Najvyšší súd 1 Cdo 30/2010 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ing. M. G., bývajúceho v T., zastúpeného JUDr. M. S., advokátom, Advokátska kancelária JUDr. S., so sídlom T., proti ţalovanému JUDr. L. P., advokátovi so sídlom v B., o náhradu škody vo výške 28 895,31 € spolu s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 6 C 275/2005, v konaní o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo 7. októbra 2009, sp. zn. 25 Co 47/2009, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre zo 7. októbra 2009, sp. zn. 25 Co 47/2009 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Ţalobou podanou 9. decembra 2005 na Okresnom súde Topoľčany sa ţalobca domáhal náhrady škody vo výške 870 500 Sk (28 895,31 eur) spolu s príslušenstvom, ktorú mu podľa jeho tvrdenia spôsobil ţalovaný pri výkone advokátskej činnosti. Ţalovaný porušil svoje povinnosti advokáta, keď na základe zmluvy o právnej pomoci nekonal riadne a včas pri obstarávaní záleţitosti pre ţalobcu, ktorou bolo rokovanie o kúpe a príprava kúpnej zmluvy týkajúcej sa pozemkov, ktoré chcel ţalobca kúpiť od predávajúceho – S. Okresný súd Topoľčany rozsudkom zo 17. februára 2009 č. k. 6 C 275/2005-157 ţalobu zamietol. Súd mal za preukázané, ţe účastníci súdneho konania uzatvorili 17. marca 2003 zmluvu o právnej pomoci, predmetom ktorej bolo usporiadanie majetkových vzťahov. Na základe tejto zmluvy mal ţalovaný zastupovať ţalobcu pri rokovaní so S. vo veci odkúpenia ich pozemkov nachádzajúcich sa v kat. úz. obce T konkrétne išlo o parcelu č. X – ostatné plochy vo výmere X, parcelu č. X zastavané plochy a nádvoria o výmere 188 m2 a parcelu č. 1639 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 220 m2 (ďalej len „pozemky“ alebo 1 Cdo 30/2010 2 „nehnuteľnosti“). Súčasne sa zmluvné strany dohodli na odmene za právnu pomoc, a to za jeden úkon v čiastke l0 650 Sk (353,52 eur), plus 20% DPH. Prvostupňový súd zistil, ţe v čase pred uzatvorením zmluvy o právnej pomoci ţalobca osobne viedol rokovania so S. o kúpe predmetných pozemkov, ktoré uţíval bez toho, aby mal uzatvorenú so S. nájomnú zmluvu, a ţe prebiehali najmä jednania o cene pozemkov. Listom z 11. marca 2003 S. oznámili ţalobcovi, ţe z dôvodu novej situácie v oblasti záujmu iných právnických osôb o ich pozemky, mu dávajú moţnosť odkúpiť uvedené pozemky za nimi poţadovanú cenu 400 Sk (13,28 eur) za m2. Z listu ďalej vyplýva, ţe očakávajú odpoveď ţalobcu do 22. marca 2003 a po tomto termíne budú hľadať inú právnu formu na vysporiadanie ich dlhoročných majetkovo-právnych vzťahov. Uvedený list z 11. marca 2003 zaslal ţalobca ţalovanému, ktorý, podľa pečiatky jeho kancelárie, prijal tento list 17. marca 2003 a v tento deň ţalobca so ţalovaným uzatvorili zmluvu o právnej pomoci. Ţalovaný na základe zmluvy o právnej pomoci začal viesť rokovania so zástupcami S., ktorí mu následne pripravili poţadované podklady potrebné na prípravu kúpnej zmluvy, tieto však neboli ţalovaným včas prevzaté a ţalovaný v primeranej lehote nepredloţil návrh kúpnej zmluvy S S. napokon listom zo 17. júna 2003 oznámili ţalobcovi, ţe odstupujú od ponuky odpredať mu vyššie uvedené pozemky a to z dôvodu, ţe ţalobca neakceptoval ich ponuky. Následne, 1. júla 2003, uzatvorili S., ako predávajúci, so spoločnosťou M. so sídlom T. ako kupujúcim, kúpnu zmluvu, ktorou predali kupujúcemu okrem iných i nehnuteľnosti, o ktoré mal predtým záujem ţalobca. Následne, kúpnou zmluvou uzatvorenou 12. decembra 2003 odkúpil ţalobca uvedené