ustanovenia § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia ţalovaného č. p.: UHCP-BB-SK-23-001/2011 zo dňa 19.1.2011, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Ţilina č. UHCP-BB-ZI-AV-22-7/2010 zo dňa 2.12.2010 o administratívnom vyhostení ţalobcu a zákaze vstupu na územie Slovenskej republiky (ďalej len SR) na dobu jedného roka do 2.12.
krajského súdu preto prvostupňový správny orgán postupoval zákonne, keď vyhodnotil pobyt ţalobcu na území SR ako neoprávnený a následne s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o pobyte cudzincov rozhodol o administratívnom vyhostení ţalobcu a uloţení zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky po tom, ako po preskúmaní otázky existencie prekáţok administratívneho vyhostenia
1, 2 zákona o pobyte cudzincov nezistil ţiadne dôvody, ktoré by boli prekáţkou administratívneho vyhostenia. Ako nedôvodnú posúdil krajský súd aj námietku, ţe postup prvostupňového správneho orgánu bol nezákonný, pretoţe bol v rozpore s § 3 ods. 1 a 2 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku, teda ţe neposkytol ţalobcovi moţnosť ako cudzincovi neznalému právneho poriadku SR a jazyka kvalifikovane sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia, neposkytol mu právo na účinnú obhajobu a rýchle rozhodnutie vo veci.
krajského súdu prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s ustanoveniami Správneho poriadku, ţalobcovi oznámil začatie správneho konania 1Sža/54/2011 3 vo veci administratívneho vyhostenia a zákazu vstupu na územie SR a poskytol mu všetky potrebné poučenia. Ţalobcovi bol v konaní ustanovený tlmočník z jazyka srbského do jazyka slovenského a naopak a vo všetkých zápisniciach a poučeniach ţalobca vlastnoručne podpísal prehlásenie, ţe všetky listiny, poučenia, rozhodnutia a podklady k rozhodnutiam mu boli pretlmočené, ich obsahu porozumel, nemal ţiadne návrhy a námietky, ani návrhy na doplnenie dokazovania a rovnako nepoţiadal o písomný preklad dokladov. Ţalobca teda namietal postup správneho orgánu napriek tomu, ţe svoje práva v tomto konaní sám nevyuţil. K námietke ţalobcu o rýchlosti konania a neposkytnutí minimálne 5 dňovej lehoty pred vydaním rozhodnutia krajský súd uviedol, ţe
1 Správneho poriadku má správny orgán, ak je to potrebné, právo určiť na vykonanie úkonov v konaní primeranú lehotu. Vzhľadom na charakter konania o vyhostení cudzinca a uloţení zákazu vstupu na územie SR, ako aj na rozsah dokazovania potrebného pre spoľahlivé zistenie stavu veci, keď rozhodné skutočnosti potrebné pre právne i skutkové posúdenie veci a vydanie rozhodnutia neboli medzi účastníkmi konania sporné a boli zrejmé zo ţalobcom predloţeného cestovného dokladu, ako aj jeho vyjadrenia, povaţoval krajský súd postup správnych orgánov za zákonný. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote ţalobca odvolanie v celom rozsahu z dôvodu
2 písm. f) OSP, t.j. ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ţalobca v odvolaní poukázal na skutočnosť, ţe svoje práva garantované Správnym poriadkom nevyuţil, pretoţe právo na ich vyuţitie mu bolo znemoţnené postupom správneho orgánu. Správny orgán ho predviedol pred správny orgán priamo zo športovej haly, následne ho niekoľko hodín vypočúval pred správnym orgánom a po skončení výsluchu vydal ešte v ten istý deň rozhodnutie vo veci, pričom účastník konania je cudzinec, ktorý je absolútne neznalý právneho poriadku SR. Ţalobca ďalej poukázal na to, ţe moţnosť mať v konaní tlmočníka a moţnosť prostredníctvom neho odpovedať na otázky správneho orgánu
