← Slovensko

obnova stavebného konania, nový geometrický plán - § 250j ods. 1 OSP

Najvyšší súd 2Sžp/10/2011 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci ţalobcov: 1) C. H., 2) R. H., obaja zastúpení advokátom JUDr. J. B., proti ţalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, za účasti účastníkov konania: 1) P. S., 2) J. S., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu právneho predchodcu ţalovaného Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. MVRR-2008-13180/40544-3:530/Šu zo dňa 9.júla 2008, konajúc o odvolaní ţalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k 1 S 149/2008-66 zo dňa 9.decembra 2010 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 1 S 149/2008-86 zo dňa 24.marca 2011, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k 1 S 149/2008-66 zo dňa 9.decembra 2010 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 1 S 149/2008-86 zo dňa 24.marca 2010 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . 2 2Sžp/10/2011 O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom č.k. 1 S 149/2008-66 zo dňa 9.decembra 2010 podľa ustanovenia § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zamietol ţalobu ţalobcov o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia právneho predchodcu ţalovaného Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. MVRR- 2008-13180/40544-3:530/Šu zo dňa 9.júla 2008, ktorým bolo zamietnuté odvolanie ţalobcov v prvom a druhom rade a potvrdené rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Trnave, odboru stavebného poriadku č. KSÚ-OSP-00564/2008/P1 zo dňa 14.apríla 2008 o zamietnutí návrhu ţalobcov v prvom a druhom rade na obnovu odvolacieho konania ukončeného právoplatným rozhodnutím č. KSU-OSP/587/2005/PL zo dňa 26.júna 2006 podľa § 62 Správneho poriadku. Krajský súd uviedol, ţe ţalobcovia sa domáhali obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. e/ Správneho poriadku a ako dôvod obnovy konania uviedli nový geometrický plán č. 37/2007 vypracovaný spoločnosťou G. dňa 10.decembra 2007, úradne overený Správou katastra Trnava pod č. 1599/2007 zo dňa 21.decemra 2007, podľa ktorého je stavba umiestnená na hranici pozemkov parc. č. X. a X. v k.ú. L. Podľa navrhovateľov by malo byť porušené aj ustanovenie § 6 ods. 3 vyhlášky Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických poţiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických poţiadavkách na stavby uţívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len vyhláška č. 532/2002 Z.z.). Ţalobcovia uviedli, ţe túto novú skutočnosť sa dozvedeli aţ zo schváleného geometrického plánu č. 37/2007, čím podľa ich názoru bola splnená podmienka § 63 ods. 2 Správneho poriadku. Podľa krajského súdu obnovy konania sa nemoţno úspešne domáhať z akéhokoľvek dôvodu, ale len z dôvodov v tomto ustanovení uvedených. Za nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré odôvodňujú obnovu konania treba povaţovať také skutočnosti, ktoré uţ existovali v čase správneho konania, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia v predmetnej veci. Za novú skutočnosť nie je moţné povaţovať napríklad odlišný právny názor. Na obnovu konania nestačí, ak sa aţ po právoplatnom rozhodnutí zistia nejaké nové skutočnosti alebo dôkazy. Tieto by museli byť takého druhu, ţe ak by boli uplatnené v pôvodnom správnom konaní, mohli by zmeniť názor správneho orgánu vo veci. Je úlohou 3 2Sžp/10/2011 správneho orgánu, aby posúdil, či konkrétna skutočnosť alebo dôkaz mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie. Ak sú zistené nové skutočnosti alebo dôkazy v porovnaní s výsledkami dôkazov a iných zistení, ktoré boli vykonané v pôvodnom správnom konaní, nepodstatné pre rozhodnutie vo veci samej, správny orgán návrhu na obnovu konania nevyhovie. Ďalšou podmienkou je, ţe nové skutočnosti alebo dôkazy nemohli byť v konaní uplatnené bez zavinenia účastníka konania. Dôvod na obnovu konania je splnený len za predpokladu, ţe účastník konania dôkazy v čase pôvodného konania nepoznal, alebo vykonanie dôkazu nebolo moţné. Podľa krajského súdu v konaní nebola preukázaná existencia skutočností odôvodňujúcich obnovu konania podľa § 62 ods. 1 písm. e/ Správneho poriadku, o ktoré ţalobcovia opierali svoj názor, ţalovaný správny orgán správne posúdil rozhodnutie o povolení obnovy konania. Krajský súd odôvodnil aj svoje pojednávanie v neprítomnosti právneho zástupcu ţalobcov. Písomným podaním, doručeným krajskému súdu dňa 8.decembra 2010, poţiadal právny zástupca ţalobcov o odročenie pojednávania z dôvodu PN. Tomuto návrhu krajský súd nevyhovel, a to s poukazom na § 250h Občianskeho súdneho poriadku, pretoţe vzhľadom na charakter