Obsah (5)

§ 36§ 44§ 82§ 79§ 35

Najvyšší súd Slovenskej republiky 1 Cdo 180/2010 U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej S., ústredie B., pobočka T., proti povinnej E. J., bývajúcej v B., zast

napr. R 34/1993). Povinná, ktorá má spôsobilosťou byť účastníkom konania, pri uplatnení dovolacieho dôvodu podľa § 237 písm.

1. b)O.s.p. medzi spôsobilosťou byť účastníkom konania a vecnou legitimáciou zjavne 1 Cdo 180/2010 7 nerozlišuje. Jej tvrdenia uvádzané v dovolaní, ktoré sa týkajú jej pasívnej vecnej legitimácie, sú pre prípustnosť dovolania právne bezvýznamné. Dovolací súd teda nezistil podmienku prípustnosti dovolania podľa § 237 písm.
2. b)O.s.p. (nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania na strane povinnej). Neobstojí ani námietka (tvrdenie) povinnej o vade podľa § 237 písm.
3. e)O.s.p., t.j. že v tejto exekučnej veci absentuje návrh na začatie exekučného konania. Podľa § 38 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3). Exekučné konanie sa teda začína len na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený alebo ten, kto preukáže, že na neho prešlo právo z exekučného titulu (

§ 36ods.

1, 2 Exekučného poriadku). Podľa § 39 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku k návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený pripojí rovnopis rozhodnutia opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti (exekučný titul). Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (

§ 44ods.

1 Exekučného poriadku); súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu (

§ 44ods.

1, 2 Exekučného poriadku). Ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade cudzieho rozhodnutia, súd doručí návrh na vykonanie exekúcie povinnému do vlastných rúk. Ak povinný do 15 dní od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie nepodá návrh na samostatné uznanie cudzieho rozhodnutia, súd poverí exekútora, ak sú splnené podmienky podľa odseku 2, aby vykonal exekúciu ( § 44 ods. 5 Exekučného poriadku). Obsahom spisu je doložená existencia návrhu oprávnenej na vykonanie exekúcie, tento návrh je na č. l. 2 spisu. V spise je tiež exekučný titul (na č. l. 3 až 5) a aj poverenia súdu na vykonanie exekúcie (na č. l. 9). Tvrdenie povinnej o vade podľa § 237 písm.

1. e)1 Cdo 180/2010 8 O.s.p., t.j. že v tejto exekučnej veci chýba návrh na začatie exekučného konania, preto nezodpovedá skutočnosti – takáto vada nie je daná. Postupom odvolacieho súdu (a ani súdu prvého stupňa) nedošlo k odňatiu možnosti účastníka konania (povinnej) pred súdom konať (§ 237 písm.
2. f)O.s.p.). K tejto vade malo podľa povinnej dôjsť „tým spôsobom, že jej nebol doručený návrh na vykonanie exekúcie či súdny výkon rozhodnutia a z tohto dôvodu nemala využiť primeranú možnosť ochrany svojich práv“. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.). Podľa § 251 ods. 4 prvej vety O. s. p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Postup exekučného súdu sa opiera aj o predchádzajúce časti Občianskeho súdneho poriadku, ktorých použitie je v súlade s účelom núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. Použitie ustanovenia § 79 ods. 4 O. s. p., podľa ktorého návrh na začatie konania doručí súd ostatným účastníkom do vlastných rúk, vôbec neprichádza v exekučnom konaní do úvahy, lebo Exekučný poriadok má u návrhu na vykonanie exekúcie svoju vlastnú úpravu – stanovený postup, ktorý bol aj v predošlom texte s upozornením na príslušné ustanovenia v základných rysoch objasnený. Návrh oprávneného na vykonanie exekúcie ako podnet či podanie, ktorým sa začína exekučné konanie, povinnému sa zásadne nedoručuje, ale exekútor doručený mu návrh predloží spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Iba v prípade, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade cudzieho rozhodnutia, súd doručí návrh na vykonanie exekúcie povinnému do vlastných rúk; ak povinný do 15 dní od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie nepodá návrh na samostatné uznanie cudzieho rozhodnutia, súd poverí exekútora, ak sú splnené podmienky podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, aby vykonal exekúciu. 1 Cdo 180/2010 9 Ide tu teda o celkom odlišný postup, než ten, ktorý je upravený v spomenutej predchádzajúcej časti Občianskeho súdneho poriadku (so zreteľom na rozdielnosť tzv. základného konania a exekučného konania): návrh na vykonanie exekúcie sa doručuje exekútorovi (návrh na začatie konania sa dáva na súd,

§ 82ods.

