medzi odporcom a zodpovednými orgánmi, t.j. Konzulárnym odborom MZV SR alebo Zastupiteľským úradom Konţskej demokratickej republiky. Poukazoval na ust. čl. 15 ods. 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdrţiavajú na ich území (ďalej len „Smernica“), kde je vyslovene uvedené, ţe predĺţenie lehoty je moţné iba v prípade, ak proces odsunu trvá dlhšie napriek primeraným snahám štátnych orgánov. 4 10Sţa/36/2011 Navrhovateľ nesúhlasil s konštatovaním súdu, ţe rozhodnutie o predĺţení zaistenia je dostatočne odôvodnené, keď v jeho záveroch je konštatované, ţe navrhovateľ v súčasnej dobe nemá platné cestovné doklady, ktoré neboli zaslané zastupiteľským úradom jeho domovskej krajiny. Ďalej sa odvolával na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva,
ktorej, aby mohlo byť pozbavenie osobnej slobody zákonné, musí byť súčasne aj efektívne a účelné. Z dôvodu, ţe jeho zaistenie a úkony na výkon vyhostenia sú neefektívne, nemoţno jeho ďalšie zaistenie povaţovať za účelné a zákonné. Navrhovateľ v tejto súvislosti poukázal aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva – Singh proti Českej republike, sťaţnosť č. 60538/00, rozsudok z
1 písm. c/ zákona o azyle z dôvodu, ţe na konanie je príslušné Švédske kráľovstvo. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril prípisom zo dňa
f/ zákona o pobyte cudzincov. O nespolupráci navrhovateľa
odporcu svedčí aj skutočnosť, ţe u neho bola nájdená kópia cestovného pasu vydaného príslušnými úradmi Konţskej demokratickej republiky, túto však sám nepredloţil. Záverom uviedol, ţe dňa
1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
1 O. s. p. sa v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje
tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku „Rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov“. Pokiaľ v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je ustanovené inak, pouţije sa primerane ustanovenie druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku s výnimkou § 250a (§ 250l ods. 2 O. s. p.).
s. p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Z obsahu administratívneho spisu bolo zistené, ţe navrhovateľ bol dňa
2 a § 250 ods. 1 a 5 Trestného zákona za trestný čin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery
1 a ods. 2 písm. b/ Trestného zákona. Rozhodnutím odporcu č. p.: MV-UHCP-RHCP-BA-TT-AV-8-8/2010 zo dňa
1 písm. b/, d/ zákona a
4 zákona umiestnený do ÚPZC Medveďov na čas nevyhnutne potrebný najviac však na 6 mesiacov, t.j. do
3 zákona predĺţil lehotu zaistenia o šesť mesiacov, t.j. od
3 zákona rozhodol o opätovnom predĺţení lehoty zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac však o šesť mesiacov, t.j. od
ustanovenia § 250ja ods. 2 v spojení s § 250l ods. 2 O. s. p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
3 zákona o pobyte cudzincov predĺţil lehotu zaistenia, určenú rozhodnutím o zaistení navrhovateľa, o šesť mesiacov, t.j. od
4 zákona o pobyte cudzincov určil, ţe účastník zostáva umiestnený v ÚPZC M. Preto primárne, v medziach odvolania, preskúmal Najvyšší súd SR rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa, uvedenými v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.
3 zákona o pobyte cudzincov môţe byť cudzinec zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac však na šesť mesiacov. Policajný útvar môţe rozhodnúť o predĺţení lehoty zaistenia najviac o 12 mesiacov, ak moţno predpokladať, ţe napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon jeho administratívneho vyhostenia sa tento výkon predĺţi z dôvodu, ţe cudzinec dostatočne nespolupracuje alebo z dôvodu, ţe mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote
prvej vety; to neplatí, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. 9 10Sţa/36/2011 Nevyhnutným podkladom pre vydanie rozhodnutia o predĺţení lehoty zaistenia v zmysle § 62 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov je splnenie podmienky, ţe napriek vykonaným úkonom, potrebným na výkon administratívneho vyhostenia cudzinca, mu zastupiteľský úrad nevydal v lehote náhradný cestovný doklad alebo splnenie podmienky, ţe cudzinec dostatočne nespolupracuje. Ak cudzinec, proti ktorému sa vedie konanie o administratívnom vyhostení, poţiada o medzinárodnú ochranu, policajný útvar konanie o administratívnom vyhostení preruší do skončenia konania o medzinárodnej ochrane. Ak sa cudzincovi poskytne medzinárodná ochrana, policajný útvar konanie o administratívnom vyhostení zastaví (§ 56 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov).
7 zákona o pobyte cudzincov stráca rozhodnutie o administratívnom vyhostení platnosť rozhodnutím o udelení azylu alebo o poskytnutí doplnkovej ochrany alebo udelením povolenia na trvalý pobyt, prechodný pobyt alebo tolerovaný pobyt
1 písm. b/ a f/.