názoru ţalobcu nie je moţné povaţovať za postup správneho orgánu, prostredníctvom ktorého boli zachované práva účastníka konania v súlade s § 3 ods. 2 Správneho poriadku. V prípade ak by správny orgán postupoval 1Sža/54/2011 4 v súlade s § 3 ods. 2 Správneho poriadku a poskytol by ţalobcovi právo na účinnú obhajobu, teda nerozhodol by vo veci v deň začatia konania, ale poskytol by mu primeranú lehotu na vyjadrenie, prípadne mu umoţnil zvoliť si pre zastupovanie v konaní zástupcu a vyjadriť sa prostredníctvom neho k podkladom rozhodnutia. Ţalobca ďalej dodal, ţe počas pobytu a území SR sa nikdy neskrýval, vykonával športovú činnosť na základe hráčskej zmluvy so športovým klubom, neexistoval teda ţiadny predpoklad, ţe by sa správnemu konaniu vyhýbal, a preto nebol ţiaden zákonný dôvod na takého urýchlené konanie bez rešpektovania práv v zmysle Správneho poriadku. Ţalobca nesúhlasí s právnym názorom krajského súdu, ţe rozhodné skutočnosti potrebné pre právne i skutkové posúdenie veci neboli medzi účastníkmi sporné, t.j. celkový postup správneho orgánu bol zákonný. Správny orgán je povinný rešpektovať práva účastníkov konania a umoţniť im ich výkon aj vtedy, ak sú tvrdenia účastníkov zhodné a aj keď sa jedná o konanie o administratívnom vyhostení. Takýto právny názor je
ţalobcu v rozpore so zásadou postupu správneho orgánu v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, so zásadou ochrany práv a záujmov fyzických a právnických osôb, s právom účastníka konania na účinnú obhajobu a ďalšie práva v zmysle § 3 ods. 2 Správneho poriadku, s povinnosťou správneho orgánu zaoberať sa svedomite kaţdou vecou, ktorá je predmetom konania a s rozhodovaním správneho orgánu na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Na základe uvedeného ţiadal ţalobca, aby odvolací súd zmenil rozsudok krajského súdu tak, ţe návrhu ţalobcu v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov konania. Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu vyjadril podaním zo dňa 5.10.2011. Uviedol, ţe pri svojom rozhodovaní konal samostatne, vychádzal z náleţite zisteného skutkového stavu veci, pričom zobral do úvahy všetky okolnosti uvádzané v odvolaní účastníka konania a preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom jeho obsahu i rozsahu a to v úzkej súvislosti s konaním, ktoré mu predchádzalo, pričom nezistil ţiadne pochybenie zákona, či nesúlad postupu prvostupňového správneho orgánu, pri svojom rozhodovaní so všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými na území SR. K námietkam ţalobcu uviedol, ţe prvostupňový správny orgán vydal napadnuté rozhodnutie plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov a nešlo o porušenie práv ţalobcu vyjadriť 1Sža/54/2011 5 sa k skutkovému stavu veci pred vydaním napadnutého rozhodnutia. Ţalobca bol riadne vypočutý do zápisnice o podaní vysvetlenia, ktorá trvala od 17.40 hod do 18.45 hod. Preto tvrdenie ţalobcu, ţe nemal moţnosť sa vyjadriť k podkladom a skutočnostiam uvádzaným v napadnutom rozhodnutí povaţuje za irelevantné. Ţalobca počas konania neprejavil záujem nechať sa zastupovať advokátom, či inou splnomocnenou osobou a ţiadal len prítomnosť tlmočníka, čomu prvostupňový správny orgán v plnom rozsahu vyhovel. Prvostupňový správny orgán vychádzal z riadne zisteného skutkového stavu veci, nakoľko pred vydaním napadnutého rozhodnutia jednoznačne preukázal, ţe ţalobca na územie Schengenského priestoru prvýkrát vstúpil dňa 6.8.2010 cez hraničný priechod Kelebia a zo Schengenského priestoru vycestoval dňa 30.10.2010 cez hraničný priechod Letenye, opätovne potom vstúpil do Schengenského priestoru dňa 4.11.2010 cez hraničný priechod Kelebia a do vykonania kontroly nevycestoval.
