Najvyšší súd 1 Nc 32/2011 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Bc. S. S., bývajúceho v K., prechodne v K., proti odporkyni M. S., bývajúcej v K., zastúpenej JUDr. R. L., advokátom v K., o rozvod manželstva a o úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu z ich manželstva na čas po rozvode, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 37 C 53/2010, o vylúčení sudcov Krajského súdu v Košiciach z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 8NcC 13/2011, takto r o z h o d o l : Sudcovia Krajského súdu v Košiciach JUDr. D. S.‚ JUDr. M. H., JUDr. L. B., JUDr. F. Z., JUDr. A. H., JUDr. J. T. a JUDr. I. V. n i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp.zn. 8 NcC 13/2011 (veci Okresného súdu Košice II sp. zn. 37 C 53/2010). O d ô v o d n e n i e V konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 8 NcC 13/2011 (vec Okresného súdu Košice II sp. zn. 37 C 53/2010) odporkyňa vzniesla námietku zaujatosti sudcov krajského súdu a to zreteľom na ich pomer k navrhovateľovi, ktorý – podľa jej tvrdenia – aj so svojím otcom „sú príbuznými, teda osobami blízkymi sudcovi Krajského súdu v Košiciach JUDr. A. M. (pričom otec navrhovateľa má byť jeho bratrancom)“, uvedúc, že z tohto dôvodu možno mať oprávnené pochybnosti o nezaujatosti všetkých sudcov Krajského súdu v Košiciach. Sudcovia Krajského súdu v Košiciach, ktorí prichádzajú do úvahy ako rozhodovať majúci o námietke zaujatosti, ktorú odporkyňa vzniesla proti sudcom Okresného súdu Košice II, teda sudcovia senátu 8CoP a sudcovia zastupujúceho senátu 7CoP, t. j. JUDr. D. S.‚ JUDr. M. H., JUDr. L. B., JUDr. F. Z., JUDr. A. H., JUDr. J. T. a JUDr. I. V. uviedli, že účastníkov konania nepoznajú a nemajú ani žiadny vzťah k prejednávanej veci. 1 Nc 32/2011 2 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Košiciach (§ 16 ods. 1 tretia veta O. s. p.) posudzoval opodstatnenosť tvrdenej možnosti vzniku pochybnosti o nezaujatosti sudcov krajského súdu z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právnu relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu a to : l. k veci, v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci, alebo
- k účastníkom konania, ktorý vzťah by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k ním, alebo
- k zástupcom účastníkov konania, ktorý vzťah by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod bodom
- Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu na prejednávanej veci alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného rozhodnutia. Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorého slovenský preklad bol vyhlásený v oznámení Federálneho ministerstva zahraničných vecí pod č. 209/1992 Zb., ďalej len „dohovor“ ) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný súd zriadený zákonom. Súvislosťou medzi súdom, ktorý je založený na zákone, a jeho nezávislosťou, ako to vyjadruje článok 6 ods. 1 prvá veta dohovoru („každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o 1 Nc 32/2011 3 oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu“), garantuje tento dohovor v celoeurópskom rozmere súčasne sudcovskú nezávislosť aj právo na zákonného sudcu. Ústavná úprava súdnej a inej právnej ochrany v Slovenskej republike garantuje obdobne vyjadrené právo na spravodlivý proces [čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ktorá je uvedená ústavným zákonom č. 23/1991 Zb., ďalej len „listina“; čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uverejnenej pod č. 460/1992 Zb., ďalej len „ústava“, ktoré články dávajú každému možnosť (právo) domáhať sa /zákonom/ ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v /zákonom/ určených prípadoch na inom orgáne /Slovenskej republiky/], do ktorého tiež zahrňuje aj právo na to, aby právna vec účastníka nebola odňatá zákonnému sudcovi (čl. 38 ods. 1 listiny; čl. 48 ods. 1 ústavy, ktoré články postulujú, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi a že príslušnosť súdu ustanoví zákon). Ústavodarca v základnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadruje zhodu (totožný zámer) na sudcovskú nezávislosť a právo na zákonného sudcu s právnym režimom podľa dohovoru (v obsahu týchto práv podľa dohovoru a podľa ústavy nemožno vidieť zásadnú odlišnosť). Potom platí, že v určitej právnej veci má rozhodovať nezávislý a nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom práce príslušného súdu a tento zákonný sudca by sa už v ďalšom