pozemky od spoločnosti M. za celkovú cenu 1 566 900 Sk (52 011,55 eur), čo v prepočte predstavuje 900 Sk (29,88 eur) za m2. V danej veci ţalobca tvrdil, ţe škoda mu vznikla tým, ţe ţalovaný ako advokát nekonal riadne a včas pri príprave a vyhotovení návrhu kúpnej zmluvy, v dôsledku čoho neuzatvoril kúpnu zmluvu so S s kúpnou cenou 400 Sk (13,28 eur) za m2 pozemkov, ale S. predali nehnuteľnosti spoločnosti M., od ktorej potom odkúpil nehnuteľnosti, avšak za cenu 900 Sk (29,88 eur) za m2 pozemkov. Rozdiel celkových cien za pozemky predstavuje navrhovateľom uplatnenú výšku náhrady škody 870 500 Sk (28 895,31 eur). Prvostupňový súd uviedol, ţe bolo povinnosťou ţalovaného chrániť práva a oprávnené záujmy ţalobcu a mal konať tak, aby návrh zmluvy bol včas a riadne pripravený, uţ i 1 Cdo 30/2010 3 vzhľadom na obsah uvedeného listu S, ktorí v ňom uviedli, ţe očakávajú odpoveď do 22. marca 2003 (na ponúknutú cenu 400,-Sk/ m2) s upozornením, ţe po tomto termíne budú hľadať inú právnu formu na vysporiadanie ich majetkovo-právnych vzťahov. Podľa prvostupňového súdu ţalovanému nič nebránilo, aby konal včas a pripravil návrh zmluvy, k čomu však došlo aţ 23. júna 2003, teda aţ po tom, keď ţalobca dostal list od S., ţe odstupujú od svojej ponuky odpredať ţalobcovi predmetné pozemky. Týmto podľa prvostupňového súdu moţno hovoriť o zaloţení zodpovednosti ţalovaného za škodu, ak by navrhovateľovi takouto nečinnosťou škoda vznikla. Prvostupňový súd sa ďalej zaoberal otázkou, či je splnený súčasne druhý predpoklad zodpovednosti ţalovaného za škodu, ktorým je vznik škody. Podľa prvostupňového súdu tento druhý predpoklad zodpovednosti ţalovaného nebol preukázaný ţalobcom, na ktorého strane bolo dôkazné bremeno. Ţalobca, ako to vyplývalo z dokazovania, dlhšiu dobu a to ešte predtým, ako uzatvoril s odporcom zmluvu o právnej pomoci, rokoval so S. o odkúpení nehnuteľností, čo sa odkladalo najmä kvôli tomu, ţe sa nedokázali zhodnúť na cene, ktorá sa postupne zniţovala, najskôr sa hovorilo o cene l 000 000 Sk (33193,92 eur), potom 600 Sk (19,92 eur) aţ 650,Sk (21,58 eur) za m2. S. neskôr oznámili výšku ceny 400 Sk (13,28 eur) za m2 a nakoniec ţalobca odkúpil nehnuteľnosti od spoločnosti M. za 900 Sk (29,88 eur) za m2, čím vlastne naplnil svoj záujem vlastniť pozemky, na ktorých stáli budovy jeho prevádzky, a preto touto kúpou nehnuteľností za uvedenú cenu nemoţno hovoriť o vzniku škody na jeho strane tým, ţe by došlo k zníţeniu jeho majetku, keď na základe uvedenej kúpnej zmluvy nadobúdal nehnuteľností do vlastníctva a týmto došlo k rozmnoţeniu jeho majetku. K uvedenému záveru dospel prvostupňový súd tieţ na základe oznámení viacerých realitných kancelárií, podľa ktorých sa v čase, keď ţalobca uzatvoril kúpnu zmluvu so spoločnosťou M. predávali obdobné nehnuteľnosti za cenu 1 000 Sk (33,19 eur) aţ l 200 Sk (39,83 eur). Podľa prvostupňového súdu nemôţe byť cena, za ktorú ţalobca odkúpil uvedené nehnuteľnosti, sama o sebe rozhodujúcou príčinou, od ktorej by sa mohol odvíjať rozsah skutočnej škody a to s poukazom na to, ţe na základe uvedenej kúpnej zmluvy nadobúdal navrhovateľ určité hodnoty vo forme nehnuteľností do jeho vlastníctva. Preto súd vzhľadom na túto skutočnosť ţalobu zamietol, pretoţe ţalobca nepreukázal vznik škody. Súd sa tieţ zaoberal vznesenou námietkou premlčania zo strany ţalovaného a dospel k záveru, ţe táto námietka premlčania nie je dôvodná. 