Obsah (4)

§159§ 83§ 218§ 224

Najvyšší súd 1 Cdo 3/2011 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov: 1/G. P., bytom P., 2/ Ing. Š. P., bytom B., 3/ E. P., bytom P., proti o

§159ods.3 O.s.p.) , resp.

pre prekážku litispendencie (§ 104 ods. 1 O.s.p.

§ 83O.s.p.).

V zmysle § 83 O.s.p. bráni začatie konania tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie. V tomto ustanovení vyjadrená prekážka veci začatej (litispendencia) patrí k podmienkam konania, ktorých nedostatok súdu znemožňuje rozhodnúť vo veci samej. Prekážka veci začatej teda bráni tomu, aby bola prejednaná a rozhodnutá vec, o ktorej už bolo skôr začaté konanie. Takýto nedostatok podmienky konania nemožno odstrániť, preto súd po jeho zistení musí konanie v ktoromkoľvek štádiu bez ďalšieho zastaviť (§ 104 ods. 1 O.s.p.). O prekážku veci začatej v zmysle uvedeného ustanovenia ide vtedy, keď v neskoršom konaní ide o ten istý nárok, o ktorom už bolo skôr začaté iné konanie, ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Konanie sa týka tých istých osôb aj vtedy, keď majú rovnaké osoby v rôznych súdnych konaniach rozdielne procesné postavenie (v jednom konaní vystupujú ako žalobcovia, v druhom ako žalovaní). Konanie sa týka tých istých osôb aj vtedy, keď v neskôr začatom konaní vystupujú právni nástupcovia osôb, ktoré sú alebo boli účastníkmi skôr začatého konania. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak v konaní ide o rovnaký nárok, ktorý je vyvodzovaný z rovnakých skutkových okolností. 1 Cdo 3/2011 5 V danom prípade dovolatelia poukázali na to, že pred Pozemkovým úradom Bratislava –vidiek pod č. 1155/82/PÚ sa vedie konanie o ich reštitučnom nároku podľa § 9 zákona č, 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku. Ide teda o nárok, ktorým sa navrhovatelia domáhajú vrátenie vlastníckeho práva, ktoré v minulosti stratili z dôvodov v zákone upravených. V tomto konaní však navrhovatelia tvrdia, že k strate vlastníckeho práva nikdy nedošlo a žiadajú aby ich právo, resp. právo ich právnych predchodcov bolo deklarované. Ide teda o rozdielne nároky , preto nie je splnená podmienka totožnosti predmetu konania a tým ani totožnosti veci. Keďže v danom prípade neboli zistené vady konania uvedené v § 237 O.s.p.., dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie navrhovateľov je neprípustné, preto ho odmietol (§ 243b ods. 4 O.s.p.

§ 218ods.

1 písm. c/ O.s.p.). V dovolacom konaní neboli navrhovatelia úspešní a právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo odporcom (§ 243b ods. 5 O.s.p.

§ 224ods.

1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal odporcom náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní im žiadne nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 29. apríla 2011 JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť : Hrčková Marta