1 O. s. p.), návrh na vykonanie exekúcie doručuje exekútor súdu, aby ho posúdil a rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (návrh na začatie konania doručí súd ostatným účastníkom do vlastných rúk,

§ 79ods.

4 O. s. p.), pričom iba v prípade návrhu na vykonanie exekúcie na podklade cudzieho rozhodnutia doručuje súd návrh na vykonanie exekúcie povinnému a to do vlastných rúk (v iných prípadoch úprava Exekučného poriadku s doručením návrhu na vykonanie exekúcie povinnému neráta; znamená to, že návrh sa nielenže povinnému nedoručuje, ale exekučný súd vydá poverenie na vykonanie exekúcie bez toho, aby o návrhu na vykonanie exekúcie povinného akokoľvek upovedomil). Až udelením poverenia súdu na vykonanie exekúcie môže exekútor začať vykonávať exekúciu (

§ 36ods.

2 druhú vetu Exekučného poriadku). Ani poverenie sa nedoručuje účastníkom, doručuje sa len exekútorovi, ktorý zhodu kópií poverenia na vykonanie exekúcie s jeho originálom môže vyznačiť na týchto kópiách (

§ 35ods.

2 Exekučného poriadku) a o súčinnosť môže požiadať tretie osoby podľa § 34 len po preukázaní svojho poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44) a len v súvislosti s vykonávaním tejto exekúcie (

§ 35ods.

1 Exekučného poriadku). Upovedomenie o začatí exekúcie sa doručí oprávnenému a povinnému do vlastných rúk (§ 49 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku). Upovedomenie o začatí exekúcie (§ 47 a nasl. Exekučného poriadku) je práve tým procesným úkonom exekútora povereného vykonaním exekúcie, z ktorého sa povinný dozvedá (je informovaný) o začatí exekúcie. V upovedomení exekútor o. i. vyzve povinného, aby uspokojil pohľadávku oprávneného alebo aby do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesol námietky podľa § 50 Exekučného poriadku. Nedoručením návrhu na vykonanie exekúcie povinnej, keď v danom prípade sa nenavrhlo vykonanie exekúcie na podklade cudzieho rozhodnutia, nedošlo preto k odňatiu jej možnosti pred súdom konať (§ 237 písm.

1. f)O.s.p.). 1 Cdo 180/2010 10 Nakoľko prípustnosť dovolania povinnej v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239 O. s. p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené v ustanovení § 237 O. s. p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie povinnej podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm.
2. c)O. s. p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. So zreteľom na právnu úpravu dovolacieho konania nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti, t. j. otázkou, či rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, a ani ďalším dôvodom – tzv. inou vadou konania, ktorá mala mať za následok nesprávne rozhodnutia vo veci (ktoré dôvody namietala tiež dovolateľka). Dovolací súd v tejto spojitosti pripomína, že nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm.
3. c)O. s. p.) je prípustným dovolacím dôvodom (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá, nie je vadou podľa § 237 písm.
4. f)O. s. p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo). Rovnako to platí aj pre tzv. inú vadu konania (§ 241 ods. 2 písm.
5. b)O. s. p.). Ako už bolo vysvetlené, ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku je dovolanie upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ teda nie sú procesné podmienky prípustnosti dovolania splnené, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia. V dovolacom konaní úspešnej oprávnenej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania voči povinnej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd oprávnenej však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo nepodala návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. 1 Cdo 180/2010 11 V Bratislave 29. júna 2011 JUDr. Milan D e á k , v. r. predseda senátu Za správnosť : Hrčková Marta