1 Cdo 30/2010 4 Na odvolanie oboch účastníkov konania Krajský súd v Nitre rozsudkom zo 7. októbra 2009 sp. zn. 25 Co 47/2009 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi 28 895,31 eur (870 500 Sk) spolu s 13% úrokmi z omeškania ročne od 30. novembra 2005 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 7 062 eur (212 749,81 Sk) na účet jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd sa stotoţnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, ţe ak by ţalovaný poskytol právnu pomoc ţalobcovi riadne a včas a ak by nebolo došlo k nečinnosti, prieťahom alebo k inému zanedbaniu povinností, dalo sa predpokladať, ţe by predávajúci – S. odpredali pozemky ţalobcovi za kúpnu cenu 400 Sk/m2, vzhľadom na ich ponuku z 11. marca 2003. Podľa názoru odvolacieho súdu však ţalovaný, napriek rokovaniu so zástupcami vlastníka pozemkov, konal liknavo, s prieťahmi, resp. aj nekonal, a tak došlo k tomu, ţe listom zo 17. júna 2003 vlastník pozemkov odstúpil od rokovaní, týkajúcich sa prevodu pozemkov na ţalobcu a tieto pozemky predal inému subjektu a to obchodnej spoločnosti M. Na rozdiel od súdu prvého stupňa však odvolací súd zaujal jednoznačné stanovisko, ţe rozdiel medzi cenou za pozemky ponúknutou ţalobcovi S.S. B. a cenou, za ktorú kúpil uvedené pozemky od spoločnosti M. je skutočnou škodou, lebo o sumu 870 500 Sk (28 895,31 eur) sa zmenšil majetok ţalobcu, pretoţe o túto sumu musel ţalobca zaplatiť viac, ako by bol zaplatil, keby bol realizovaný prevod vlastníctva od predchádzajúceho vlastníka – S.. Podľa odvolacieho súdu, skutočnosť, ţe ţalobca kúpil nehnuteľnosti a nadobudol ich do svojho vlastníctva, je síce zväčšením jeho majetku, ale o hodnotu týchto nehnuteľností nejde, pretoţe ide iba o to, ţe tieto nehnuteľnosti nadobudol za vyššiu cenu, za akú ju pri očakávanom chode udalostí ,pri riadnom splnení si povinností advokáta mohol nadobudnúť. O túto sumu sa reálne zmenšil majetok ţalobcu a tým utrpel škodu, a to škodu skutočnú. Podľa záveru odvolacieho súdu boli splnené všetky zákonné predpoklady zodpovednosti advokáta za škodu podľa § 21 ods. 1 zákona o advokácii (zákon č. 132/1990 Zb.). Súd sa zaoberal i tým, či sa advokát prípadne nezbavil svojej zodpovednosti v zmysle § 21 ods. 4 zákona č. 132/1990 Zb. o advokácii. Bolo jeho povinnosťou preukázať, ţe škode nemohol zabrániť ani pri vynaloţení všetkého úsilia, ktoré moţno od neho ţiadať. Ţalovaný advokát však nechránil práva a oprávnené záujmy klienta, keď nekonal riadne a včas, a práve pre jeho nečinnosť a prieťahy nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva medzi S. a ţalobcom. Podľa odvolacieho súdu ţalovaný advokát nepreukázal nijakým 1 Cdo 30/2010 5 hodnoverným, jasným a jednoznačným, pochybnosti nevzbudzujúcim spôsobom, ţe škode nemohol zabrániť ani pri vynaloţení všetkého úsilia, ktoré moţno od neho ţiadať. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný, ktorý má sám právnické vzdelanie (preto sa na neho nevťahuje povinnosť byť zastúpený advokátom) a namietal, ţe rozsudok krajského súdu, je nesprávny, nakoľko odvolací súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Dovolateľ tieţ uviedol, ţe rozsudok odvolacieho súdu je moţné povaţovať za arbitrárny a nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Podľa jeho názoru sa odvolací súd nevysporiadal s jeho argumentáciou a s vykonanými dôkazmi, ktoré svedčia v prospech jeho tvrdení, čo moţno povaţovať za odňatie moţnosti ţalovaného konať pred súdom v zmysle § 237 písm.
