← Slovensko

o zaplatenie 285 373,83 €

Najvyšší súd 3 Obo 40/2009 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: M. H. Z.., B., v zastúpení JUDr. Š. Č., advokátom, V., proti ţalovanému: Z., a. s., P., IČO: X., v zastúpení JUDr. A. V., advokátkou, B., v konaní o zaplatenie 285 373,83 €, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa

  1. januára 2009, č. k. 25 Cb 57/99-171, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
  2. januára 2009 č. k. 25 Cb 57/99-171 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom zo dňa
  3. januára 2009, č. k. 25 Cb 57/99-171 zamietol ţalobu o zaplatenie sumy 285 373,83 € z titulu náhrady škody. Ţalobcovi uloţil povinnosť nahradiť ţalovanému trovy konania vo výške 7 259,06 € a 3 901,80 € v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, ţe ţalobca si uplatnil ţalobou podanou na Krajskom súde v Banskej Bystrici dňa
  4. septembra 1999 právo na zaplatenie 558 142,70 DEM ako náhradu škody, ktorá mu vznikla tým, ţe zaplatil celé kontrahované mnoţstvo hliníka a predávajúci mu dodal len časť dohodnutého plnenia. Sporové strany zhodne poţiadali o prerušenie tohto konania aţ do právoplatného skončenia sporu vedeného pôvodne pod č. k. 25Cb 25/96 medzi tými istými účastníkmi konania, v ktorom si ţalobca uplatnil dodanie hliníka, ktorý mu nedodal jeho zmluvný predávajúci. Po právoplatnosti uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2 Obo 269/2006 zo
  5. apríla 2007, vydaného v konaní č. k. 25Cb 25/96, ktorým bola ţaloba ţalobcu na plnenie dodávky hliníka zamietnutá, krajský súd pokračoval 3Obo/40/2009 2 v prerušenom konaní a rozsudkom č. k. 25Cb 57/99-122 z
  6. júna 2007 ţalobu zamietol a ţalovanému priznal právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal ţalobca odvolanie, v ktorom ţiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Na základe podaného odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 3 Obo 182/2007 z
  7. septembra 2008 rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie podľa ust. § 221 ods.
  8. písm. h/ O. s. p. (súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy - znenie účinné do
  9. októbra 2008). V odôvodnení zrušovacieho rozhodnutia sa konštatuje, ţe krajský súd nevykonal dokazovanie, týkajúce sa ţalobcovej námietky, podľa ktorej uvedené vyhlásenie (vyhlásenie o skladovaní hliníka vystavené ţalovaným
  10. septembra 1995) deklarovalo neexistujúci stav, bolo zavádzajúce a spôsobilé vyvolať omyl u jeho adresáta, ktorým bol ţalobca. Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné, aby sa súd prvého stupňa zaoberal charakterom vyhlásenia o skladovaní z hľadiska ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka. Krajský súd opakovane konštatoval tak, ako v predchádzajúcom rozsudku, ţe podľa ust. § 37 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení účinnom ku dňu podania ţaloby je daná právomoc slovenských súdov, pretoţe je daná ich príslušnosť. Rovnako je daná aj vecná príslušnosť krajského súdu ako súdu prvého stupňa podľa ust. § 9 ods. 3 písm. m/ O. s. p. v znení účinnom ku dňu podania ţaloby. Súd zistil, ţe medzi účastníkmi je nesporné, ţe ţalobca uzavrel
  11. septembra 1995 ako kupujúci kúpnu zmluvu s predávajúcim, ktorý bol v kúpnej zmluve uvedený ako „A., stavebno-montáţny podnik”, podľa ktorej bol predávajúci povinný kupujúcemu dodať hliník minimálne 99,5% kvality v mnoţstve 420 ton a 99,7% kvality v mnoţstve 200 ton. Termín dodania bol dohodnutý na
  12. septembra
