1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia Ministra vnútra Slovenskej republike (ďalej aj ,,MV SR“), č. p.: SLV-755/PK-2008 zo dňa
1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej sluţbe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej sluţby, Zboru väzenskej a justičnej stráţe Slovenskej republiky a Ţelezničnej polície (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“) prepustený zo sluţobného pomeru príslušníka Policajného zboru Slovenskej republiky. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe Krajské riaditeľstvo PZ v Košiciach nie je vo veci pasívne legitimované, pričom ţalobca mal ţalovať iba Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Takto potom z dôvodu absencie vecnej pasívnej legitimácie krajský súd ţalobu voči Krajskému riaditeľstvu PZ v Košiciach zamietol. Vo vzťahu k ţalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky krajský súd poukázal na to, ţe ţalobcovi bola právoplatným rozhodnutím Lekárskej komisie ţalovaného v Košiciach zmenená zdravotná klasifikácia na „D“ – nespôsobilý na výkon štátnej sluţby policajta. Na základe uvedeného bolo povinnosťou riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru (ďalej aj „KR PZ“) v Košiciach postupovať
1 písm. b/ zákona a ţalobcu prepustiť zo sluţobného pomeru príslušníka Policajného zboru (ďalej aj „PZ“). Námietky ţalobcu, ţe ţalovaný nevzal do úvahy jeho návrhy uvedené v listoch zo dňa
názoru krajského súdu oprávnený vykonávať lekársku posudkovú činnosť zameranú na posúdenie zdravotnej spôsobilosti policajta na ďalší výkon štátnej sluţby. Ďalej krajský súd uviedol, ţe sa plne stotoţňuje s názorom ţalovaného, ţe z dôvodu zákonom stanovenej povinnosti zachovať mlčanlivosť o údajoch zo zdravotnej dokumentácie
8 písm. g/ a § 18 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., ako aj z dôvodu práva ţalobcu na zachovávanie mlčanlivosti o všetkých údajoch týkajúcich sa jeho zdravotného stavu a o skutočnostiach súvisiacich s jeho zdravotným stavom, sa Ústredná lekárska komisia ţalovaného vysporiadala s námietkami ţalobcu uvedenými v odvolaní v zápisnici o rokovaní, a preto konkrétne skutočnosti týkajúce sa zdravotného stavu ţalobcu nie sú uvedené v odôvodnení rozhodnutia. 5Sţo/32/2011 3 K ďalšej námietke ţalobcu, v ktorej ţalobca namietal porušenia § 237 zákona č. 73/1998 Z. z. uviedol, ţe nie je dôvodná, nakoľko ţalobca ani nepoţiadal o nahliadnutie do spisového materiálu týkajúce sa jeho prepustenia. Ţalobca len poţiadal, aby mu bolo zaslané rozhodnutie Lekárskej komisie ţalovaného v Košiciach s vyznačením právoplatnosti, na čo mu bolo doporučené obrátiť sa na príslušnú lekársku komisiu, nakoľko poţadované rozhodnutie nebolo vydané Okresným riaditeľstvom Policajného zboru (ďalej aj „OR PZ“) v Michalovciach. Taktieţ ţalobca po podaní odvolania bol písomnosťou zo dňa
1 OSP tak, ţe v konaní neúspešnému ţalobcovi ich náhradu nepriznal. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie domáhajúc sa jeho zmeny v podobe, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2S/25/2011-64 zo dňa
ţalobcu, ak ţalovaný poukázal na ustanovenie § 236 zákona č. 73/1998 Z.z., ktoré rieši situáciu, ţe ak účastník konania urobil podanie na orgán, ktorý nie je oprávnený vo veci rozhodnúť, je povinnosťou tohto orgánu podanie účastníka bezodkladne postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom účastníka konania. Takýmto konaním Ministerstva vnútra SR, ako aj riaditeľa KR PZ Košice boli
ţalobcu, porušené práva ţalobcu, a tým povaţuje ţalobou napadnuté rozhodnutia za vydané v rozpore so zákonom. Ţalobcovi taktieţ nie je známe, prečo v tomto konaní
názoru súdu prvého stupňa nie je KR PZ v Košiciach pasívne legitimované, ak namieta porušenie jeho práv uţ v konaní pred vydaním personálneho rozkazu riaditeľa PZ v Košiciach, ktoré nerešpektovalo podania ţalobcu a jeho návrhy na vykonanie dôkazov, a taktieţ ţiadosť o moţnosť nahliadnutia do spisu a je toho názoru, ţe uţ pred týmto orgánom pred vydaním personálneho rozkazu došlo k porušeniu zákona vo vzťahu k ţalobcovi, ako účastníkovi konania, ktoré akceptovalo a neodstránilo túto nezákonnosť napriek odvolaniu ţalobcu, a ani Ministerstvo vnútra SR vo svojom rozhodnutí, ktorým zamietlo odvolanie ţalobcu a napadnutý personálny rozkaz potvrdilo. 5Sţo/32/2011 5 Uviedol, ţe v prípade úspechu si bude uplatňovať náhradu trov odvolacieho konania. Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení na odvolanie nesúhlasil s dôvodmi uvedenými v odvolaní ţalobcu a navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu z jeho vecne a právne správnych dôvodov potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania
2 OSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné vyhovieť. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb, alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP). V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje
ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP). Najvyšší súd z administratívneho spisu zistil, ţe napadnutým rozhodnutím ţalovaný zamietol rozklad ţalobcu a súčasne potvrdil personálny rozkaz riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č. 712, zo dňa 25. apríla 2008, ktorým bol ţalobca
1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z. z. prepustený zo sluţobného pomeru príslušníka Policajného zboru z dôvodu, ţe ţalobca
rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v policajnom zbore.