1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov je policajt oprávnený zaistiť cudzinca na účel výkonu jeho administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. Podanie vyhlásenia
osobitného zákona (v poznámke pod čiarou je uvedený odkaz na zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej len „zákon o azyle“) alebo poţiadanie cudzinca o dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie zaisteného cudzinca. Konanie
osobitného zákona (zákona o azyle) nie je zaistením cudzinca dotknuté. (§ 62 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov) Z administratívneho spisu bolo zistené, ţe Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím č. ČAS: MU-139/PO-Ţ-2010 zo dňa 28. mája 2010
1 písm. a/ zákona o azyle zamietol ţiadosť navrhovateľa o udelenie azylu na území SR „ako zjavne neopodstatnenú“, pričom rozhodnutie o zamietnutí azylu nadobudlo právoplatnosť
1 písm. c/ zákona o azyle z dôvodu, ţe na konanie je príslušné Švédske kráľovstvo. Dňa 25. februára 2011 bola Švédskemu kráľovstvu zaslaná ţiadosť o prevzatie navrhovateľa
čl. 15 nariadenia Rady (ES) č. 343/
zákona o azyle nie je dôvodom na prepustenie zaisteného cudzinca. V preskúmavanom prípade poţiadal navrhovateľ o udelenie azylu na území SR dňa
ktorého by rozhodnutie o administratívnom vyhostení stratilo platnosť aţ rozhodnutím o udelení azylu alebo poskytnutí doplnkovej ochrany alebo udelením povolenia na trvalý, prechodný alebo tolerovaný pobyt. Tzn., ţe ak by bola v budúcnosti navrhovateľovi udelená jedna z foriem medzinárodnej ochrany, stratilo by rozhodnutie o jeho administratívnom vyhostení platnosť a pominul by aj účel jeho zaistenia. Dokiaľ však nebude navrhovateľovi udelený azyl alebo poskytnutá doplnková ochrana, bude rozhodnutie o jeho administratívnom vyhostení a zaistení naďalej platné a účinné. 11 10Sţa/36/2011 V súvislosti s prebiehajúcim dublinským konaním odvolací súd poznamenáva, ţe nakoľko bol navrhovateľ
čl. 16 ods. 1 písm. c/ nariadenia Rady (ES) č.343/2003 prevzatý štátom zodpovedným za posúdenie jeho ţiadosti o azyl, ktorú podal na území SR, pokiaľ Švédske kráľovstvo právoplatne nerozhodne o ţiadosti navrhovateľa o udelení azylu, rozhodnutie odporcu o administratívnom vyhostení navrhovateľa spolu s rozhodnutím o jeho zaistení zostáva v platnosti v zmysle § 59 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov. Odporca svoje rozhodnutie o predĺţení lehoty zaistenia zdôvodnil tým, ţe napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia účastníka konania z územia Slovenskej republiky moţno predpokladať, ţe sa tento predĺţi, nakoľko cudzinec dostatočne nespolupracuje s príslušnými orgánmi a zastupiteľský úrad Konţskej demokratickej republiky v Prahe a v Berlíne mu nevydal náhradný cestovný doklad počas doby jeho zaistenia a to v lehote do
ktorého sú podmienky pre vydanie rozhodnutia o predĺţení lehoty zaistenia splnené, ak napriek vykonaným úkonom, potrebným na výkon administratívneho vyhostenia cudzinca, mu zastupiteľský úrad nevydal 12 10Sţa/36/2011 v lehote náhradný cestovný doklad alebo splnenie podmienky, ţe cudzinec dostatočne nespolupracuje. Z obsahu spisov je zrejmé, ţe odporca aktívne komunikoval so zodpovednými orgánmi, vykonal všetky úkony potrebné pre výkon administratívneho vyhostenia, čím splnil zákonné podmienky
3 zákona, pričom nenesie zodpovednosť za potrebu predĺţenia lehoty zaistenia, ktorá vyplynula najmä z dôvodu, ţe navrhovateľ nespolupracoval so zodpovednými orgánmi, odmietal vyplniť dotazník potrebný k vystaveniu náhradných dokladom, čím M. výkon administratívneho zaistenia. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotoţnil s názorom krajského súdu, ţe predĺţenie lehoty zaistenia v prípade navrhovateľa bolo dôvodné, keďţe menovaný nespolupracoval s orgánmi polície, odmietal vyplniť dotazník v rodnom jazyku a vyplniť ţiadosť
poţiadavky zastupiteľského orgánu a M. tým moţnosť skorého vydania náhradného cestovného dokladu. Na základe vyššie uvedeného povaţoval Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolacie námietky navrhovateľa za nedôvodné, nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd nezistil v postupe odporcu ani krajského súdu ţiadne pochybenie a k vyhodnoteniu námietok uplatnených v opravnom prostriedku, teda nemal odvolací súd ţiadne výhrady a v podrobnostiach na tieto správne závery krajského súdu odkazuje. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 246c O. s. p. tak, ţe navrhovateľovi, ako neúspešnému účastníkovi konania, trovy odvolacieho konania nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 28. septembra 2011 JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.