- f)O. s. p. Podľa dovolateľa je uvedený dovolací dôvod naplnený aj tým, ţe je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu je tzv. “prekvapivým rozhodnutím“. Rozsudok odvolacieho súdu spočíva aj na nesprávnom právnom posúdení, keď odvolací súd pochybil pri subsumpcii skutkových okolností prípadu pod hypotézy právnych noriem, ktorých aplikácia v tomto prípade prichádza do úvahy, v dôsledku čoho tieto právne normy nesprávne aplikoval. Nakoniec dovolateľ uviedol, ţe v konaní súdu došlo k porušeniu zásady procesnej rovnosti a zásady rovnosti zbraní, keď odvolací súd na neho preniesol dôkazné bremeno ohľadom výšky kúpnej ceny, ktoré malo zaťaţovať ţalobcu a týmto je podľa § 241 ods. 2 písm.
- b)O. s. p. konanie postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolateľ na podporu svojich tvrdení uviedol, ţe nebola splnená ani jedna z podmienok vzniku zodpovednosti za škodu. Konkrétne uviedol, ţe z jeho strany nedošlo k porušeniu jeho právnej povinnosti, keďţe pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní právnych sluţieb dostal od navrhovateľa jednoznačnú úpravu ohľadom kúpnej ceny za predmetné pozemky, ktorá podľa poţiadavky ţalobcu nesmela presiahnuť 340 Sk za m2. Nepredloţenie kúpnej zmluvy S. nebolo teda porušením povinností, ale naopak konaním v súlade s ustanoveniami Občianskeho a Obchodného zákonníka. Podľa dovolateľa súd nemal ţiadnym relevantným spôsobom preukázané, ţe ţalobca akceptoval kúpnu cenu vo výške 400 Sk za m2, a nemal preukázanú úpravu ohľadom výšky kúpnej ceny za pozemky ani v inej sume, to znamená ţe nezistil v úplnosti, aký bol obsah zmluvného vzťahu zaloţeného medzi ţalobcom a ţalovaným zmluvou o poskytnutí právnych sluţieb. Ak však súd nezistil, aký mal tento právny vzťah obsah, nemohol zistiť ani to, či prípade konkrétneho konania alebo nekonania ţalovaného došlo z jeho strany k porušeniu mandatára či príkazníka. Dovolateľ 1 Cdo 30/2010 6 ďalej namietal vyčíslenie škody zo strany ţalobcu, pričom podľa jeho názoru sa táto škoda odvíja od ceny pozemkov, ktorú poţadovali S., ktorú však ţalobca nikdy nezaplatil, išlo teda o hypotetickú cenu, preto ani nemohlo dôjsť k zmenšeniu majetku ţalobcu a skutočná škoda ţalobcovi nevznikla. Dovolateľ ďalej uviedol, ţe ţiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť ani výšku ceny, za ktorú ţalobca kúpil pozemky od spoločnosti M., keďţe v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi navrhovateľom a spoločnosťou M. uţ ţalobcu nezastupoval a neposkytoval mu právne sluţby. Z tohto hľadiska, ak by sa aj hypoteticky uvaţovalo o určitej majetkovej ujme, ktorá by ţalobcovi vznikla v dôsledku skutočnosti, ţe zaplatil za tie isté pozemky vyššiu kúpnu cenu, nemôţe za túto ujmu zodpovedať on, keďţe neexistuje ţiaden vzťah, a teda ani príčinná súvislosť medzi jeho konaním či nekonaním a výškou kúpnej ceny dohodnutej medzi spoločnosťou M. a ţalobcom. Dovolateľ navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ţalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe povaţuje rozsudok odvolacieho súdu za vecne aj procesne správny. Súhlasil so závermi a argumentáciou odvolacieho súdu o tom, ţe ţalovaný si neplnil povinnosti advokáta vyplývajúce mu zo zákona o advokácii, bol nečinný a liknavý a v priamej súvislosti s týmto porušovaním povinností advokáta mu vznikla škoda. Ţalobca uviedol, ţe je na mieste poţadovať od ţalovaného, aby preukázal existenciu limitujúceho príkazu ţalobcu ohľadom kúpnej ceny. Takýto príkaz podľa ţalobcu ani neexistoval, pretoţe ţalobca akceptoval kúpnu cenu 400 Sk m2, teda v takej výške, v akej