správneho konania a vzhľadom na nemoţnosť po lehote uvedenej vo vyššie citovanom ustanovení navrhovať súdu ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, bezprostredná účasť právneho zástupcu ţalobcu alebo ţalobcov nie je nevyhnutná. Krajský súd preto postupoval podľa § 250g ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ak sa účastníci na pojednávanie nedostavia, môţe sa vec prejednať v ich neprítomnosti. Proti tomuto rozsudku podali ţalobcovia v prvom a druhom rade v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhli rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietali, ţe bolo porušené ich základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a ods. 4, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ţalobcovia neboli vypočutí ani na správnom orgáne ani na krajskom súde a bolo im odňaté právo na vyjadrenie sa vo veci. Nesúhlasili s názorom krajského súdu, ţe sa môţe pojednávať aj v ich neprítomnosti. Poukázali na to, ţe novou skutočnosťou je geometrický plán č. 37/2007, ktorý vyhotovil G., zo dňa 10.decembra 2007, ktorý je úradne overený dňa 21.decembra 2007 Správou katastra Trnava a ktorý je novým dôkazom a ktorý bol priloţený tak k návrhu na obnovu konania ako aj k ţalobe a o tomto nebolo rozhodnuté. 4 2Sžp/10/2011 Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcov navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Podľa jeho názoru krajský súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozsudok vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, preto je ţaloba nedôvodná a bola správne súdom zamietnutá. Na margo veci poukázal na zákon č. 403/2010 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a na prechod pôsobnosti z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Účastníci konania P. S. a J. S. v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcov uviedli, ţe rozsudok krajského súdu povaţujú za vecne správny a navrhli ho potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcov v prvom a druhom rade nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Termín vyhlásenia bol zverejnený na úradnej tabuli Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a jeho internetovej stránke www.nsud.sk minimálne päť dní vopred (§ 156 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku). Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis právneho predchodcu ţalovaného č. MVRR-2008-13180 zistil, ţe ţalobcovia sa podľa § 62 ods. 1 písm. e/ Správneho poriadku domáhali obnovy konania, ktoré bolo právoplatne skončené rozhodnutím Krajského stavebného úradu Trnava č. KSÚ-OSP- 587/2005/P1 zo dňa 26.júna

  1. Dôvodom obnovy konania podľa ich názoru je nový geometrický plán č. 37/2007 vypracovaný spoločnosťou G. dňa 10.decembra 2007, úradne overený Správou katastra Trnava pod č. 1599/2007 zo dňa 21.decemra
  2. Odvolací súd tieţ zistil, ţe právoplatné rozhodnutie Krajského stavebného úradu Trnava č. KSÚ-OSP-587/2005/P1 zo dňa 26.júna 2005 (ktorým bolo ukončené pôvodné stavebné konanie, ktoré ţalobcovia ţiadajú obnoviť) ţalobcovia napadli ţalobou na Krajskom 5 2Sžp/10/2011 súde v Trnave, ktorý rozsudkom č.k. 14 S 213/2005-42 zo dňa 6.júla 2006 ţalobu ţalobcov zamietol. Ţalobcovia podali proti tomuto rozsudku krajského súdu odvolanie, o ktorom rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 1 Sţ-o-KS 85/2006 zo dňa 26.júna 2007, tak ţe rozsudok krajského súdu potvrdil. Argumenty ţalobcov v uvedenom správnom a súdnom preskúmavacom konaní boli totoţné s argumentmi prezentovaný v tomto súdnom preskúmavacom konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1 S 149/2008-86 a na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 2 Sţp 10/
  3. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1 Sţ-o-KS 85/2006 zo dňa 26.júna 2007 uviedol, ţe stavebný úrad a ani súd nemôţe spochybňovať geometrický plán ani vytyčovací náčrt, pretoţe za ich vecnú správnosť zodpovedá osoba, ktorá má spôsobilosť na autorizačné overenie plánu. Geometrický plán č. 37/2004 bol Správou katastra Trnava úradne overený, ktorá bola oprávnená pri overovaní zistiť, či je vyhotovený v súlade s právnymi predpismi. Ak ţalobcovia tvrdia, ţe hranica medzi parcelami č. X. a č. X. v k.ú. L. nie je v geometrickom pláne č. 37/2004 správne zakreslená, nič im nebránilo, aby na všeobecnom súde podali ţalobu o určenie hranice medzi susednými parcelami. Rozhodovanie o hranici medzi pozemkami patrí do výlučnej právomoci všeobecných súdov. Zároveň súd dospel k záveru, ţe predmetná stavba rodinného domu stavebníkov S. ţiadnou časťou strešnej konštrukcie nezasahuje do susediaceho pozemku parc. č. X. Najvyšší súd Slovenskej republiky porovnaním oboch geometrických plánov (č. 37/2004 a č. 37/2007) nezistil ani v jednom z nich vzdialenosť rozostavanej stavby od pozemku parc. č. X. pre k.