  13. Cena hliníka bola dohodnutá pri kvalite 99,5% na 2 250,-- DEM za tonu a pri hliníku kvality 99,7% na 2 270,-- DEM za tonu. Podľa bodu 3.4.2 zmluvy pre uskutočnenie termínu plnenia je rozhodujúci „deň obdrţania vyhlásenia o skladovaní ţiarskym závodom podľa bodu 4 tejto zmluvy”. V bode 11 bolo dohodnuté, ţe kúpna zmluva sa stane účinnou „aţ po podpise kupujúcim signalizovaného skladištného vyhlásenia, ktoré ako pripojená príloha je neodpustiteľnou súčasťou tejto zmluvy”. Krajský 3Obo/40/2009 3 súd konštatoval, ţe takto označený predávajúci v kúpnej zmluve je non subjekt, pretoţe nie je fyzickou a ani právnickou osobou, ktoré (a len tieto) majú spôsobilosť na práva a povinnosti, ako aj spôsobilosť na právne úkony (ust. § 7 a § 18 Občianskeho zákonníka). V skutočnosti bol predávajúcim Š. H. ako fyzická osoba. Rovnako je medzi účastníkmi konania nesporné, ţe Š. H. dodal ţalobcovi v dňoch
  14. októbra,
  15. októbra,
  16. októbra 1995 tovar v celkovom mnoţstve 153 290 kg a v celkovej hodnote 345 857,30 DEM. V napadnutom rozhodnutí sa ďalej uvádza, ţe medzi účastníkmi tieţ nie je sporné, ţe ţalobca uhradil Š. H. celú kúpnu cenu vo výške 904 000,-- DEM. Ďalej medzi účastníkmi konania nie je nesporné, ţe ţalovaný podpísal
  17. septembra 1995 prehlásenie o skladovaní tovaru, ktoré je adresované ţalobcovi. V tomto prehlásení sa konštatuje, ţe ţalovaný skladuje v sklade primérny hliník vo forme odmerných odliatkov, ktorý je vlastníctvom firmy A., stavebno-montáţny podnik, Ţ. a ktorého registrovaná skladová hmotnosť je 200 000 kg hliníka 99,5% a 200 000 kg AL 99,7%. V tomto prehlásení ţalovaný potvrdzuje, ţe uvedený tovar okamţite uvoľní podľa zákazky firmy M. K. M., akonáhle sa M. K. ako kupujúci skladovaného primerného hliníka preukáţe oficiálnym potvrdením banky, ktoré preukáţe prevod protihodnoty tovaru na účet firmy A., stavebno-montáţny podnik č. 407-375-131-
  18. Ţalobca na pojednávaní poukazoval predovšetkým na to, ţe prehlásenie o skladovaní tovaru, ktoré vystavil ţalovaný, predstiera neexistujúci skutkový stav, teda ţe vlastníkom uloţeného hliníka je p. Š. H. a tento hliník je uloţený v sklade Z. Toto skladové vyhlásenie, podľa tvrdenia ţalobcu, uviedlo ţalobcu do omylu a spôsobilo mu škodu, ktorá je predmetom tohto sporu. Pokiaľ by toto skladové vyhlásenie nebolo ţalovaným vydané, nikdy by nedošlo k uzavretiu zmluvy a k zaplateniu kúpnej ceny, resp. pokiaľ by ţalobca zistil, ţe nezodpovedá skutočnosti, nepoukázal by kúpnu cenu. Ţalobca sa na pojednávaní odvolával na výpoveď pracovníka ţalovaného Ing. M. v súvisiacom konaní o dodávku hliníka, kde tento pracovník výslovne poprel, ţe skladuje tovar pre p. Š. H., čo poprel aj sám p. Š. H. Súd prvého stupňa sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberal charakterom vyhlásenia o skladovaní z hľadiska ust. § 34 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, ţe na základe jednostranných právnych úkonov nemôţu iným osobám vznikať práva alebo povinnosti, 3Obo/40/2009 4 pokiaľ právny predpis s takýmto právnym úkonom výslovne vznik práv alebo povinností nespája. Z týchto dôvodov nemohlo dôjsť na základe uvedeného prehlásenia ţalovaného k vzniku (zmene alebo zániku) práva alebo povinnosti ţalobcu a ani ţalovaného. Ţalovaný nemal so ţalobcom uzatvorenú kúpnu zmluvu, a preto na základe tohto prehlásenia nebol povinný voči ţalobcovi plniť. Ţalovaný tak nemohol porušiť povinnosť zo záväzku, v dôsledku čoho nie je splnený jeden zo základných predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu podľa ust. § 373 Obchodného zákonníka. Súd konštatoval, ţe ţalobca v ţalobe neuviedol ţiadne argumenty - dôvody, pre ktoré by malo byt’ uvedené skladové vyhlásenie ako nepomenovaný právny úkon neplatný. Dôvody neplatnosti tohto právneho úkonu nezistil ani súd v priebehu konania. Naopak, ţalobca sa v súvisiacom spore na základe uvedeného prehlásenia o skladovaní domáhal voči ţalovanému dodania chýbajúceho mnoţstva hliníka a tvrdil, ţe prehlásenie je platné a ţalovaný je na základe neho povinný plniť. Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom rozhodnutí vo veci vyhlásenia o skladovaní hliníka v súvislosti s existenciou hliníka na sklade poukázal na to, ţe hliník nie je hnuteľnou vecou individuálne určenou, ale je vecou druhovou, a preto nie je moţné určiť, v koho vlastníctve bol hliník, ktorý ţalovaný „ukázal” pracovníkom ţalobcu. Súd poukázal aj na výpoveď Ing. M., ktorý podpísal prehlásenie o skladovaní, na pojednávaní
  19. apríla 1998, v konaní vedenom pôvodne pod č. 25Cb 25/
  20. Ing. M. ako svedok uviedol, ţe ţalovaný mal na sklade podstatne viac hliníka, ako to mnoţstvo, ktoré bolo potrebné na plnenie podľa vyhlásenia o skladovaní. Časť tovaru ţalovaný vyskladnil, pretoţe „firma A.” poukázala finančné prostriedky. Ďalšia časť plnenia nebola realizovaná, pretoţe kupujúci nezaplatil príslušnú časť kúpnej ceny. Aj pokiaľ by prehlásenie o skladovaní bolo neplatné, nie sú splnené podmienky pre vznik zodpovednosti za škodu podľa ust. § 268 a § 373 Obchodného zákonníka, pretoţe vzniknutá škoda nie je v príčinnej súvislosti s vyhlásením o skladovaní. Ţalobcovi vznikla škoda tým, ţe jeho zmluvný partner ako predávajúci, ktorému zaplatil kúpnu cenu, mu nedodal tovar v dohodnutom mnoţstve. 3Obo/40/2009 5 Súd nevyhovel návrhu ţalobcu na vypočutie Ing. M. a Š. H.. Uvedené osoby boli vypočuté v súvisiacom konaní č. k. 25Cb 1/06 (predtým č. k. 25Cb 25/96) ku všetkým tvrdeným skutočnostiam. Súd nevyhovel ani návrhu na vypočutie pracovníčky ţalobcu p. E. T., nakoľko odstup času, s ktorým by mala byt’ svedkyňa vypočutá, je taký, ţe nemoţno predpokladať poskytnutie konkrétnych údajov ku skutočnostiam, ktoré sa udiali v roku
  21. Menovaná pracovníčka, podľa tvrdenia ţalobcu, sa zúčastnila obhliadky hliníka u pracovníka ţalovaného v deň, keď ţalovaný podpisoval prehlásenie o skladovaní. Tieto skutočnosti však neboli sporné, a preto nebol vôbec daný dôvod na vykonanie tohto dôkazu. Na základe takto zisteného skutkového stavu krajský súd ţalobu, podanú bez právneho dôvodu, zamietol. Proti rozsudku podal ţalobca odvolanie v plnom rozsahu. Súd prvého stupňa podľa neho neúplne zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O. s. p., ďalej dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. Rozsudok predstavuje podľa ţalobcu aj rozhodnutie súdu prvého stupňa, vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. Ţalobca v odvolaní uviedol, ţe krajský súd nehodnotí ním predkladané a označované dôkazy objektívne a nestranne. Súd podľa ţalobcu svoje skutkové a právne závery opiera len o jednostranný a účelový výklad niektorých existujúcich dôkazov, pri niektorých záveroch sa odvoláva na vyjadrenia a výpovede obsiahnuté v konaní vedenom pod sp. zn. 25 Cb 1/2006, (predtým 25 Cb 25/96). Ţalobca poukazuje na to, ţe síce ide o súvisiaci spor, avšak je zaloţený na inom právnom základe. Podľa ţalobcu prvostupňový súd pokyn na doplnenie dokazovania, vyslovený v právnom názore zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