c/ zákona č. 73/1998 Z. z. sa sluţobný pomer končí aj prepustením. 5Sţo/32/2011 6
1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z. z. policajt sa prepustí zo sluţobného pomeru, ak
rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v policajnom zbore alebo spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu a nemoţno ho previesť ani preloţiť na inú funkciu v štátnej sluţbe, ktorej výkon by nebol na ujmu jeho zdravia. Úlohou súdu v konaní bolo posúdiť, či správny orgán postupoval v súlade so zákonom, a či konaním ţalobcu boli naplnené znaky prepúšťacieho dôvodu
1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z. z. z hľadiska závaţnosti moţného negatívneho vplyvu v sluţobnom pomere. Podmienkami prepustenia zo sluţobného pomeru
1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z. z. sú jednak: 1/ rozhodnutím lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v policajnom zbore, alebo spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu a jednak 2/ ho nemoţno previesť ani preloţiť na inú funkciu v štátnej sluţbe, ktorej výkon by nebol na ujmu jeho zdravia. Pokiaľ krajský súd dospel k záveru, ţe boli tieto podmienky splnené, pričom k takémuto záveru dospel na základe výsledkov dokazovania v administratívnom konaní, bolo potrebné s takýmto názorom krajského súdu súhlasiť.
1 zákona č. 73/1998 Z. z. rozhodnutie o prepustení musí byť vyhotovené písomne a musí byť v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné.
1 zákona č. 73/1998 Z. z., lekárska posudková činnosť zahŕňa posudzovanie: a) zdravotnej spôsobilosti občana
,
2 zákona č. 73/1998 Z. z., zdravotná spôsobilosť sa na základe posúdenia zdravotného stavu určuje zdravotnou klasifikáciou takto:
3 zákona č. 73/1998 Z. z. lekársku posudkovú činnosť vykonáva sluţobný posudkový lekár, sluţobný hlavný posudkový lekár a orgány lekárskej posudkovej činnosti.
4 zákona č. 73/1998 Z. z. orgánmi lekárskej posudkovej činnosti sú lekárska komisia a ústredná lekárska komisia. Orgány lekárskej posudkovej činnosti zriaďuje ministerstvo.
5 zákona č. 73/1998 Z. z. lekárska komisia vykonáva posudkovú činnosť
odseku 1 písm. b/ a c/.