ú. L. V oboch geometrických plánoch je výmerou označená len stavba a nie jej vzdialenosť od susediaceho pozemku. Je potrebné uviesť, ţe geometrický plán č. 37/2007 predloţený ţalobcami k návrhu na obnovu konania nemal takú výpovednú hodnotu, ktorá by zmenila alebo zvrátila právoplatné stavebné povolenie. Napokon, ţalobcovia uţ v pôvodnom stavebnom konaní a súdnom preskúmavacom konaní (ktoré bolo právoplatne skončené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sţ-o-KS 85/2006) mali vedomosť o tejto skutočnosti a dôvodoch a nič im nebránilo v tomto pôvodnom konaní dať vyhotoviť geometrický plán, ak sa domnievali, ţe pôvodný geometrický plán je nesprávny. V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na svoj citovaný rozsudok sp. zn. 1 Sţ-o-KS 85/2006 zo dňa 26.júna
  4. 6 2Sžp/10/2011 Na základe uvedených skutočností geometrický plán č. 37/2007 nespĺňa charakteristické znaky nového dôkazu, ktorý by nebolo moţné predloţiť v pôvodnom stavebnom konaní a ani nepreukázal nepravdivosť pôvodného geometrického plánu práve s ohľadom na absenciu výmery vzdialenosti medzi rozostavanou stavbou stavebníkov S. a susedným pozemkom (§ 62 ods. 1 písm. a/, písm. e/ Správneho poriadku). Pokiaľ ide o pojednávanie krajského súdu v neprítomnosti právneho zástupcu ţalobcov v prvom a druhom rade, Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotoţňuje s názorom Krajského súdu v Bratislave, ktorý uprednostnil princíp efektivity a hospodárnosti konania (§ 250g ods. 2, § 250h Občianskeho súdneho poriadku). Navyše uvádza, ţe krajský súd s dostatočným časovým predstihom vytýčil termín pojednávania na 9.decembra 2010, a to dňa 27.októbra 2010 a právny zástupca ţalobcov predvolanie prevzal 2.novembra
  5. Právny zástupca ţalobcov (a aj ţalobcovia) mal teda dostatočný časový priestor na prípravu pojednávania a zabezpečenia prípadného substitúta na tomto pojednávaní. Ţalobcovia v prvom a druhom rade súhlasili, aby si ich splnomocnený advokát ustanovil za seba zástupcu (substitúta) a ak advokát splnomocní viac zástupcov, súhlasili, aby kaţdý z nich konal samostatne (č.l. 7 súdneho spisu). Termín pojednávania pred krajským súdom bol určený na 9.decembra 2010 a podľa fotokópie PN právneho zástupcu ţalobcov sa PN začala 8.decebmra 2010 (diagnóza X.) a v ten istý deň o 13.05 hod. bolo krajskému súdu doručené ospravedlnenie na pojednávaní a fotokópia PN č. X. Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku z 25.apríla 2002, č. sťaţnosti 64336/01, podľa ktorého ESĽP nemôţe dospieť k záveru, ani za predpokladu súdneho orgánu oprávneného konať vo všetkých skutkových a právnych otázkach, ţe článok 6 Dohovoru zahŕňa vţdy právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená (rozsudok Jan- Åke Andersson proti Švédsku z 29.októbra 1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27, a rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2) z 19.februára 1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46). V konaní je potrebné zistiť, či povaha problému, ktorý sa má vyriešiť vyţaduje uskutočnenie ústnej časti pojednávania. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie na základe spisovej dokumentácie, a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní krajský súd na základe predloţenej spisovej dokumentácie skúmal právnu otázku správnosti aplikácie ustanovení § 62 Správneho poriadku na konkrétnu vec, 7 2Sžp/10/2011 a preto aj v tomto konaní moţno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených v rozhodnutí Varela Assalino proti Portugalsku. ESĽP navyše zdôraznil, ţe v určitých záleţitostiach je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy poţiadavky efektivity a hospodárnosti konania (rozsudok Schuler-Zgraggen proti Švajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58). Na základe uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe Krajský súd v Bratislave nepochybil, keď pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu ţalobcov a keď ţalobu zamietol. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1 S 149/2008-86 zo dňa 24.marca 2011 ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1, ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 250k ods. 1, § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď neúspešným ţalobcom náhradu trov konania nepriznal. Ţalovanému náhrada trov konania neprináleţí a účastníci konania P. S. a J. S. si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa
  6. novembra 2011 JUDr. Elena Kováčová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.