  22. septembra 2008, č. k. 3 Obo 182/2007, vykonal iba opätovným konštatovaním svojho stanoviska uvedeného v rozsudku zo dňa
  23. apríla 1998, sp. zn. 25 Cb 25/
  24. 3Obo/40/2009 6 Ţalobca v odvolaní opätovne poukázal na to, ţe kúpna zmluva zo dňa
  25. septembra 1995 bola uzavretá medzi ním a fyzickou osobou - ţivnostníkom Š. H. so sídlom P., ktorý má na základe zápisu v ţivnostenskom registri oprávnenie pouţívať obchodné meno Š. H. A., a preto ako fyzická osoba má plnú právnu subjektivitu. Ţalobca v odvolaní ďalej uviedol, ţe v predmetnej kúpnej zmluve je predávajúci označený obchodným menom, t. j. v zmluve sú obsiahnuté všetky podstatné identifikačné údaje týkajúce sa jeho osoby, v dôsledku čoho je zámena predávajúceho s inou osobou vylúčená. Zo znenia ust. podľa § 10 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka totiţ jednoznačne vyplýva, ţe rozhodujúcim kritériom pre posudzovanie platnosti či neplatnosti právneho úkonu je jeho určitosť a zrozumiteľnosť a nie prípadné chyby v písaní a počítaní, pokiaľ nespochybňujú význam takéhoto právneho úkonu (§ 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Ţalobca poukázal aj na kuriózne vysporiadanie sa prvostupňového súdu s otázkou, či prehlásenie o skladovaní zodpovedalo objektívnemu stavu, keď súd jednak odcitoval časť výpovede Ing. M... M. z iného súdneho konania č. k. 25Cb 1/06 (predtým č. k. 25Cb 25/96) a zároveň konštatoval, ţe hliník nie je hnuteľnou vecou individuálne určenou, ale je vecou druhovou, a preto nie je moţné určiť, v koho vlastníctve bol hliník, ktorý ţalovaný ukázal pracovníkom ţalobcu. Moţnosť takéhoto účelového výkladu výpovede Ing. M. je podľa ţalobcu nepochybne jedným z podstatných dôvodov, pre ktorý sa prvostupňový súd uţ viac rokov „zdráha“ doplniť dokazovanie o výsluch navrhovaných svedkov Š. H., Ing. M. a p. E. T. s odôvodnením značného odstupu času. Menovaní svedkovia neboli vypočutí ani v súvisiacom konaním sp. zn. 25 Cb 25/96 ani v čase, keď odstup času nebol tak veľký. Nevykonanie dôkazu výsluchom Š. H. odvolávajúc sa aj na uznesenie O. Ú. V. P. Z. v L. č. OU-173/O2LV-97 zo dňa
  26. júna 1997, ktorým bola odloţená vec podozrenia z trestného činu sprenevery, je podľa ţalobcu neopodstatnené. Pre rozhodnutie v tomto spore to je podľa ţalobcu právne irelevantná skutočnosť. 3Obo/40/2009 7 Ţalobca v odvolaní poukázal aj na tú skutočnosť, ţe ţalovaný k deklarovanému prehláseniu od samého počiatku (a to aj v konaní sp. zn. 25 Cb 1/06) tvrdí, ţe Š. H. -A. nemal u neho uskladnený ţiadny hliník a Š. H. túto skutočnosť aj sám potvrdil. Neexistenciu uskladneného hliníka dňa
  27. septembra 1995, t. j. v čase uzavretia kúpnej zmluvy medzi ţalobcom a Š. H.-A., dokazuje i uzavretie kúpnej zmluvy na kúpu hliníka medzi Z., a. s., v postavení predávajúceho a Š. H.-A. v postavení kupujúceho, ktorá bola uzavretá aţ
  28. septembra 1995, t. j. aţ deň po tom, nakoľko
  29. septembra 1995 podpísaním originálu skladištného vyhlásenia Ing. M. nadobudla účinnosť kúpna zmluva medzi ţalobcom a Š. H.- A.. Ţalobca podľa vlastného vyjadrenia konal v dobrej viere a presvedčení, ţe podmienenie účinnosti kúpnej zmluvy v bodoch 4 a 11 „podpisom skladištného vyhlásenia Z., a. s., vo forme pripojenej prílohy a neodpustiteľnej súčasti kúpnej zmluvy” je postačujúce pre zabezpečenie tohto kontraktu. Na základe uvedeného, ţalobca k veci v odvolaní uviedol, ţe skladové (skladištné) vyhlásenie zo dňa
  30. septembra 1995 je v zmysle ust. § 34 Občianskeho zákonníka právnym úkonom (nepomenovaným) a je postihnutý absolútnou neplatnosťou jednak pre absenciu váţnosti podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, súčasne je však tento právny úkon aj v zjavnom rozpore s dobrými mravmi podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, keďţe v rozpore s objektívnou skutočnosťou predstiera neexistujúci stav. Kúpna zmluva č. 33/5-027 zo dňa
  31. septembra 1995 na kúpu hliníka, uzavretá medzi Š. H.-A. v postavení predávajúceho a ţalobcom v postavení kupujúceho, je v zmysle ust. § 34 Občianskeho zákonníka právnym úkonom, ktorý je podľa ţalobcu rovnako postihnutý absolútnou neplatnosťou, keďţe jeho predmetom je plnenie nemoţné v zmysle ust. § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V deň uzavretia kúpnej zmluvy
  32. septembra 1995, ale ani neskôr v čase vystavenia skladištného vyhlásenia dňa
  33. septembra 1995, predávajúci Š. H.-A. preukázateľne nevlastnil ţiadny hliník, a preto tento tovar ani nemohol byt’ predmetom prevodu jeho vlastníckych práv. 3Obo/40/2009 8 Ţalobca poukazuje aj na tú skutočnosť, ţe zodpovednosť za škodu, spôsobenú neplatnosťou právneho úkonu podľa ust. § 268 Obchodného zákonníka nie je zodpovednosťou vyplývajúcou zo zmluvnej povinnosti, ale ide o tzv. „deliktnú” zodpovednosť nastupujúcu v prípade protiprávneho úkonu voči komukoľvek (a teda rozhodne aj voči tretej osobe), ktorá je zodpovednosťou objektívnou a jej jediným liberačným dôvodom je nedostatok dobrej viery druhej osoby - ţalobcu. Ţalobca zdôrazňuje, ţe existuje jednoznačne preukázaná príčinná súvislosť, a to nielen faktická ale aj právna, medzi skladovým vyhlásením a právnym úkonom uzavretia kúpnej zmluvy uvedenej vyššie. Skladové vyhlásenie je prílohou a neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, navyše podmieňuje jej účinnosť. Podľa ţalobcu vystavením predmetného skladového vyhlásenia postihnutého absolútnou neplatnosťou, ţalovaný jednak veľmi dobre vedel, ţe toto slúţi ku kúpnej zmluve a tým prevzal na seba objektívnu zodpovednosť za nemoţnosť plnenia údajným vlastníkom deklarovaného tovaru. Čo je však podľa ţalobcu podstatnejšie, rozhodujúcou mierou tak ţalovaný prispel ku vzniku škody, keď ţalobcovi v postavení kupujúceho stanovil jedinú podmienku k uvoľneniu kupovaného tovaru - preukázanie sa oficiálnym potvrdením banky o prevode protihodnoty tovaru na účet firmy A. č. 407-375-131-000232 a v protiprávnom konaní pokračoval aj naďalej, keď dňa
  34. septembra 1995 vystavil „potvrdenie” opäť podpísané Ing. M. M., ktorým potvrdil zmenu platobnej dispozície (zmenu čísla bankového účtu), pričom sa vo svojom písomnom oznámení odvoláva na platnosť ním vystaveného a podpísaného vyhlásenia o skladovaní zo dňa
  35. septembra 1995, hoci podľa ţalobcu veľmi dobre vedel, ţe ani po splnení uvedených podmienok kupujúcemu tovar nevydá. Z uvedených dôvodov ţalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, alebo zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Z podaného odvolania ďalej vyplýva, ţe ţalobca po zváţení všetkých okolností tohto prípadu, ako aj vzhľadom k dĺţke trvania tohto konania a obštrukciách ţalovaného v súvisiacom spore (pod sp. zn. 25 Cb 1/2006 - predtým 25 Cb 25/96) dospel k záveru, ţe vo vzťahu k ţalovanému je uplatnenie príslušenstva popri uplatnenej istine plne odôvodnené. 3Obo/40/2009 9 Tento je síce v omeškaní so splnením peňaţného záväzku od
  36. septembra 1999 (dňa podania tejto ţaloby), ţalobca však vyuţíva svoje zákonné právo a voči ţalovanému uplatňuje úrok z omeškania spätne len za obdobie štyroch rokov od podania tohto návrhu na zmenu ţaloby - ţalobného petitu. Keďţe základná úroková sadzba NBS (do
  37. decembra 2002 diskontná sadzba) ku dňu
  38. decembra 2004 (prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu) bola 4%, ţalobcom uplatňovaný úrok z omeškania predstavuje (prvý deň splatnosti dlhu) ročný úrok z omeškania vo výške 14%. Z vyššie uvedených dôvodov ţalobca v zmysle ust. § 95 ods. 1/ O. s. p. s pouţitím ustanovenia § 211 O. s. p. ţiada, aby odvolací súd povolil zmenu ţaloby nasledovne: „Ţalovaný sa zaväzuje zaplatiť ţalobcovi 285 373,83 € spolu s ročným 14% úrokom z omeškania z uvedenej sumy počnúc dňom
  39. februára 2005 do zaplatenia, ako aj trovy konania, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia ţalobcu podľa jeho vyčíslenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu ţalobcu JUDr. Š. Č.”. Ţalovaný vo svojom stanovisku k odvolaniu uviedol, ţe ţalobca uzatvoril ako kupujúci dňa
  40. septembra 1995 so Š. H.-A. ako predávajúcim kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bolo dodanie hliníka. Z tejto zmluvy je zrejmé, ţe právo na dodanie hliníka vzniklo ţalobcovi voči Š. H.-A. a nie voči ţalovanému. Ţalovaný zastáva názor, ţe nie je prípustné, a je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, aby ţalobca prenášal na odporcu následky svojich neúspešných obchodných transakcií s tretími osobami. Podľa ţalovaného tak medzi ním a ţalobcom nebol ţiadny zmluvný vzťah, preto nie sú splnené zákonné dôvody na vznik povinnosti ţalovaného na náhradu škody podľa ust. § 373 Obchodného zákonníka. Ţalovaný ďalej zastáva názor, ţe súd prvého stupňa sa charakterom vyhlásenia o skladovaní zaoberal dostatočne a rovnako ako Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Obo 269/2006, dospel k záveru, ţe dotknuté vyhlásenie o skladovaní zo dňa
  41. septembra 1995 je platným právnym úkonom, a preto nevzniklo ţalobcovi právo na náhradu škody v zmysle ust. § 268 Obchodného zákonníka. 3Obo/40/2009 10 Uviedol, ţe podľa ţalobcu je kúpna zmluva č. 33/5-027 z
  42. septembra 1995 neplatným právnym úkonom, z dôvodu nemoţnosti plnenia, pričom vyhlásenie o skladovaní zo dňa
  43. septembra 1995 je neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy a podmieňuje jej účinnosť. Neplatnosť tejto zmluvy mal spôsobiť ţalovaný spolu so Š. H. spoločne a nerozdielne. Ohľadom týchto tvrdení ţalobcu, ako aj o vedomom a zámernom uvedení do omylu ţalobcu zo strany ţalovaného v súčinnosti so Š. H.-A., predstierajúc neexistujúce skutočnosti sa ţalovaný ohradil. Pričom uviedol, ţe nebolo ţiadnym relevantným spôsobom preukázané, ţe by ţalovaný vedel o kúpnej zmluve medzi ţalobcom a Š. H. zo dňa
  44. septembra 1995 a vedome spolupracoval so Š. H. na uvádzaní do omylu ţalobcu. Ak ţalobca nemal o tejto kúpnej zmluve vedomosť, nemohol vedieť, ţe skladové vyhlásenie zo dňa
  45. septembra 1995 má byť jej súčasťou a ţe je podmienkou účinnosti tejto kúpnej zmluvy. Ţalovaný ďalej uviedol, ţe ak odvolací súd pripustí zmenu návrhu tak, ako to v odvolaní poţaduje ţalobca, vznáša námietku premlčania na poţadované úroky za obdobie odo dňa
  46. februára 2005 do dňa
  47. februára 2005, nakoľko návrh na zmenu ţaloby bol súdu doručený aţ dňa