ju poţadovali S., a ţalovaný mal teda dotiahnuť rokovania do úspešného konca tak, aby došlo k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy. Ţalobca trval na tom, ţe preukázal aj vznik škody, pričom touto škodou je rozdiel medzi kúpnou cenou, za ktorú kúpil pozemky od spoločnosti M. a kúpnou cenou, ktorú by dosiahol pri obvyklom chode vecí so S., pokiaľ by zo strany odporcu nedošlo k porušeniu jeho právnych povinností. Mal za to, ţe boli splnené všetky predpoklady pre zodpovednosť ţalovaného ako advokáta za škodu, a preto navrhol dovolanie ţalovaného zamietnuť a zaviazať ho na náhradu trov dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu treba zrušiť. 1 Cdo 30/2010 7 Podľa zákona č. 132/1990 Zb. o advokácii (ďalej len „zákon o advokácii“), ktorý treba v danej veci aplikovať z dôvodu, ţe k tvrdenému vzniku škody došlo v roku 2003 (t. j. za účinnosti tohto zákona), advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie (§ 21 ods. 1 zákona o advokácii); zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho koncipientom alebo jeho pracovníkom (§ 21 ods. 2 zákona o advokácii). Advokát sa zbaví zodpovednosti podľa odseku 1, ak preukáţe, ţe škode nemohol zabrániť ani pri vynaloţení všetkého úsilia, ktoré moţno od neho ţiadať (§ 21 ods. 4 zákona o advokácii). Zákon o advokácii určuje aj povinnosti advokáta pri plnení záväzkov zo zmluvy o poskytnutí právnej pomoci, ktorá má z hľadiska platnej zákonnej typológie záväzkov všeobecnú povahu zmluvy mandátnej alebo príkaznej. Ustanovenia zákona o advokácii upravujúce práva a povinnosti advokáta, vrátane jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú klientovi (§ 13 aţ § 21 zákona o advokácii), predstavujú osobitnú právnu normu (lex specialis) vo vzťahu k tým ustanoveniam Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka, ktoré stanovujú práva a povinnosti mandatára resp. príkazníka. Všeobecne treba uviesť, ţe zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie v zmysle § 21 zákona o advokácii je tzv. objektívnou zodpovednosťou, teda zodpovednosťou bez ohľadu na zavinenie a nie je teda dôleţité, či ju advokát spôsobil úmyselne alebo z nedbanlivosti. Táto zodpovednosť je zaloţená na súčasnom splnení predpokladov, ktorými sú: 1) výkon advokácie, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť medzi výkonom advokácie a vznikom škody. Splnenie uvedených predpokladov zodpovednosti musí byť v konaní jednoznačne preukázané a dôkaznú povinnosť má v tomto smere poškodený. 1) Výkon advokácie Z ustanovenia § 1 ods. 2 zákona o advokácii moţno vyvodiť, ţe výkonom advokácie je najmä obhajovanie v trestnom konaní, zastupovanie fyzických a právnických osôb pred súdmi, štátnymi orgánmi a inými právnymi subjektmi, spisovanie listín, poskytovanie právnych rád a spracovávanie právnych rozborov. O výkon advokácie relevantný z hľadiska § 21 zákona o advokácii ide bezpochyby najmä v prípade výkonu advokácie, pri ktorom advokát porušuje povinnosti stanovené zákonom o advokácii. Zodpovednosť advokáta teda nie je daná v kaţdom prípade, keď napr. ním zastupovaný klient nebol v určitom konaní úspešný. Zodpovednosť advokáta nastupuje len vtedy, keď neúspech klienta je dôsledkom porušenia povinností advokáta v súvislosti s výkonom advokácie (pozri 3 M Cdo 18/2009). 