legislatívy EU sa obdobie šiestich mesiacov počíta od prvého vstupu do Schengenského priestoru. Ţalobca sa tu zdrţiaval 116 dní, čo je viac ako tri mesiace v období šiestich mesiacov. V takomto prípade mal poţiadať o niektorý z druhov pobytu, ktorý by ho oprávňoval na pobyt dlhší ako tri mesiace na území SR. Zákon o pobyte cudzincov mu umoţňuje podať si ţiadosť o prechodný pobyt za účelom vykonávania športovej činnosti v zmysle § 22 ods. 1 písm. c)
ktorého je celé konanie zjednodušené o predloţenie rôznych dokladov. Ţalobca dôkazy predloţené a zistené prvostupňovým správnym orgánom, počas celého konania nevyvrátil a nenavrhol ani nepredloţil ţiadne nové resp. relevantné dôkazy, ktoré by viedli k zrušeniu napadnutého rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Ani akékoľvek vysvetlenie ţalobcu by ţiadnym spôsobom nemohlo zmeniť dôkazy, čiţe dátumy na odtlačkoch priechodových pečiatok v jeho cestovnom doklade, čo by mohlo mať za následok vyvrátenie skutočnosti, ţe ţalobca porušil zákony SR a legislatívu EU. Ţalovaný ďalej uviedol, ţe pri rozhodovaní je viazaný zákonom o pobyte cudzincov a len v častiach, o ktorých tento zákon nepojednáva, sa správny orgán riadi Správnym poriadkom. Administratívne vyhostenie je zákonné opatrenie, ktorým sa zamedzuje nelegálno-právnemu konaniu zo strany cudzincov. Správny orgán je povinný konať v súlade so zákonom o pobyte cudzincov a v prípadoch kedy cudzinec naplní zákonné dôvody na postup v zmysle tohto zákona, je 1Sža/54/2011 6 oprávnený vydať rozhodnutie o administratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu na územie SR. Neznalosť zákona zo strany ţalobcu nezakladá dôvod na spochybňovanie napadnutého rozhodnutia.
názoru ţalovaného prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ako aj v súlade s európskymi právnymi normami a ţalobcu nijakým spôsobom neukrátil na jeho právach. Napadnuté rozhodnutie nebolo vydané z dôvodu, ţe by sa ţalobca skrýval, alebo vyhýbal nejakej povinnosti, ale preto, ţe svojim konaním porušil ustanovenia zákona o pobyte cudzincov. Ţalovaný navrhoval aby najvyšší súd v súlade s ustanovením § 219 OSP rozhodnutie krajského súdu potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
1 písm. b) prvý bod zákona o pobyte cudzincov bolo vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení UHCP-BB-ZI-AV-22-7/2010 zo dňa 2.12.2010.
OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (ods. 1). V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ods. 2). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (ods. 3). 1Sža/54/2011 8 V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, ţe predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bola zamietnutá ţaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktorým ţalovaný potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie o administratívnom vyhostení ţalobcu a zákaze vstupu na územie SR do 2.12.2010
1 písm. b) bod 1 zákona o pobyte cudzincov, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného a prvostupňové správne rozhodnutie, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcu uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného. V predmetnej veci je nesporné, ţe ţalobca sa na území SR zdrţiaval neoprávnene. Dňa 2.12.2010 bol ţalobca kontrolovaný hliadkou polície a bolo zistené, ţe sa na území SR zdrţiava neoprávnene. Následne bol predvedený na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Ţilina a vzhľadom na to, ţe bol naplnený dôvod pre administratívne vyhostenie cudzinca
1 písm. b) prvý bod zákona o pobyte cudzincov bolo vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení UHCP-BB-ZI-AV-22-7/2010 zo dňa 2.12.2010.
