Najvyšší súd 2Sžo/23/2011 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci ţalobcu: M. S., zastúpeného advokátom JUDr. J. V., proti ţalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Sekcia riadenia ľudských zdrojov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. SRLZ-414/CV-PV-2009 zo dňa 4. januára 2010, o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 3 S 106/2010-59 zo dňa 1. marca 2011, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 3 S 106/2010-59 zo dňa 1. marca 2011 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . 2Sžo/23/2011 2 O d ô v o d n e n i e : Rozsudkom č.k. 3 S 106/2010-59 zo dňa 1. marca 2011 Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 2 písm.
- c)Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie ţalovaného č. SRLZ-414/CV-PV-2009 zo dňa 4. januára 2010 a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím ţalovaný zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie Strednej odbornej školy Policajného zboru Bratislava č. SOŠB-44/RŠ-2009 zo dňa 28. októbra 2009, ktorým bol ţalobca vylúčený z policajnej školy podľa § 31 ods. 2 písm.
- c)výnosu Ministerstva vnútra SR z 13. októbra 2008 č. 73/2008 o policajných stredných odborných školách a podľa čl. 10 Školského poriadku ustanoveného zbierkou pokynov riaditeľa školy č. 20/2008 v znení neskorších predpisov za porušenie základných povinností poslucháča ustanovených v ods. 2 písm.
- a)a
- f)tým, ţe v dňoch 14. aţ 15. októbra 2009 viacnásobne závaţným spôsobom porušil povinnosti poslucháča. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe dňa 14.10.2009 v čase okolo 23.24 hod. sa dostavil ţalobca spoločne s P. M., M. G. a J. Ť. z osobného voľna do areálu SOŠ. Bezprostredne po vstupe vznikla medzi nimi slovná roztrţka s fyzickým kontaktom na chodníku pred vstupnou budovou do areálu školy. Svojím konaním obmedzovali prichádzajúce motorové vozidlá v plynulej jazde. Pri fyzickej roztrţke došlo k rozhadzovaniu odevných zvrškov a následne k pádu poslucháčov do ruţových záhonov pri chodníku predmetnej budovy. Uvedenú situáciu sledoval sluţbukonajúci dozorný školy na kamerovom systéme a bezodkladne vyšiel za poslucháčmi, ktorých vyzval, aby upustili od svojho konania a následne pristúpil k zisťovaniu totoţnosti. Po zistení totoţnosti J. Ť. a ţalobca išli za sluţbukonajúcim dozorným školy a prehovárali ho, aby uvedenú udalosť nehlásil v dennom hlásení vedeniu školy, nakoľko nechcú byť vyhodení z Policajného zboru. Následne sa doţadovali, aby im povedal , či to bude hlásiť ďalej. Taktieţ sa domáhali, aby sa sluţbukonajúci dozorný školy vyjadril, ktorému z pedagogických pracovníkov môţu telefonicky volať, ktorý by mohol zariadiť, aby sluţbukonajúci dozorný školy uvedenú udalosť nikomu nehlásil. Ţalobca následne v čase okolo 01.05 hod. dňa 2Sžo/23/2011 3 15.10.2009 opustil objekt školy bez toho, aby vopred poţiadal príslušného nadriadeného, ktorým v tom čase bol sluţbukonajúci dozorný školy o uvoľnenie z vyučovania. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ţe krajský súd po preskúmaní spisového materiálu a oboch rozhodnutí správnych orgánov dospel k záveru, ţe zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí zo dňa 28.10.2009 č. SOŠB-44/RŠ-2009 opísal skutkový stav tak ako sa udial, vypísal z akých dokladov bol zistený skutkový stav a jednou vetou skonštatoval, ţe na základe vyhodnotenia zistených dôkazov a skutočností je nepochybné, ţe ţalobca si nesplnil dôsledne povinnosti vyplývajúce z rozkazov a pokynov nadriadených, čím porušil povinnosti uloţené mu nadriadeným a z tohto dôvodu bolo rozhodnuté uloţiť mu opatrenie vo výchove , tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Podľa krajského súdu z rozhodnutia nie je zrejmé, akou úvahou bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. V rozhodnutí nebola zdôvodnená výška trestu, prečo