1 Cdo 30/2010 8 Prvým predpokladom vzniku zodpovednosti advokáta za škodu podľa § 21 zákona o advokácii je teda porušenie právnej povinnosti resp. existencia úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, obdobne ako je tomu pri všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa Občianskeho zákonníka (pozri 4 Cdo 206/2007). V zmysle § 13 zákona o advokácii je advokát pri výkone advokácie povinný zachovávať Ústavu, zákony a predpisy vydané na ich vykonanie a v ich medziach riadiť sa príkazmi klienta. Advokát je povinný chrániť práva a oprávnené záujmy zastupovaného, konať pri tom svedomite, dôsledne vyuţívať všetky zákonné prostriedky a uplatňovať, čo podľa svojho presvedčenia a príkazu klienta pokladá za prospešné (§ 13 ods. 2 zákona o advokácii). Advokát je povinný dbať na to, aby jeho právna pomoc bola účelná a hospodárna (§ 13 ods. 3 zákona o advokácii). V zmluve o právnej pomoci uzatvorenej medzi ţalobcom a ţalovaným 17. marca 2003 je predmet právnej pomoci určený ako „usporiadanie majetkových vzťahov“. Aj z takto všeobecne určeného predmetu zmluvy je moţné určiť, ţe povinnosťou advokáta bolo vykonávanie činnosti smerujúcej k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi jeho klientom a S. Podľa dovolacieho súdu, okrem povinnosti vypracovať kúpnu zmluvu a zaslať ju predávajúcemu, vplývali ţalovanému zo zmluvy o právnej pomoci aj ďalšie povinnosti súvisiace s činnosťou týkajúcou sa obstarania kúpy nehnuteľností pre svojho klienta. Súčasťou týchto ďalších povinností bola predovšetkým povinnosť advokáta komunikovať s predávajúcim, informovať klienta o okolnostiach a postupe pri vybavovaní jeho veci a tieţ povinnosť prijímať, korigovať alebo odmietať návrhy predávajúceho a to v súlade s pokynmi svojho klienta. Na základe listu S. z 11. marca 2003, ktorý bol ţalovanému doručený 17. marca 2003, mal ţalovaný vedomosť o tom, ţe predávajúci poţaduje cenu 400 Sk za m2 predmetných pozemkov, ţe očakáva odpoveď do 22. marca 2003 a ţe po tomto termíne bude hľadať inú právnu formu na vysporiadanie majetkovo-právnych vzťahov so ţalobcom. S. na základe ďalšieho listu zo 17. júna 2003, ktorý adresovali ţalobcovi, odstúpili od svojej ponuky predať pozemky ţalobcovi a ako dôvod odstúpenia od svojej ponuky uviedli skutočnosť, ţe od 11. marca 2003 do 17. júna 2003 ţalobca neakceptoval ich ponuku na odkúpenie pozemkov a ţe od jeho právneho zástupcu neobdrţali návrh kúpnej zmluvy (č. l. 43). Ţalovaný uviedol, ţe ţalobca nesúhlasil s navrhovanou cenou 400 sk/m2 pričom bol ochotný zaplatiť maximálne 344 Sk za m2, a teda hlavným dôvodom, prečo nemohol 1 Cdo 30/2010 9 predávajúcemu predloţiť návrh kúpnej zmluvy bola skutočnosť, ţe mu chýbal pokyn jeho klienta týkajúci sa výšky kúpnej ceny. Ak by ţalovaný uţ v začiatkoch poskytovania právnej pomoci pre ţalobcu postupoval svedomite a dôsledne, tak ako mu to ukladá zákon o advokácii, bol by písomne reagoval na návrh predávajúceho z 11. marca 2003, ktorého obsahom bola ponuka predať pozemky ţalobcovi za cenu 400 Sk za m2, a to tak, ţe v súlade s pokynom svojho klienta by buď návrh akceptoval, alebo v prípade, ţe ţalobca nesúhlasil s uvedenou cenou, by navrhol predávajúcemu zníţenie kúpnej ceny. Ţalovaný síce vstúpil do ústneho rokovania so S., avšak podľa ich vyjadrenia v liste, ktorým odstúpili od svojej ponuky, bol jeden z dôvodov odstúpenia ten, ţe ţalobca ani neakceptoval ich ponuku na odkúpenie pozemkov a tak sa svojou ponukou uţ necítili byť viazaní. Ako vyplýva zo svedeckých výpovedí, ţalovaný nepostupoval riadne ani pri prevzatí dokladov potrebných pre prípravu kúpnej zmluvy, ktoré pre ţalovaného uloţil zástupca S. na ich vrátnici, keď sa tieto doklady po týţdni vrátili