1 zákona č. 73/1998 Z. z., prieskumné konanie zamerané na posúdenie zdravotného stavu, alebo zmeny zdravotného stavu policajta, pri ktorom sa určuje zdravotná spôsobilosť na ďalší výkon štátnej sluţby ustanovením zdravotnej klasifikácie a súvislosti choroby, alebo úrazu s výkonom štátnej sluţby, vykonávajú príslušné lekárske komisie. Najvyšší súd k ţalobcovej námietke, ţe nedostal odpoveď, kedy mu bude umoţnené nahliadnuť do predmetného spisu
2 zákona č. 73/1998 Z. z., o ktorú ţiadal tromi listami, ktoré označil ako navrhnutie dôkazov, uvádza, ţe ţalovaný správny orgán postupoval zákonným spôsobom a nedošlo ani k porušeniu zákonnosti celého postupu z týchto dôvodov:
najvyššieho súdu OR PZ v Michalovciach v danej veci nepreskúmavalo jeho zdravotný stav a takto ním navrhovaný postup by nebol ani v súlade s § 223 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.,
ktorého prieskumné konanie zamerané na posúdenie zdravotného stavu alebo zmeny zdravotného stavu policajta, pri ktorom sa určuje zdravotná spôsobilosť na ďalší výkon štátnej sluţby ustanovením zdravotnej klasifikácie a súvislosti choroby alebo úrazu s výkonom štátnej sluţby, vykonávajú príslušné lekárske komisie. 5Sţo/32/2011 8
1, 2 zákona č. 73/1998 Z. z. z. oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si pre rozhodnutie potrebné podklady. Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
1, 2, 3, 4 zákona č. 73/1998 Z. z. za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a ohliadka. Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy
vlastnej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
jeho úvah potrebné na objasnenie právne významných skutkových okolností relevantných pre spravodlivé rozhodnutie v danej veci (pozri napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 345/04-11 – www.concourt.sk). Najvyšší súd z hora naznačeného v zhode s názorom krajského súdu a ţalovaným má za to, ţe uvedené námietky si ţalobca mal a aj mohol uplatniť v rámci samostatného konania vedeného Ústrednou lekárskou komisiou ţalovaného, ktorá bola jediná oprávnená po podaní opravného prostriedku ţalobcom preskúmať v rámci odvolacieho konania jeho zdravotný stav. 5Sţo/32/2011 9
4 OSP, pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní, je ţalovaný správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni. Najvyšší súd k námietke ţalobcu, ţe mu nie je známe, prečo v tomto konaní
názoru súdu prvého stupňa nie je KR PZ v Košiciach pasívne legitimované uvádza, ţe krajský súd postupoval zákonným spôsobom, keď ţalobu voči tomuto ţalovanému zamietol, lebo ak by súd prvého stupňa pribral ďalších účastníkov na stranu ţalovaného, bolo by jeho rozhodnutie v rozpore s vyššie uvedeným zákonným ustanovením (dopustil by sa závaţného procesného pochybenia), ktoré presne definuje koho moţno za ţalovaného povaţovať (je ním správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni, ako nositeľ konkrétnych právomocí). Ak ţalobca poukazoval na odborný posudok zo dňa 26. novembra 2007, kde je uvedené, ţe ţalobca je duševne spôsobilý na výkon štátnej sluţby v policajnom zbore s podmienkou trvalej, úplnej abstinencie, tak
najvyššieho súdu uţ uvedený záver posudku, by zakladal dôvod na prepustenie ţalobcu zo sluţobného pomeru príslušníka PZ vzhľadom k tomu, ţe preukázateľne neexistuje ţiadna záruka, do akej mieri, by ţalobca uvedenú podmienku splnil. Najvyšší súd dospel k záveru, ţe správny orgán pri hodnotení dôkazov vo veci ţalobcu správne postupoval
tzv. zásady voľného hodnotenia dôkazov. V odôvodnení rozhodnutia ţalovaný správny orgán dostatočne uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie a akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol (§ 241 ods. 2 a 3 zákona č. 73/1998 Z. z.).
názoru najvyššieho súdu boli v danom prípade naplnené znaky prepúšťacieho dôvodu
1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z. z., pretoţe ţalobcovi bola právoplatným rozhodnutím Lekárskej komisie ţalovaného v Košiciach zmenená zdravotná klasifikácia na „D“ – nespôsobilý na výkon štátnej sluţby policajta. Najvyšší súd na tomto mieste dáva tieţ do pozornosti, ţe sluţobný pomer policajta vznikajúci mocenským aktom sluţobného funkcionára (rozhodnutím o prijatí) je svojou povahou právnym pomerom štátnozamestnaneckým – verejnoprávnym a po celú dobu svojho priebehu sa výrazne odlišuje od pracovného pomeru, ktorý je naopak pomerom súkromnoprávnym a účastníci ktorého majú rovné postavenie. Sluţobný pomer sa od pracovnoprávneho pomeru výrazne odlišuje aj spôsobmi svojho skončenia – sluţobný 5Sţo/32/2011 10 pomer policajta sa tieţ končí mocenským aktom – rozhodnutím o prepustení policajta zo sluţobného pomeru zo zákonom stanovených dôvodov. Najvyšší súd tieţ posúdiac formálne a obsahové náleţitosti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ako aj ţalovaného, zhodne s názorom krajského súdu nevzhliadol ich nezákonnosť, tieto aj
názoru najvyššieho súdu sú náleţite a podrobne odôvodené. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené povaţoval námietky ţalobcu smerujúce proti rozsudku prvostupňového súdu za nedôvodné, také ktoré nemôţu ovplyvniť posúdenie danej veci, a preto
3 vety druhej OSP a § 219 ods. 1, 2 OSP s poukazom na dôvody napadnutého rozsudku Krajského súdu v Bratislave, ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, ţe ţalobcovi nepriznal ich náhradu, pretoţe nebol v tomto konaní úspešný a ţalovanému z dôvodu, ţe
zákona na ich náhradu nemá zákonný nárok. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.