1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) zamietol žalobu žalobcov 1/ - 5/, ktorou sa domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A/2008/1238-5/SAM zo dňa 11.02.2008 a nepriznal im náhradu trov konania. Uvedeným rozhodnutím žalovaný zmenil odvolaním napadnuté rozhodnutie Mestskej časti Bratislava – Staré Mesto č. SU-2007/24042/65081-G/115-Bu zo dňa 29.10.2009 tak, že v celom texte rozhodnutia 3 Sžo/247/2010 2 sa slovné spojenie „... stavebník: L. S. s.r.o., T., B.“ nahrádza textom: ,,stavebník: P.-I. s.r.o., R. B.“. V ostatných častiach napadnuté rozhodnutie potvrdil. Krajský súd rozsudok odôvodnil citáciou jednotlivých dotknutých ustanovení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej aj stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a tým, že z administratívneho spisu vyplýva, že obsahovo rovnaké námietky žalobcovia vzniesli v stavebnom konaní aj v odvolaní proti rozhodnutiu stavebného úradu Mestská časť Bratislava – Staré Mesto, ktorý sa nimi jednotlivo zaoberal a v odôvodnení rozhodnutia uviedol skutkové zistenia. Súčasne konštatoval z akého dôvodu námietky považoval za nedôvodné, resp. v niektorých námietkach konštatoval nedostatok právomoci sa nimi zaoberať (pokles trhovej hodnoty nehnuteľnosti). Skutkové zistenia správnych orgánov oboch stupňov vyplývajú z listinných podkladov tvoriacich súčasť administratívneho spisu, z podkladov predložených stavebníkom a zadovážených stavebným úradom. Na preukázanie dôvodnosti námietok proti rozhodnutiu stavebného úradu nepredložili žalobcovia odvolaciemu správnemu orgánu žiadne dôkazy, a ani nenavrhli vykonanie takých dôkazov, ktorými by oprávnenosť svojich tvrdení preukázali. Na záver svoje zamietavé stanovisko zdôvodnil tým, že väčšina námietok vznesených žalobcami svojim charakterom a obsahom smerovala do územného konania, ktoré už bolo právoplatne skončené. Proti rozsudku krajského súdu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1/ - 5/ prostredníctvom právnej zástupkyne a navrhli, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1 S 87/2008-143 zo dňa 27.05.2010 zmenil tak, že v plnom rozsahu vyhovie podanej žalobe a prizná im náhradu trov konania. V dôvodoch odvolania uviedli, že prvostupňový súd vôbec nešpecifikoval, ktorá väčšina ich námietok smerovala do územného konania, a teda ktoré námietky považoval žalovaný za nedôvodné, a ktoré považoval za dôvodné skúmať v rámci konania o udelenie stavebného povolenia. Prvostupňový súd sa nevysporiadal s dôvodom podanej žaloby spočívajúcim v tom, že aj v štádiu udelenia stavebného povolenia je žalovaný povinný dôsledne skúmať, či dokumentácia pre udelenie stavebného povolenia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným rozhodnutím. V dôsledku takéhoto postupu potom ani prvostupňový súd neskúmal, či námietka žalobcov týkajúca sa charakteru/druhu stavby bola relevantná, či samotná stavba bola v súlade s územným rozhodnutím a Územným plánom mesta Bratislavy, a či napokon pri skúmaní charakteru stavby žalovaným neboli práva žalobcov ako účastníkov stavebného konania postupom žalovaného ignorované, keďže až v priebehu konania o udelenie stavebného povolenia bola naplno demonštrovaná skutočnosť, že stavba má charakter bytového domu, ktorý z tohto dôvodu nemôže napĺňať účel stavby spočívajúci v jej využívaní pre správu, riadenie a administratívu slúžiacu pre verejnoprávne orgány a inštitúcie (§ 43c ods. 1 písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“). Vytýkali súdu prvého stupňa, že nesprávne vyhodnotil aj činnosť žalovaného v tom zmysle, že odmietol skúmať súlad stavby vo vzťahu k susedným stavbám (zamedzenie atraktívneho výhľadu) 3 Sžo/247/2010 3 a vo vzťahu ku zníženiu finančnej hodnoty susedných stavieb v dôsledku nevhodnej výstavby stavby, t.j. námietku siluetárno - panaromatických výhľadov na dominantu Bratislavy a teda súlad stavby s podmienkami územného rozhodnutia, čo predpokladá ustanovenie § 62 