S. spať ako neprevzaté ţalovaným (č. l. 21, 101, 103). K tvrdeniu ţalovaného, ţe nemohol predloţiť návrh kúpnej zmluvy z dôvodu chýbajúceho pokynu svojho klienta o tejto cene dovolací súd uvádza, ţe ak jediným sporným bodom kúpnej zmluvy bola kúpna cena, ţalovanému nič nebránilo vypracovať návrh kúpnej zmluvy, v ktorom kúpna cena ešte nebola definitívne určená, pričom samotná cena mohla byť ešte predmetom následného rokovania medzi predávajúcim a kupujúcim. Ţalovaný predloţil návrh kúpnej zmluvy aţ po tom, ako S. odstúpili od svojej ponuky, teda takmer po 3 mesiacoch od uplynutia konečného termínu stanoveného predávajúcim na vyjadrenie sa k jeho návrhu. Čiastočne moţno súhlasiť s tvrdením ţalovaného, ţe k podpisu kúpnej zmluvy nedošlo aj za prispenia dôvodov, ktoré neboli na jeho strane. Dovolací súd však komplexne posudzoval konanie ţalovaného pri zastupovaní ţalobcu vo veci usporiadania majetkových vzťahov a usúdil, ţe ţalovaný porušil svoju povinnosť stanovenú zákonom o advokácii konať pri zastupovaní svojho klienta svedomite, riadne a včas. Treba dodať, ţe svedomitým konaním advokáta nie je také konanie, ktoré nesie znaky ľahostajnosti, nedôslednosti, nedostatočného záujmu o klienta a jeho vec. 2) Vznik škody Škodou sa aj v prípade zodpovednosti advokáta v zmysle § 21 zákona č. 132/1990 Zb. rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného (klienta), je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňaţného. Uhradzuje sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zničenie, stratu, zmenšenie, zníţenie či iné znehodnotenie 1 Cdo 30/2010 10 existujúceho majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaloţiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené). Ušlý zisk predstavuje zmarený majetkový prospech (prekazené zväčšenie alebo prekazené budúce rozmnoţenie majetku poškodeného), ktorý bolo moţné očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, no nenastal v dôsledku škodnej udalosti. Ţalobca si vyčíslil škodu v tom zmysle, ţe na základe nekonania ţalovaného musel zaplatiť za predmetné pozemky o 500 Sk za m2 viac, teda celkovo o 870 500 Sk viac, ako by zaplatil, keby mal moţnosť kúpiť tieto pozemky od ich pôvodného vlastníka – S. Ak by pri dovolací súd pri posudzovaní škody izoloval samotnú kúpu pozemkov ţalovaným od okolností, ktoré predchádzali kúpe a neprihliadal by na skutočnosť, ţe ţalobca mal moţnosť kúpiť pozemky o 500 Sk/m2 lacnejšie, musel by konštatovať (tak ako prvostupňový súd), ţe ku vzniku škody nedošlo, keďţe nadobudnutie veci za peňaţnú protihodnotu nemoţno povaţovať za zníţenie existujúceho majetkového stavu ţalobcu. V tomto prípade je však potrebné skúmať vznik škody aj vzhľadom na okolnosti, ktoré predchádzali jej vzniku, pričom má význam predovšetkým tá skutočnosť, ţe ţalobca mal reálnu moţnosť kúpiť uvedené pozemky za cenu niţšiu o 870 500 Sk oproti cene, za ktorú tieto pozemky neskôr kúpil. Na základe skutočnosti, ţe ţalovaný kúpil uvedené pozemky od spoločnosti M. za vyššiu cenu, neţ za akú mohol tieto pozemky reálne kúpiť od S., sa zníţil majetkový stav ţalobcu oproti stavu, ktorý by nastal, ak by ţalovaný uskutočnil kúpu pozemkov od S.. Týmto bol teda zaloţený aj druhý predpoklad zodpovednosti za škodu a to vznik škody. 