1 zákona pobyte cudzincov je jeho predmetom ustanoviť
1 písm. b) bod 1 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar môţe administratívne vyhostiť cudzinca a určiť zákaz vstupu do piatich rokov, najmenej však na jeden rok, ak bez oprávnenia vstúpi na územie Slovenskej republiky alebo sa bez oprávnenia zdrţiava na území Slovenskej republiky.
10 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar nemôţe administratívne vyhostiť
6. 1Sža/54/2011 10
zákona o pobyte cudzincov cudzinca nemoţno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bol ohrozený jeho ţivot z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboţenstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie, alebo v ktorom by mu hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo poniţujúce zaobchádzanie, alebo trest. Rovnako nemoţno cudzinca administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom mu bol uloţený trest smrti alebo je predpoklad, ţe v prebiehajúcom trestnom konaní mu takýto trest môţe byť uloţený (ods. 1). Cudzinca nemoţno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bola ohrozená jeho sloboda z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboţenstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie; to neplatí, ak cudzinec svojím konaním ohrozuje bezpečnosť štátu, alebo ak bol odsúdený za obzvlášť závaţný trestný čin a predstavuje nebezpečenstvo pre Slovenskú republiku (ods. 2). Osobu bez štátnej príslušnosti, ktorá má povolený trvalý pobyt, moţno administratívne vyhostiť iba v prípade, ak svojím konaním ohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok a nevzťahujú sa na ňu prekáţky administratívneho vyhostenia
odsekov 1 a 2 (ods. 3). Zákon o pobyte cudzincov v ustanovení § 57 taxatívne vymedzuje prípady, kedy príslušný policajný útvar administratívne vyhostí cudzinca a určí mu zákaz vstupu na územie SR. Jedným z týchto dôvodov je aj skutočnosť, ţe cudzinec bez oprávnenia vstúpi na územie SR alebo sa bez oprávnenia zdrţiava na území SR. V prípade ţalobcu bolo bez všetkých pochybností náleţite preukázané, ţe na území SR sa zdrţiaval bez potrebného oprávnenia a túto skutočnosť nijakým spôsobom nespochybňoval ani sám ţalobca. Namietané rozhodnutie a postup ţalovaného preto bolo v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a to aj s poukazom na neexistenciu prekáţky administratívneho vyhostenia ţalobcu, ktoré sú v zákone o pobyte cudzincov taxatívne vymedzené. 1Sža/54/2011 11 Odvolacia námietka ţalobcu týkajúca sa nevyuţitia práv garantovaných Správnym poriadkom z dôvodu, ţe právo na ich vyuţitie mu bolo znemoţnené postupom správneho orgánu nebola dôvodná, pretoţe ako z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, ţalobca bol riadne vypočutý do zápisnice o podaní vysvetlenia, bol mu známy dôvod jeho predvedenia (za účelom podania vysvetlenia k neoprávnenému pobytu na území SR). Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, ţe ţalobca počas konania neprejavil záujem nechať sa zastupovať advokátom, či inou splnomocnenou osobou, ţiadal len prítomnosť tlmočníka, čomu prvostupňový správny orgán v plnom rozsahu vyhovel. Ţalobca mal moţnosť sa vyjadriť k podkladom a skutočnostiam uvádzaným v napadnutom rozhodnutí, a preto odvolací súd povaţuje námietku ţalobcu, ţe vyuţitie práv garantovaných Správnym poriadkom mu bolo znemoţnené postupom správneho orgánu za nedôvodnú. Vzhľadom k tomu, ţe námietky ţalobcu uvedené v odvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu nebolo spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, ţe rozsudok krajského súdu je vecne správny. Preto ho
1, 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP tak, ţe ţalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, trovy odvolacieho konania nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 22. novembra 2011 JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.