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“). Ďalej uviedli, že prvostupňový súd sa vôbec nezaoberal dôvodnosťou zamietnutia prerušenia konania žalovaným z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I vo veci určenia neplatnosti právneho úkonu, na základe ktorého predchodca stavebníka V. a K., š.p., previedol správu majetku (okrem iného aj nad pozemkami, na ktorých sa uskutočnila stavba D. P.) na Slovenský pozemkový fond. Tento dôvod uvádzali ako vadu konania. Argumentovali, že v priebehu súdneho konania vyšlo najavo, že jeden z podkladov územného rozhodovania, rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu, bolo na základe žaloby Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, Krajským súdom v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 4 S 77/2008 dňa 12.02.2010 zrušené. Hoci Krajský pamiatkový úrad vydal dňa 19.05.2010 nové rozhodnutie, v čase, kedy súd rozhodoval nebolo právoplatné a teda ani nebolo zrejmé, či samotné územné rozhodnutie nebude trpieť vadami. Prvostupňový súd pochybil, ak sa nezaoberal otázkou správnosti postupu žalovaného, keď na základe Zmluvy o postúpení práv a Nájomnej zmluvy, uzavretých medzi pôvodným stavebníkom a súčasným stavebníkom, spoločnosťou P. – I., s.r.o., zmenil stavebníka v stavebnom konaní. V kontexte ustanovenia § 14 správneho poriadku účastníkom konania je ten, pri ktorom je daný predpoklad existencie práva, právom chráneného záujmu alebo povinnosti, o ktorej sa má konať. Základným znakom účastníka konania je vo všetkých prípadoch hmotnoprávny pomer určitej fyzickej (právnickej) osoby k veci, ktorá je predmetom konania. Ako vyplýva z listu vlastníctva č. 5543, ktorý súdu predložila spoločnosť P. – I., s.r.o., táto sa stala vlastníkom pozemku parcelné číslo (ďalej len „parc. č.“) X. k. ú. S. M. na základe Zmluvy o prevode evidovanej pod číslom V - 10173/2008 zo dňa 15.04.2008. Žalovaný napadnuté rozhodnutie vydal dňa 11.02.2008 a toto rozhodnutie bolo žalobcom 1/ - 5/ doručené dňa 11.03.2008. Hoci žalovaný v napadnutom rozhodnutí v časti odôvodnenie uvádza, že ku zmene stavebníka pristúpil po tom, čo dňa 08.02.2008 obdržal písomné oznámenie o zmene stavebníka a na základe Zmluvy o nájme uzavretej medzi pôvodným stavebníkom a spoločnosťou P. – I., s.r.o., a na základe Zmluvy o postúpení práv stavebníka, z listinného dôkazu predloženého spoločnosťou P. – I., s.r.o., je zrejmé, že v čase uzavretia Zmluvy o nájme nebol vlastníkom pozemku parc. č. X. k. ú. S. M., a preto samotnú Zmluvu o nájme nie je možné považovať za platnú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka (spoločnosť P. – I., s.r.o., nadobudla vlastnícke právo k predmetnému pozemku až vkladom do katastra nehnuteľností, zrejme dňa 15.04.2008). Ďalším dôvodom, pre ktorý spoločnosť P. – I., s.r.o., bola nesprávne posudzovaná ako účastník konania je okolnosť, že Zmluva o postúpení práv stavebníka nezakladá 3 Sžo/247/2010 4 hmotnoprávny pomer spoločnosti P. – I., s.r.o. k predmetu konania.
názoru žalobcov Zmluva o postúpení práv stavebníka nemá oporu v žiadnom hmotnoprávnom predpise, či už v ustanoveniach Občianskeho zákonníka alebo podporne v ustanoveniach Obchodného zákonníka. Ku zmene veriteľa alebo dlžníka je možné dôjsť len na základe postúpenia pohľadávky, prevzatím dlhu, pristúpením k záväzkom a inými zákonom upravenými postupmi, avšak len v prípadoch záväzkovoprávnej oblasti. Procesné práva patriace účastníkovi konania sú dané ustanovením § 4 správneho poriadku a nemajú povahu takých práv, ktoré by boli prevoditeľné, keďže patria výlučne účastníkovi konania. Záverom žalobcovia 1/ - 5/ poukázali na to, že stavba v prípade zmeny stavebníka, na základe nájomnej zmluvy, by mala byť povolená výlučne na dobu určitú, a to v súlade s ustanovením § 66 v spojení s § 58 stavebného zákona, touto námietkou sa prvostupňový súd taktiež nezaoberal. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1 S 87/2008-143 zo dňa 27.05.2010 potvrdiť. Uviedol, že prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí správne vyhodnotil, že skutočnosti uvedené v žalobe boli predmetom konania pred stavebným úradom, sú totožné s odvolaním a konajúce správne orgány sa každou namietanou skutočnosťou jednotlivo zaoberali. Krajský súd sa stotožnil so spôsobom vyhodnotenia námietok a rozhodnutia o nich zo strany správnych orgánov, a z toho dôvodu sa už k dôvodom žaloby podrobnejšie nevyjadroval. Uvedený postup žalovaný považuje za plne v súlade so zákonom. Ďalší účastník konania sa k podanému odvolaniu žalobcov 1/ - 5/ nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia vyvesené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk najmenej päť dní vopred, v senáte rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011) a rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.). Z obsahu súdneho a administratívneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) zistil, že Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, ako príslušný prvostupňový stavebný úrad svojim rozhodnutím zo dňa 29.10.2007, č. SU-2007/24042/65081-G/115-Bu povolil stavebníkovi: L. S., s.r.o., T. B., stavbu: „D. P., M. ulica, B.“ na pozemku parc.č. X., X. s dopravným napojením a prípojkami inžinierskych sietí aj na pozemkoch parc.č. X., X. k. ú. S. M.,
projektovej dokumentácie vypracovanej Ing. arch. P. J., B. U. C., s.r.o., Ľ. B., v máji
1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.). 3 Sžo/247/2010 6 Najvyšší súd k úplným a dostatočným dôvodom napadnutého rozsudku, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje na doplnenie dodáva. Účelom správneho konania je rozhodovanie o konkrétnych právnych pomeroch individuálne určených subjektov, účastníkov konania. Zákon č. 50/1976 Zb. aplikáciu ustanovení zákona o správnom konaní č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok) v § 140 upravuje tak, že prichádza do úvahy iba vtedy, ak stavebný zákon nemá inú úpravu. Citovaný stavebný zákon č. 50/1976 Zb. určuje kompetenciu štátnym orgánom na úseku stavebného práva, teda rozsah v akom môžu uplatňovať zverenú zložku štátnej moci. Stavebný úrad je
zákona príslušný pre konanie a rozhodovanie o veciach spojených s územným plánovaním a stavebným konaním. Na predmetnú vec žalovaný správny orgán aplikoval ustanovenia stavebného zákona a správneho poriadku. Podstatné námietky žalobcov sa týkali porušenia ustanovení § 23 a § 62 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona a porušenia ustanovenia § 3 ods. 1, 2, 3 a 4 správneho poriadku. Ak ich teda zhrnieme, týkali sa rozporu s platnými právnymi predpismi – rozporu s územným rozhodnutím, nezákonného postupu žalovaného v správnom konaní a základných zásad správneho konania. Územné konanie upravuje oddiel 8 stavebného zákona v ustanovení §§ 32 až § 42. V územnom konaní sa uplatňuje tzv. koncentračná zásada (§ 42 ods. 4 pre odvolacie konanie), a to tak pokiaľ ide o účastníkov, ako aj dotknuté orgány. Územným rozhodnutím sa umiestňujú stavby na pozemku, mení sa využitie územia a chránia sa ním dôležité záujmy v území. Záväzným podkladom, z ktorého sa vychádza pri vydávaní územného rozhodnutia, je územný plán obce alebo zóny. Stavebný úrad sa v územnom konaní sústredí na posúdenie návrhu na umiestnenie stavby z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov. Ďalším kritériom posúdenia je súlad návrhu so všeobecnými technickými požiadavkami na výstavbu obsiahnutými najmä v ust. § 47 stavebného zákona a vo vyhláške č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických 3 Sžo/247/2010 7 požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientáciu. Stavebný úrad koordinuje stanoviská dotknutých orgánov tak, aby boli vo vzájomnom súlade a pokiaľ by sa v konaní vyskytli rozpory je oprávnený ich odstraňovať, resp. postupovať
3 cit. zákona). V územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti;
nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia (§ 39 stavebného zákona).