3) Príčinná súvislosť medzi výkonom advokácie a vznikom škody O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide pri priamej väzbe javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). Vzťah príčinnej súvislosti medzi výkonom advokácie a škodou spôsobenou klientovi je daný vtedy, ak je medzi výkonom advokácie a škodou klienta vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť advokáta nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti môţe byť vţdy riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať od všeobecných súvislostí a skúmať, konkrétne ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992, porovnaj tieţ rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2 Cdo 144/2008). 1 Cdo 30/2010 11 V postupnom slede javov je kaţdá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a kaţdý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemoţno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený – nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahu ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu (porovnaj tieţ rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 32/2007). Ak sa teda v konkrétnom prípade zdá, ţe viac skutočností spolupôsobilo pri vzniku škody, je podstatné určiť, či pôvodná skutočnosť (v tomto prípade konanie advokáta) je tou skutočnosťou, bez ktorej by nedošlo ku škodlivému následku, alebo či k tejto skutočnosti pristúpila nová skutočnosť, ktorá, bez ohľadu na pôvodné skutočnosti, samostatne pôsobila ako príčina škody. Odvolací súd zaloţil zodpovednosť ţalovaného za škodu iba na základe zistenia skutočností, ţe ţalovaný porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona o advokácii a ţe ţalovanému vznikla skutočná škoda a pritom sa nezaoberal skutočnosťou, či existoval vzťah príčinnej súvislosti medzi porušením povinností ţalovaného a vzniknutou škodou. Treba zdôrazniť (v rámci uţ spomenutej postupnosti javov), ţe nie kaţdé zanedbanie, porušenie alebo nedostatočné plnenie povinností advokáta má za následok vznik jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie. Samo pochybenie advokáta neznamená automaticky vznik jeho zodpovednosti za škodu na strane klienta. Dovolací súd tieţ uvádza, ţe na základe logickej postupnosti pri zisťovaní predpokladov zodpovednosti za škodu by sa odvolací súd mohol zaoberať vzťahom príčinnej súvislosti medzi konaním advokáta a spôsobenou škodou aţ po tom, ako by usúdil, ţe sú splnené prvé dva predpoklady zodpovednosti za škodu. Odvolací súd však po tej časti svojho rozsudku, v ktorej ustálil, ţe ţalovaný porušil svoje povinnosti advokáta a ţe ţalobca utrpel škodu iba konštatoval, ţe sú splnené všetky zákonné predpoklady zodpovednosti za škodu podľa § 21 ods. 1 zákona advokácii. Najvyšší súd teda dospel k záveru, ţe rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný 1 Cdo 30/2010 12 pre nedostatok dôvodov, keďţe z neho nemoţno bez ďalšieho jednoznačne vyvodiť, ako odvolací súd hodnotil vzťah príčinnej súvislosti medzi konaním ţalovaného a spôsobenou škodou (v tomto smere by odvolací súd nemohol odkázať na rozsudok prvostupňového súdu, ktorý po tom, ako usúdil, ţe nedošlo ku škode, uţ nemusel pristúpiť k skúmaniu splnenia ďalšieho predpokladu zodpovednosti za škodu – príčinnej súvislosti). Uvedená skutočnosť je vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods.2 písm.c/ O.s.p.). Z uvedeného vyplýva, ţe konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho rozhodnutie podľa § 243b ods. 2 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243d ods.1 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 29. apríla 2011 JUDr. Jana B a j á n k o v á, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť : Hrčková Marta