  48. februára 2009, t. j. aţ tento deň bola pretrhnutá uplatnením práva na súde premlčacia lehota. Na základe vyššie uvedených dôvodov ţalovaný navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v plnom rozsahu potvrdil a zaviazal ţalobcu na náhradu trov konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a § 214 ods. 2 O. s. p. v medziach dôvodov odvolania a bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je dôvodné. Predmetom sporu je zaplatenie sumy 285 373,83 € istiny titulom náhrady škody, ktorá vznikla ţalobcovi tým, ţe zaplatil celé kontrahované mnoţstvo hliníka, ktoré mu nebolo dodané. Svoje právo ţalobca voči ţalovanému vyvodzuje z vyhlásenia o skladovaní z
  50. 1995, ktorým ţalovaný pre ţalobcu potvrdil, ţe pre firmu A. Stavebno-montáţny 3Obo/40/2009 11 podnik Ţ. skladuje hliník, a tieţ vyhlásil, ţe uvedený hliník uvoľní v prospech ţalobcu po tom, ako preukáţe prevod protihodnoty tovaru na účet firmy A. Stavebno-montáţny podnik. Z obsahu spisu sa zisťuje, ţe ţalobca ako kupujúci
  51. septembra 1995 uzavrel so Š. H. (v zmluve označený ako A., stavebnomontáţny podnik), ako predávajúcim, kúpnu zmluvu, ktorou sa predávajúci zaviazal dodať ţalobcovi 420 t hliníka v ingotoch kvality 99,5% a 200 t hliníka v kvalite 99,7%. V platobných podmienkach zmluvné strany dohodli, ţe výrobca (ţalovaný) vystaví skladovacie prehlásenie, v ktorom oznámi, ţe tovar uskladňuje v prospech kupujúceho vo svojom sklade a ak kupujúci preukáţe úradné potvrdenie svojej banky, ţe protihodnotu poukázal na číslo účtu predávajúceho, môţe si tovar prevziať zo skladu ţalovaného. Účinnosť zmluvy zmluvné strany podmienili uvedeným skladištným vyhlásením, ktoré ako príloha je súčasťou zmluvy. Dňa
  53. 1995 vystavil ţalovaný vyhlásenie, v ktorom potvrdil, ţe pre predávajúceho skladuje hliník, ktorý je v jeho vlastníctve, v mnoţstve 200 t hliníka kvality 99,5% a 200 t hliníka v kvalite 99,7%. Tieţ vyhlásil, ţe tento okamţite uvoľní v zmysle zákazky firmy ţalobcu po tom, ako kupujúci skladovaného hliníka predloţí oficiálne potvrdenie banky, podľa ktorého bola protihodnota tovaru poukázaná na účet firmy A. číslo 407-375-131-
  54. Vyhlásenie je potvrdené ţalovaným a adresované ţalobcovi. Listom zo dňa
  56. 1995 ţalovaný oznámil ţalobcovi, ţe akceptuje potvrdenie jeho banky o poukázaní hodnoty tovaru na firmu A. upravené číslo účtu 401-3419-00-227-
  57. Uvedené platí spolu s prehlásením o skladovaní z
  60. Ţalobcom poukázaná suma 904 000,-- DEM bola na uvedený účet pripísaná dňa
  63. Z obsahu spisu sa tieţ zisťuje, ţe z poukázanej platby bol v dňoch
  65. 1995,
  67. 1995 a
  69. 1995 ţalobcovi dodaný tovar v celkovej hodnote 345 857,30 DEM. Hodnotu zaplateného, ale nedodaného tovaru uplatnil ţalobca voči ţalovanému predmetnou ţalobou ako škodu z neplatného právneho úkonu. 3Obo/40/2009 12 Ţalobca tvrdil, ţe v čase vydania uvedeného potvrdenia firma A. nevlastnila hliník, ktorý by pre ňu ţalovaný skladoval, čo dokladoval kúpnou zmluvou z
  71. 1995 uzavretou medzi firmou A. a ţalovaným, ktorú skutočnosť ţalovaný nerozporoval. Zodpovednosť za škodu spôsobenú neplatnosťou právneho úkonu v zmysle § 268 Obch. zák. je špeciálnou zodpovednosťou vo vzťahu k všeobecnej zodpovednosti za škodu upravenej Obchodným zákonníkom. Zodpovednosť za škodu je objektívnou zodpovednosťou a sankcionuje kaţdého, kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu, v dôsledku ktorej škoda vznikla. Liberácia spod zodpovednosti spočíva v tom, ţe oprávnená osoba o neplatnosti právneho úkonu vedela. Iné liberačné dôvody pri všeobecnej úprave zodpovednosti za škodu sa nepouţijú. Ide tieţ o mimozmluvnú zodpovednosť, ktorá nie je dôsledkom porušenia zmluvnej povinnosti, ale protiprávne konanie spočíva v spôsobení neplatnosti právneho úkonu. Subjektom