ţalobca dostal práve tento trest, z rozhodnutia nie je zrejmé, či toto je ţalobcov prvý trest, ak áno, krajský súd mal za to, ţe vylúčenie zo školy je príliš tvrdý trest za takéto porušenie disciplíny. Na zdôvodnenie výšky trestu nestačí hlasovanie učiteľského zboru, resp. jeho odporučenie. Ţalovaný sa dôsledne nezaoberal námietkami, ktoré ţalobca uviedol v odvolaní zo dňa 4.11.2009. Krajský súd v odôvodnení rozsudku poukázal na to, ţe z výpovede svedkov vyplýva, ţe ţalobca sa nevyzliekal a neodhadzoval svoje zvršky, ale bol to p. M., ktorý sa začal vyzliekať a ţalobca mu v tom chcel aj s ostatnými zabrániť. Ţalovaný nepreveril tvrdenie ţalobcu, ţe nahlásil dozornému školy, ţe opúšťa objekt školy, nakoľko sa necíti po zdravotnej stránke dobre, ţe ide domov a ráno k sluţobnému lekárovi, pričom mu dozorný školy mal odpovedať, ţe ho jeho dôvod odchodu nezaujíma. Taktieţ nebol overený telefonický rozhovor dňa 15.10.2009 2Sžo/23/2011 4 o 07.04 hod., kedy ţalobca oznámil p. T., ţe sa nezúčastní na vyučovaní, nakoľko musí ísť k svojmu sluţobnému lekárovi. Včas podaným odvolaním sa ţalovaný domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe ţalobu zamietne. Namietal, ţe ţalobca označil v ţalobe ako ţalovaného generálneho riaditeľa sekcie riadenia ľudských zdrojov Ministerstva vnútra SR , teda subjekt, ktorý nie je pasívne legitimovaný. V odvolaní ďalej uviedol, ţe napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. S poukazom na judikatúru Ústavného súdu SR uviedol, ţe úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, pričom súd nemôţe preskúmavať správne rozhodnutie nad rámec vymedzený v ţalobe s výnimkou, ak napadnuté rozhodnutie trpí takými vadami, na ktoré musí súd prihliadať bez ohľadu na ţalobné námietky. Podaná ţaloba pritom netvrdí porušenie subjektívnych práv ţalobcu a na základe takejto ţaloby nemôţe byť ţalobca v konaní úspešný. Podľa názoru ţalovaného napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa obsahuje všetky náleţitosti v súlade s ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok). Ţalovaný v odvolaní ďalej opísal skutkový priebeh deja v doslovnom znení tak, ako bol uvedený v prvostupňovom rozhodnutí. K neodôvodneniu výšky trestu ţalovaný uvádza, ţe vylúčenie poslucháča z policajnej školy nie je moţné povaţovať za trest, ale za opatrenie vo výchove. Je pritom výlučne na posúdení riaditeľa školy, aké opatrenie vo výchove poslucháčovi s prihliadnutím na závaţnosť porušenia školského poriadku uloţí, pričom v danom prípade boli naplnené dôvody na vylúčenie ţalobcu z policajnej školy. Ţalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Ţalovaný podľa ţalobcu v odvolaní neuvádza ţiadne nové skutočnosti, iba tie, ktoré mal súd k dispozícii pri rozhodovaní vo veci. Podľa 2Sžo/23/2011 5 ţalovaného krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v potrebnom rozsahu a vecne správne rozhodol. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods.2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods.1 veta prvá OSP s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalovaného nie je moţné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 16. novembra 2011 podľa § 156 ods.1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP. Predmetom preskúmania v tomto konaní je rozhodnutie ţalovaného č. SRLZ- 414/CV-PV-2009 zo dňa 4. januára 2010 v spojení s rozhodnutím Strednej odbornej školy Policajného zboru Bratislava č. SOŠB-44/RŠ-2009 zo dňa 28. októbra 2009, ktorým bol ţalobca vylúčený z policajnej školy podľa § 31 ods. 2 písm.
- c)výnosu Ministerstva vnútra SR z 13. októbra 2008 č. 73/2008 o policajných stredných odborných školách a podľa čl. 10 Školského poriadku ustanoveného zbierkou pokynov riaditeľa školy č. 20/2008 v znení neskorších predpisov za porušenie základných povinností poslucháča ustanovených v ods. 2 písm.