1 písm. a/, b/ stavebného zákona v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä,
1 stavebného zákona, v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. Predmetom súdneho prieskumu v danej veci bolo rozhodnutie o povolení stavby „D. P., M. ulica, B.“. 3 Sžo/247/2010 8 Je potrebné dať do pozornosti, že vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovaného predchádzalo už v roku 2007 na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S 150/07 konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 26.03.2007 č. A/2007/0825-HRC (A/2006/1921-HRC) o umiestnení predmetnej stavby „D. P., M. ulica B.“. Krajský súd v Bratislave svojím rozsudkom č. k. 2 S 150/07-116 zo dňa 14.10.2009 (právoplatný dňa 05.01.2010) potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu – Mestskej časti Bratislava – Staré Mesto č. SU-2006/17236/54536/ÚR-Bu zo dňa 25.08.2006 keď nezistil dôvod, pre ktorý by napadnuté rozhodnutie správneho orgánu zrušil. V rozsudku uviedol, že z územného plánu zóny M. (juhozápad) a jeho kapitoly základnej urbanistickej koncepcie z bodu 2.6 (návrh riešenia lokality bývalého areálu pri vodojeme M. ulica) vyplýva, že sa akceptujú zámery výstavby areálu rezidencií veľvyslanectva Spolkovej republiky Nemecko a jednej s neurčeným investorom. Nie je správny záver žalobcov, že tomuto druhu zástavby zodpovedá len samostatný rodinný dom – vila. Pojem rezidencia nie je v žiadnom právnom predpise podrobne definovaný a preto nie je vylúčené, aby takáto stavba obsahovala aj samostatné bytové jednotky v súlade s § 43b stavebného zákona. K námietke narušenia siluetárno-panoramatických pohľadov krajský súd uviedol, že stavebný úrad sa priklonil k inej vizualizácii a nie k tej, ktorú predložili žalobcovia. Takáto vizualizácia nie je ani potrebná ako súčasť návrhu na vydanie územného rozhodnutia (§ 3 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona). Samotná vizualizácia sa vyžaduje len ako podklad k lepšiemu vyjadreniu umiestnenia stavby ak je to potrebné, a správne orgány vyhodnotili, že predmetná stavba nenarúša charakteristiku daného územia. Krajský súd sa tiež zaoberal námietkou neumožnenia vyhotovenia kópie projektovej dokumentácie a stotožnil sa s názorom, že bez povolenia autora nie je poskytovanie uvedených kópií v súlade so zákonom. Na projektovú dokumentáciu sa vzťahuje autorsko- právna ochrana, a v rámci súhlasu na použitie projektovej dokumentácie nie je automaticky zahrnutý aj súhlas na vyhotovenie jej kópie pre účastníkov konania. Čo sa týka námietok žalobcov, z vyššie uvedeného je nepochybné, že so všetkými sa už správne orgány oboch stupňov vysporiadali v územnom konaní a rovnako aj správny súd, ktorý územné rozhodnutie Mestskej časti Bratislava – Staré mesto č. SU-2006/17236/54536/ÚR-Bu zo dňa 25.08.2006, ako aj rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/2007/0825-HRC(A/2006/1921-HRC) zo dňa 26.03.2007 preskúmaval. K námietke, že stavebný úrad mohol povoliť stavby len na dobu určitú, teda na čas, ktorý je uvedený v nájomnej zmluve medzi pôvodným a novým stavebníkom (99 rokov) odvolací súd uvádza, že predmetná stavba je stavbou trvalou, ktorej životnosť nezávisí od doby trvania nájomného stavu. Nájomná zmluva môže byť predĺžená, prípadne môže byť 3 Sžo/247/2010 9 prevedené vlastníctvo k danému pozemku, k čomu aj došlo na základe zmluvy o prevode č. V-10173/2008 zo dňa 15.04.2008. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že komentár (Komentár k stavebnému zákonu č. 50/1976: § 58, IČ ASPI: LIT 31682 SK), na ktorý poukazujú žalobcovia 1/ - 5/ je len jedným z rôznych druhov výkladov k stavebnému zákonu a nie je právne záväzný. K námietke neprerušenia konania z dôvodu prebiehajúceho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I odvolací súd uvádza, že predmetné konanie nie je možné považovať za predbežnú otázku v zmysle § 29 ods. 1 správneho poriadku, a správny orgán nezistil ani iný dôvod na fakultatívne alebo obligatórne prerušenie správneho konania. K námietkam porušenia ustanovení stavebného zákona vo vzťahu k územnému rozhodnutiu, ako aj ustanovení správneho poriadku – základných zásad konania, možno konštatovať, že správny orgán neporušil práva žalobcov a nekonal v rozpore s právnymi predpismi, pretože ustanovenia stavebného zákona po zistení skutkového stavu, ktorý bol dostatočným podkladom pre vydanie rozhodnutia, na danú vec správne aplikoval a námietky žalobcov, ktorým bola daná možnosť oboznámiť sa so všetkými podkladmi pre rozhodnutie dostatočne a zrozumiteľne odôvodnil. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené závery posúdil námietky žalobcov v odvolaní proti rozsudku krajského súdu ako nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť rozhodnutie správneho orgánu ani prvostupňového súdu v danej veci. Navrhovaná stavba je v súlade so zákonom a v miere primeranej pomerom v danom území neohrozuje práva vlastníkov susedných nehnuteľností tak, aby užívanie ich stavieb bolo neprimerane dotknuté. Rozhodnutie žalovaného dalo vyčerpávajúcu odpoveď na skutkovú a právnu podstatu sporu a jeho obsah je v súlade s právom účastníkov na spravodlivý proces v rozsahu ich nároku (v medziach žaloby). Krajský súd vo veci rozhodol skutkovo správne a v súlade so zákonom, preto odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu
1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd
1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že neúspešným žalobcom 1/ - 5/ právo na ich náhradu nepriznal. 3 Sžo/247/2010 10 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 08. novembra 2011 JUDr. Ivan R U M A N A, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.