povinným z tejto zodpovednosti je ten, kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu, pričom nie je rozhodujúce, či túto neplatnosť zavinil. Povinnou osobou nemusí byť niekto z účastníkov právneho úkonu, ale aj tretia osoba, ktorá pre takýto právny úkon poskytovala informácie. Oprávnenou osobou je ten, komu bol právny úkon určený. Zodpovednosť za škodu predpokladá tieţ príčinnú súvislosť medzi neplatnosťou právneho úkonu a vznikom škody. Podľa § 49a Obč. zák. právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala, alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným. V zmysle § 49a veta prvá Obč. zák. má omyl konajúceho za následok neplatnosť právneho úkonu vtedy, ak bol podstatný (rozhodujúci pre uskutočnenie právneho úkonu konajúceho), a súčasne za predpokladu, ţe druhý účastník omyl konajúceho vyvolal. Omyl je vyvolaný vtedy, ak účastník bez úmyslu uviesť mýliaceho sa účastníka vznik omylu spôsobil, napr. uvedením nepravdivých skutočností, ktoré boli pre utváranie vôle konajúcej osoby rozhodujúce. O omyl ide tieţ vtedy, ak musel byť druhému účastníkovi známy, alebo 3Obo/40/2009 13 vzhľadom k okolnostiam ho musel poznať a konajúcu osobu na jej omyl neupozornil. Omylom je tieţ prípad, kedy omyl bol vyvolaný druhým účastníkom úmyselne. Súd prvého stupňa v ďalšom konaní vyhodnotil vyhlásenie ţalovaného z
  73. 1995 správne ako nepomenovaný právny úkon, avšak vyvodil z neho nesprávne právne závery. Záväzky totiţ vznikajú nielen zo zmlúv, ale tieţ z jednostranných právnych úkonov, pre ktoré je samozrejme predpokladanou podmienkou, ţe záväzok je dostatočne určený. Z uvedeného vyhlásenia ţalovaného je zrejmé, ţe ním potvrdzuje skutočnosť, ţe pre firmu A. Stavebno-montáţny podnik Ţ. skladuje hliník, ktorý je v jej vlastníctve a súčasne, ţe ţalovaný sa zaväzuje tovar okamţite uvoľniť v prospech ţalobcu, po predloţení potvrdenia platby bankou v prospech účtu firmy A. Stavebno-montáţny podnik. Výsledky konania tieţ nasvedčujú tomu, ţe ţalovaným potvrdzovaná skutočnosť o vlastníctve a skladovaní hliníka pre firmu A. Stavebno-montáţny podnik Ţ. (predávajúceho Š. H.) nebola pravdivá a tieţ je nesporné, ţe táto skutočnosť bola podmienkou uzavretej kúpnej zmluvy z
  75. 1995 a platby dohodnutej kúpnej ceny. Nepochybným je tieţ, ţe ţalobca platbu v prospech predávajúceho poukázal na základe potvrdzovanej skutočnosti o vlastníctve a skladovaní hliníka a prevzatého záväzku ţalovaným o uvoľnení hliníka, smerujúceho vo vzťahu k ţalobcovi (vyhlásenie adresované ţalobcovi). Za tohto skutkového a právneho stavu moţno vyvodiť, ţe ţalovaný nepravdivými informáciami uviedol ţalobcu do omylu a spôsobil neplatnosť právneho úkonu, čím sa podieľal na vzniku škody. Z uvedených dôvodov rozhodnutie súdu prvého stupňa o tom, ţe u ţalovaného nie sú dané predpoklady zodpovednosti za vzniknutú škodu, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 3Obo/40/2009 14 Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici podľa § 221 ods. 1 písm. h/ a ods. 2 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom sa bude zaoberať otázkou výšky škody a podielom ţalovaného na vzniknutej škode a v ktorom tieţ rozhodne o ţalobcom uplatnenej zmene návrhu. Podľa § 226 O. s. p. je pre Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie, právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky záväzný. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave
  76. februára 2011 JUDr. Beata Miničová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.