- a)a
- f)tým, ţe v dňoch 14. aţ 15. októbra 2009 viacnásobne závaţným spôsobom porušil povinnosti poslucháča. Ţalovaný kladie ţalobcovi za vinu, ţe dňa 14.10.2009 v čase okolo 23.24 hod. pri príchode do areálu SOŠ (spoločne s P. M., M. G. a J. Ť.) vznikla medzi nimi slovná roztrţka s fyzickým kontaktom na chodníku pred vstupnou budovou do areálu školy. Svojím konaním obmedzovali prichádzajúce motorové vozidlá v plynulej jazde. Pri fyzickej roztrţke došlo k rozhadzovaniu odevných zvrškov a následne k pádu poslucháčov do ruţových záhonov pri chodníku predmetnej budovy. Ţalobca následne v čase okolo 01.05 hod. dňa 15.10.2009 opustil objekt školy bez toho, aby 2Sžo/23/2011 6 vopred poţiadal príslušného nadriadeného, ktorým v tom čase bol sluţbukonajúci dozorný školy o uvoľnenie z vyučovania. Skutkový stav, ako ho ţalovaný (a prvostupňový správny orgán) popisuje v rozhodnutí, nie je bez pochýb preukázaný, nakoľko výpoveď ţalobcu a iných svedkov sa líši od výpovede dozorného školy, a nie je zrejmé, na základe čoho dospel ţalovaný k záveru, ţe skutok sa udial tak ako ho popisuje v rozhodnutí. V konaní nebolo zistené, resp. objasnené, akého konania sa presne dopustil ţalobca, v rozhodnutí ţalovaný popisuje len konanie celej štvorice prichádzajúcej do areálu školy. Ak zo záznamu dozorného školy vyplýva, ţe situáciu, keď ţalobca spolu s ďalšími tromi poslucháčmi prichádzali do areálu školy, videl na kamerovom systéme, tento dôkaz mal byť tieţ súčasťou administratívneho spisu a mohol pomôcť objasniť a ustáliť skutkový stav. Námietky ţalovaného, ţe vylúčenie z policajnej školy nie je trest, ale výchovné opatrenie, a je na riaditeľovi školy, či pristúpi k takému výchovnému opatreniu, nepovaţuje odvolací súd za dôvodné. Nie je v tomto prípade významné, ako sa daný inštitút nazýva, či opatrenie vo výchove alebo trest, podstatné je, ţe sa jedná o formu sankcie, ktorou bolo zasiahnuté do práv ţalobcu, a je preto na ţalovanom, aby náleţite odôvodnil, či uloţená sankcia je opodstatnená a zákonná. K námietke ţalovaného, ţe ţalobca označil v ţalobe ako ţalovaného generálneho riaditeľa sekcie riadenia ľudských zdrojov Ministerstva vnútra SR, ktorý nie je pasívne legitimovaným subjektom, najvyšší súd uvádza, ţe z ustanovenia § 249 ods. 2 OSP vyplýva, ţe označenie ţalovaného nie je podstatnou náleţitosťou ţaloby. Kto je v konkrétnej veci ţalovaným, vyplýva priamo zo zákona (§ 250 ods. 4 OSP). Krajský súd preto postupoval v súlade so zákonom, keď v rozsudku označil ako ţalovaného správny orgán, ktorý rozhodoval v poslednom stupni a vydal napadnuté rozhodnutie. 2Sžo/23/2011 7 Najvyšší súd nemôţe súhlasiť ani s námietkou ţalovaného, ţe krajský súd preskúmal správne rozhodnutie nad rámec vymedzený v ţalobe nakoľko v intenciách tvrdení ţalobcu, ţe skutok nespáchal a skutočnosti uvádzané v rozhodnutí nie sú pravdivé, krajský súd dospel k zisteniu, ţe tieto námietky sú opodstatnené, nakoľko skutok, ktorý sa kladie ţalobcovi za vinu nebol náleţite zistený . Najvyšší súd okrem uvedeného upriamuje pozornosť aj na nepreskúmateľnosť rozhodnutia pokiaľ ide o jeho výrok. Pri rozhodovacej činnosti v štátnej správe predstavuje výrok rozhodnutia záväznú, a teda najdôleţitejšiu časť rozhodnutia, lebo sú v ňom určené práva a povinnosti účastníkov konania. Musí byť preto určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predme tom konania. Vzhľadom na skutočnosť, ţe predmetom napadnutého rozhodnutia je sankčný postih, je nevyhnutné dodrţať zásady správneho trestania a osobitne dbať na konkretizáciu skutku vo výroku rozhodnutia. Výrok rozhodnutia nesmie len odkazovať na ustanovenia porušených právnych predpisov, ale musí byť jasne konkretizovaný uvedením miesta, času a spôsobu spáchania skutku, ktorý sa ţalobcovi kladie za vinu, poprípade i iných skutočností potrebných, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Nepostačuje pritom, ak tieto náleţitosti obsahuje len odôvodnenie rozhodnutia, keďţe len výroková časť rozhodnutia môţe zasiahnuť do práv a povinností účastníka konania. Z vyššie uvedených dôvodov sa najvyšší súd stotoţnil s rozhodnutím krajského súdu, keď dospel k záveru, ţe v preskúmavanom konaní došlo k porušeniu zákonom chránených záujmov ţalobcu, a preto Najvyšší súd SR ako súd odvolací napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Úlohou ţalovaného je postupovať v intenciách rozsudku krajského súdu, dôkladne zistiť skutkový stav, aby bolo zrejmé, či sa daný skutok stal, aký bol jeho priebeh a či ho moţno kvalifikovať ako závaţné porušenie povinnosti poslucháča školy. Svoje rozhodnutie musí ţalovaný náleţite odôvodniť, vrátane dôvodnosti 2Sžo/23/2011 8 uloţenia zvolenej sankcie, pričom sa musí v rozhodnutí vysporiadať s námietkami ţalobcu a s rozpormi v dôkazoch. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods.1 v spojení § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ţe účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave dňa 16. novembra 2011 JUDr. Elena Kováčová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová