príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ale aj z hľadiska noriem správneho práva o zdravotnej starostlivosti, a rozsudky súdov obidvoch stupňov označil za 4 1Cdo 32/2010 zmätočné a nepreskúmateľné. Zároveň s podrobnou argumentáciou namietal pochybenia súdov v dôkaznom procese a to najmä vo vzťahu k znaleckým posudkom a nedôslednému hodnoteniu vykonaných dôkazov. Dovolateľ napokon vytýkal aj nesprávne právne posúdenie veci, namietajúc predovšetkým, že súdy časť ním uplatneného nároku nesprávne zamietli kvôli premlčaniu a že tiež pochybili pri aplikácii § 449 Občianskeho zákonníka v súvislosti s jeho nárokom na náhradu nákladov spojených s liečením. Žalovaný na dovolanie žalobcu nereagoval a vedľajšia účastníčka vo svojom písomnom vyjadrení označila napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu za vecne správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania má dovolanie osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno úspešne napadnúť (len) právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, nie však v každom prípade, ale iba ak podanie dovolania pripúšťa zákon. Zmyslom dovolania je preskúmanie napadnutého rozhodnutia – v prípadoch stanovených zákonom – z hľadiska v zákone určených dovolacích dôvodov a dosiahnutie nápravy tam, kde rozhodnutie napadnuté dovolaním nemôže obstáť z aspektu opodstatnenosti v dovolaní uplatneného dovolacieho dôvodu. Dovolanie je v uvedenom vymedzení zároveň procesný prostriedok (nástroj), ktorým zákon vytvára účastníkovi konania procesnú možnosť, aby v prípadoch (a za podmienok) v zákone uvedených spochybnil opodstatneným uplatnením dovolacieho dôvodu správnosť konania alebo rozhodovania odvolacieho súdu a dosiahol nápravu vád alebo nesprávností napadnutého rozhodnutia. 5 1Cdo 32/2010 Mimoriadna povaha dovolania v rámci systému opravných prostriedkov sa prejavuje aj v tom, že účastník konania nemôže úspešne podať dovolanie z akéhokoľvek dôvodu, ale len z dôvodu uvedeného v zákone (z tzv. dovolacieho dôvodu). Občiansky súdny poriadok upravuje tri samostatné dovolacie dôvody.
ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. dovolanie možno odôvodniť len tým, že:
toho, ako ich označil dovolateľ, ale
ich obsahu. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a nemožno sa ním úspešne domáhať revízie skutkových zistení súdov nižších stupňov ani výsledkov nimi vykonaného dokazovania; dovolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie. V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré má procesnú formu rozsudku. V zmysle ustanovenia § 238 ods. 1 O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.
3 O.s.p. je dovolanie prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a 4 O.s.p. Dovolanie je tiež prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnutý rozsudok v tej časti, ktorou odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom vo svojom výroku prípustnosť dovolania nevyslovil), a nejde o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a 4 O.s.p., a v tejto 6 1Cdo 32/2010 veci nebolo dovolacím súdom vydané predchádzajúce rozhodnutie, je nepochybné, že prípustnosť dovolania žalobcu z ustanovenia § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. vyvodiť nemožno. So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta O. s. p., ktoré ukladá dovolaciemu súdu povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., dovolací súd sa neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania
O.s.p., ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p., teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol
zákona potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. Vady konania vymenované v § 237 písm. b/ až e/ a g/ O.s.p. neboli v dovolaní namietané a ani nevyšli najavo v dovolacom konaní. Z týchto ustanovení preto prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť. S prihliadnutím na obsah dovolania dovolací súd osobitne skúmal, či sa v danom prípade nerozhodlo vo veci nepatriacej do právomoci súdu (§ 237 písm. a/ O.s.p.) a či postupom súdu prvého stupňa alebo odvolacieho súdu nebola dovolateľovi odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Právomoc sa všeobecne posudzuje ako oprávnenie určitého štátneho orgánu (v tomto prípade súdu) riešiť otázky, ktoré sú zákonom zverené do jeho kompetencie. Právomoc súdov vymedzuje ustanovenie § 7 Občianskeho súdneho poriadku. V zmysle § 7 ods. 1 O. s. p. súdy v občianskom súdnom konaní prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich
zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.
2 O. s. p. súdy v občianskom súdnom konaní preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými 7 1Cdo 32/2010 právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich
zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. V zmysle § 7 ods. 3 O. s. p. iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon. Danosť súdnej právomoci je jednou z prvoradých procesných podmienok (§ 103 O.s.p.). Jej splnenie skúma súd ex offo v každom štádiu konania a na každom stupni rozhodovania.
1 druhá veta pred bodkočiarkou O.s.p., ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu. Pre vyriešenie otázky, či konkrétna právna vec patrí do právomoci súdu, je vždy nevyhnutné zistenie, z ktorého právneho vzťahu navrhovateľ vyvodzuje žalobou uplatnený nárok, resp. nároky (predmet súdneho konania). Námietka dovolateľa, že súd prvého stupňa prekročil svoju právomoc, keď na ním uplatnené nároky aplikoval okrem príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka aj právne predpisy správneho práva týkajúce sa zdravotnej starostlivosti, neobstojí. O vadu konania znamenajúcu zmätočnosť rozhodnutia v zmysle § 237 písm. a/ O.s.p. ide v tých prípadoch, keď súd rozhodne vo veci, ktorá nepatrí do jeho právomoci vymedzenej v § 7 O.s.p. O takýto prípad v predmetnej právnej veci však nejde, nakoľko žalobca sa domáha náhrady škody na zdraví pozostávajúcej z bolestného a nákladov spojených s liečením; ide o nároky vyplývajúce z typicky občianskoprávneho vzťahu (porovnaj § 444 a § 449 Občianskeho zákonníka), kde právomoc súdu je daná v zmysle § 7 ods. 1 O.s.p. So zreteľom na právnu úpravu dovolacieho konania nezaoberal sa dovolací súd napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti, t. j. otázkou, či rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, a ani tzv. inou vadou konania, ktorá mala mať za následok nesprávne rozhodnutia vo veci (hoci aj tieto dovolacie dôvody žalobca uplatnil). Dovolací súd v tejto spojitosti pripomína, že nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.) je prípustným dovolacím dôvodom (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je 8 1Cdo 32/2010 dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá, nie je vadou
f/ O. s. p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo). Rovnako to platí aj pre tzv. inú vadu konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.). Ako už bolo vysvetlené, ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku je dovolanie upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ teda nie sú procesné podmienky prípustnosti dovolania splnené, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia. V kontexte uplatnenej námietky, že súd aplikoval na zistený skutkový stav nesprávnu hmotnoprávnu normu (hoci aj z odvetvia verejného práva), ako tvrdí dovolateľ, takáto okolnosť mala by za následok nesprávne právne posúdenie veci, ktoré je síce relevantným dovolacím dôvodom v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., avšak prípustnosť dovolania tým založená nie je; preto sa námietkami tohto druhu v tomto dovolacom konaní ani nebolo možné zaoberať. Obdobne to platí aj o ďalších námietkach dovolateľa týkajúcich sa vád v dokazovaní, ktoré aj keby v konaní vyšli najavo, mohli by predstavovať len tzv. inú vadu konania (dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), nie však dôvod prípustnosti dovolania. Dovolací súd teda nezistil ani podmienku prípustnosti dovolania
a/ O.s.p. (nedostatok právomoci súdu). Neobstojí napokon ani námietka (tvrdenie) žalobcu o vade
f/ O.s.p. Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania
f/ O.s.p. je taký z hľadiska procesného predpisu vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov (napr. právo predniesť svoje návrhy, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy 9 1Cdo 32/2010 a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver neodročovaného pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci). K tejto vade malo
žalobcu dôjsť tým, že odvolací súd vytýčil pojednávanie do miestnosti, do ktorej sa ako imobilná osoba odkázaná na invalidný vozík nemohol dostať, čím mu fyzicky znemožnil zúčastniť sa pojednávania, a tiež v dôsledku akceptácie substitúcie, na ktorú nedal súhlas. Z obsahu spisu vyplýva, že predvolanie na pojednávanie odvolacieho súdu vytýčené na
1 O.s.p. ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však účastník osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku sa doručuje iba zástupcovi. V zmysle § 25 ods. 3 O.s.p. advokát je oprávnený dať sa zastupovať iným advokátom ako ďalším zástupcom, prípadne advokátskym koncipientom, ktorého zamestnáva. 10 1Cdo 32/2010
1zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon“), advokát sa v rámci svojho poverenia môže dať zastúpiť iným advokátom. Pri jednotlivých úkonoch môže advokáta zastúpiť advokátsky koncipient alebo aj iný zamestnanec advokáta (§ 16 ods. 2 zákona). Zastupovanie
odsekov 1 a 2 nie je možné proti vôli klienta (§ 16 ods. 3 zákona). V súvislosti s tvrdením dovolateľa o znemožnení jeho účasti na pojednávaní odvolacím súdom treba uviesť, že v zápisnici z tohto pojednávania sa nenachádza žiadne vyjadrenie substitúta, ktorým by čo i len naznačil, že žalobca sa rozhodol zúčastniť na tomto pojednávaní, avšak že žalobcovi bráni v účasti na pojednávaní nejaká prekážka, či už stavebného alebo iného charakteru. Takáto skutočnosť nevyplývala napokon ani zo žiadosti právneho zástupcu o odročenie pojednávania, v ktorej bolo o žalobcovi v tomto smere uvedené len to, že nesúhlasí s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Pritom v predvolaní na pojednávanie bolo jasne uvedené, že ide o miestnosť č. 102 na prvom poschodí budovy súdu. Z pohľadu odvolacieho súdu išlo o procesnú situáciu, kedy žalobca nebol predvolaný, lebo bol
prvej vety § 49 ods. 1 O.s.p. volaný jeho zástupca. Práve so zreteľom na dané vysvetlenie Mgr. D. V. a následnú listinu – uvedené substitučné plnomocenstvo, bolo možné pojednávať v neprítomnosti žalobcu, keďže konal za neho zástupca. Otázku, či by sa žalobca vzhľadom na svoje postihnutie mohol alebo nemohol dostaviť na pojednávanie do predmetnej miestnosti, odvolací súd nemohol vôbec riešiť, pretože v tomto smere žiadna osobitná požiadavka na súd vznesená ani nebola. Dovolací súd zdôrazňuje, že žalobca v procesnom plnomocenstve súhlasil s tým, aby jeho advokát ustanovil za seba zástupcu, pričom substitúcia koncipientom v ňom vylúčená nebola. Pokiaľ ale v priebehu odvolacieho konania právny zástupca žalobcu v žiadosti o odročenie pojednávania uviedol, že žalobca nesúhlasí so substitúciou, súd musel toto vyjadrenie akceptovať, ale rovnako musel akceptovať aj jeho následnú jednoznačnú zmenu tohto stanoviska /via facti/ v podobe substitučného plnomocenstva koncipientovi. Keďže aj z vyjadrenia 11 1Cdo 32/2010 koncipienta na odvolacom pojednávaní vyplynulo, že sa so substitúciou vopred počítalo, nemožno vytýkať odvolaciemu súdu, keď neodročil pojednávanie, ale konal so substitútom. Vzhľadom na tvrdenie dovolateľa, že „odvolací súd bez vypočutia jeho osoby a bez nariadenia ďalšieho znaleckého dokazovania nemal právo rozhodnúť s prijatím odlišného právneho záveru oproti právnemu posúdeniu súdom prvého stupňa“, sa dovolací súd v prejednávanej veci zaoberal aj otázkou tzv. prekvapivého rozhodnutia, ktoré by v prípade svojej existencie zakladalo vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. O tzv. prekvapivé rozhodnutie ide aj v prípade, keď odvolací súd potvrdí rozsudok súdu prvého stupňa z iného právneho dôvodu, vychádzajúceho zo skutočností, ktoré neboli žalobcom tvrdené a ani súd prvého stupňa sa nimi vo svojom rozhodnutí nezaoberal, bez toho, aby účastníkovi konania umožnil sa k novým právnym záverom vyjadriť, prípadne predložiť dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvého stupňa nejavili významnými. Výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa o zamietnutí žaloby titulom bolestného nad sumu 149 372,93 € do sumy 1 786 496,70 € sa týka bolestného uplatneného žalobcom za operácie, ktorým sa podrobil v Juhoafrickej republike a v Novosibirsku. Pokiaľ ide o operácie v Juhoafrickej republike, odvolací súd sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu, ktorý považoval nárok za premlčaný. Operáciu v Novosibirsku označil rovnako ako súd prvého stupňa za neúčelnú, pričom tiež vychádzal zo znaleckých posudkov,
ktorých bolo zlepšenie zdravotného stavu výsledkom rehabilitácie a nie tohto operačného zákroku. Z právneho hľadiska pri posudzovaní účelnosti operácie vychádzal tiež z čl. 40 Ústavy, avšak na rozdiel od prvostupňového súdu vôbec neaplikoval predpisy správneho práva týkajúce sa zdravotnej starostlivosti, uvedúc, že nie je rozhodujúce, či sa zlepšenie zdravotného stavu dosiahne na základe vykonanej liečby hradenej z prostriedkov zdravotného poistenia alebo nie. Z odôvodnenia je dostatočne zrejmé, že je založené na závere, že žalobca nepreukázal účelnosť vykonania zákrokov ani skutočnosť, že k zlepšeniu jeho zdravotného stavu došlo výlučne v súvislosti s týmito zákrokmi. Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd v tejto časti nepotvrdil výrok rozsudku súdu prvého stupňa z takého právneho dôvodu, ktorý by už nebol použitý v ním preskúmavanom rozhodnutí. 12 1Cdo 32/2010 Ďalším výrokom napadnutým dovolaním žalobcu odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa o zamietnutí žaloby na náhradu nákladov spojených s liečením. Súd prvého stupňa pri posudzovaní tohto nároku opätovne vychádzal aj z predpisov správneho práva o zdravotnej starostlivosti, keď uviedol, že operácia je liečbou, výkonom zdravotnej starostlivosti a preto by jej náklady nemal znášať žalovaný (ale zrejme zdravotná poisťovňa – poznámka dovolacieho súdu); nárok na jej náhradu totiž nevyplýva z § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý umožňuje pri škode na zdraví uhradiť len účelné náklady spojené s liečením. Za takéto výdavky by bolo možné považovať cestovné náklady žalobcu, pokiaľ by boli účelné. Keďže súd mal zo znaleckých posudkov za preukázané, že samotná operácia účelná nebola, nepovažoval ani tieto výdavky za účelné a žalobu tu v celom rozsahu zamietol. Odvolací súd na tento nárok aplikoval len § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vychádzal z toho, že žalobcom vynaložené náklady boli neúčelné, nakoľko nepreukázal, že zákrok v Novosibirsku prispel k zlepšeniu jeho zdravotného stavu. V nadväznosti na uvedené a prihliadajúc k tomu, že žalobca mal dostatočný právny i faktický priestor vytvorený prvostupňovým i odvolacím súdom v inštančnom postupe pre uplatnenie všetkých procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom (napr. právo vyjadriť sa k tvrdeným skutočnostiam i k právnej stránke sporu, právo podať riadny opravný prostriedok a namietať správnosť právneho názoru na inštančne vyššom súde a pod.), dovolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu prekvapivým nie je. V súvislosti s namietanou vadou
f/ O.s.p. sa dovolací súd zaoberal aj opodstatnenosťou tvrdenia dovolateľa o nepreskúmateľnosti rozhodnutí súdov obidvoch stupňov.
2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 13 1Cdo 32/2010 Výklad opodstatnenosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku má obsahovať odôvodnenie rozsudku. Účelom odôvodnenia je predovšetkým doložiť správnosť rozsudku; zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Citované ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. dáva súdom dostatočný návod na to, aké má byť odôvodnenie rozsudku. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (porovnaj Georiadis c. Grécko z
predstáv či požiadaviek žalobcu. Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu
5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. V dovolacom konaní procesne úspešnému žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd im však náhradu trov konania nepriznal, nakoľko nepodali návrh na uloženie tejto povinnosti žalobcovi (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 31. mája 2011 JUDr. Milan D e á k , v. r. predseda senátu Za správnosť: Hrčková Marta
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.