priebehu konania – pokiaľ by k tomu nebol daný zákonný dôvod – meniť nemal. Inštitút vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci, ktorý predstavuje výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu, stanovuje, aby zákonom predpokladaným postupom a zo zákonom predpokladaných dôvodov bol zákonný sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Sledovaný cieľ, ktorý tu umožňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného sudcu, spočíva v zmarení hroziaceho rizika, že by vo veci mohol konať a rozhodovať zaujatý – nie nestranný - sudca. Nezávislosť s nestrannosťou a odbornosťou (kvalifikáciou) sudcu sú podmienkami kvalitného rozhodovania a jeho predvídateľnosti a sledujú tak význam riadneho napĺňania (poskytovania) spravodlivosti. Nezávislosť a nestrannosť úzko spolu súvisia, často sa prekrývajú a nie je vždy ľahké ich od seba odlíšiť. Nestrannosť definovaná aj ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti býva považovaná za pojem širší ako nezávislosť. Nestrannosť sudcu musí byť podstatou jeho funkcie, zatiaľ čo jeho nezávislosť ju má iba umožňovať. Pod sudcovskou nezávislosťou a nestrannosťou treba rozumieť aj nezávislosť a nestrannosť každého jednotlivého sudcu. 1 Nc 32/2011 4 Rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 14 ods. l O. s. p. predstavuje teda výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky). Vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci možno preto len celkom výnimočne a to zo skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo. O taký prípad, kedy by bolo potrebné sudcu, resp. sudcov vylúčiť, však v tejto právnej veci nejde. Pre vylúčenie sudcu, resp. sudcov z prejednávania a rozhodovania veci, ako už Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôraznil vo svojom uznesení z
- marca 2009 sp. zn.5 Nc 4/2009, nie je postačujúca samotná domnienka účastníka o možnej neobjektívnosti sudcov. Tvrdenie odporkyne o príbuzenskom vzťahu navrhovateľa a „sudcu Krajského súdu v Košiciach JUDr. A. M.“ spojené s podozrením o jeho možnom vplyve na priebeh a výsledok konania vyjadruje iba subjektívny názor odporkyne. Z obsahu spisu vrátane vyjadrení vo výroku uvedených sudcov Krajského súdu v Košiciach nemožno vyvodiť žiadne objektívne existujúce zákonné dôvody pre vylúčenie týchto sudcov. Základom pre vylúčenie sudcu môžu byť len objektívne existujúci zákonný dôvod (porovnaj § 14 ods. 1 O. s. p.), nie teda iba samotné tvrdenie odporkyne o tom, že vzdialený príbuzný navrhovateľa „A. M.“ má byť sudcom na Krajskom súde v Košiciach, resp. jej podozrenie o možnom vplyve uvedenej osoby na priebeh a výsledok konania. Samotný uvedený údaj (tvrdenie) odporkyne nepredstavuje okolnosť, ktorá by bez ďalšieho zakladala dôvod vylučujúci sudcov Krajského súdu v Košiciach, ktorí prichádzajú do úvahy ako majúci rozhodovať v tejto právnej veci. Uvedené tvrdenie odporkyne o zaujatosti sudcov je vyvodzované – spočíva na tvrdení, že existencia profesionálneho, resp. pracovného vzťahu sudcov k príbuznému navrhovateľa, ktorý má byť tiež sudcom, vyvoláva pochybnosti o ich nezaujatosti. Vzťah medzi sudcami navzájom je založený na báze profesionality. Chýba tu preto objektívny základ na konštatovanie zaujatosti. Pokiaľ by totiž z takéhoto základu bol vyvodzovaný opačný záver, teda pochybnosti o tom, či takýto sudcovia budú schopní nezaujato a spravodlivo rozhodovať, znamenalo by to vlastne, že výlučne pracovný a kolegiálny vzťah medzi sudcami zakladá porušovanie sudcovských povinností a zásad sudcovskej etiky. Už iba z týchto dôvodov nemožno mať preto bez ďalšieho pochybnosti o nezaujatosti uvedených sudcov Krajského súdu v Košiciach prichádzajúcich do úvahy ako majúcich rozhodovať v tejto veci. Iba na okraj treba ako faktografický údaj uviesť, že v zozname sudcov zverejnenom na voľne prístupnej internetovej adrese Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky JUDr. „A. 1 Nc 32/2011 5 M.“ ani JUDr. A. M. nefiguruje, v tomto zozname je ale uvedený JUDr. A. M., ktorý je sudcom Okresného súdu Košice I. Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol, že sudcovia Krajského súdu v Košiciach JUDr. D. S.‚ JUDr. M. H., JUDr. L. B., JUDr. F. Z., JUDr. A. H., JUDr. J. T. a JUDr. I. V. nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania danej veci. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave,
- mája 2011 JUDr. Milan D e á k , v. r. predseda senátu Za správnosť : Hrčková Marta