Najvyšší súd 5 Tost 29/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Sza

§ 276ods.

1, ods. 4 Tr. zák. a iné na neverejnom zasadnutí

1. septembra 2011 v Bratislave o sťaţnosti obvineného M. V. proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, zo
2. septembra 2011, sp. zn. Tp 20/2011, rozhodol t a k t o : Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťaţnosť obvineného M. V. s a z a m i e t a. O d ô v o d n e n i e Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, uznesením zo
3. septembra 2011, sp. zn. Tp 20/2011, jednak pod bodom I/ podľa § 79 ods. 3 Tr. por. zamietol ţiadosť obvineného M. V. o prepustenie z väzby na slobodu a jednak pod bodom II/ podľa § 76 ods. 3 Tr. por. predĺžil väzbu obvineného M. V. do
4. marca
5. Proti obidvom výrokom tohto uznesenia v zákonom stanovenej lehote podal obvinený M. V. sťaţnosť, ktorú písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. V rámci odôvodnenia obvinený M. V. argumentoval tým, ţe z listinných dôkazov, ktoré predloţil sudcovi pre prípravné konanie, vyplýva, ţe vo všetkých obchodných spoločnostiach sa uskutočnilo valné zhromaţdenie, ktorých účelom bola zmena v osobe konateľa, v dôsledku čoho podľa jeho názoru pominula reálna obava z pokračovania v trestnej činnosti. 2 5 Tost 29/2011 V ďalšej časti odôvodnenia obvinený M. V. opätovne poprel spáchanie akejkoľvek trestnej činnosti. Uviedol, ţe ţiadny právny predpis fyzickej osobe nezakazuje, aby bola vlastníkom viacerých obchodných spoločností. V rokoch 2008 – 2010 vlastnil 50 obchodných spoločností, avšak všetky boli zaloţené a vykonávali svoju činnosť reálne a v súlade s platnými právnymi predpismi. Tieto spoločnosti reálne zamestnávali ľudí (650 zamestnancov, ktorí poberali mzdy, boli za nich platené zdravotné a sociálne odvody, dane), vlastnili rôzne nehnuteľnosti a prenajímali obchodné priestory, čo je overiteľné v príslušnom katastri nehnuteľností. Nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty bol podľa jeho tvrdenia obchodným spoločnostiam vyplatený vţdy aţ po skončení daňovej kontroly príslušným rozhodnutím daňového úradu. Ţiadal preto, aby odvolací (správne má byť nadriadený) súd postupom podľa § 194 ods. 1 Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie a podľa § 72 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a § 79 ods. 3 Tr. por. prepustil ho z väzby na slobodu. Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťaţnosti podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, ţe sťaţnosť obvineného M. V. nie je dôvodná. V prvom rade treba uviesť, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto veci uţ dvakrát rozhodoval, a to jednak uznesením z
6. marca 2011, sp. zn. 4 Tost 6/2011, ktorým podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. zrušil uznesenie sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, z
7. marca 2011, sp. zn. Tp 20/2011, v celom rozsahu a sám vo veci rozhodol tak, ţe podľa § 72 ods. 2 Tr. por. obvineného M. V. vzal do väzby z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por., ktorá začala plynúť dňom
8. marca 2011 o 05.30 hod. s tým, ţe obvinený ju bude vykonávať v Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici. Zároveň podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. por. neprijal písomný sľub obvineného M. V. a podľa § 81 ods. 1 Tr. por. ani obvineným M. V. ponúknutú peňaţnú záruke vo výške 50 000 eur, pričom sťaţnosť prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podľa § 193 ods. 1 písm. 3 5 Tost 29/2011 c/ Tr. por. zamietol a jednak uznesením z
9. augusta 2011, sp. zn. 4 Tost 24/2011, ktorým podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol sťaţnosť obvineného M. V. proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, z
10. júla 2011, sp. zn. Tp 20/
11. Úvodom treba hneď povedať, ţe závery týchto uznesení sú v podstate naďalej aktuálne a preto senát 5 T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v celom rozsahu na ne odkazuje. Najvyšší súd Slovenskej republiky po postupe nariadenom vyššie citovaným ustanovením z predloţeného spisového materiálu zistil, ţe trestné stíhanie vo veci bolo začaté uzneseniami vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, Odboru boja proti korupcii – Východ v Košiciach z
12. októbra 2010, ČVS: PPZ- 152/BPK-V-2010, a z
13. januára 2011, ČVS: PPZ-152/BPK-V-2010, v oboch prípadoch pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. Obvinenému M. V. bolo uznesením vyšetrovateľa z
14. marca 2011 pod ČVS: PPZ-152/BPK-V-2010 vznesené obvinenie pre zločin

§ 276ods.

1, ods. 4 Tr. zák., na skutkovom základe, ako je to uvedené v citovanom uznesení vyšetrovateľa, čo bolo obvinenému a jeho obhajcom oznámené

1. marca
2. Ďalšími uzneseniami vyšetrovateľa v tejto veci z
3. apríla 2011 a
4. júna 2011 bolo obvinenému M. V. rozšírené obvinenie za ďalšie čiastkové útoky kvalifikované ako zločin

§ 276ods.

1, ods. 4 Tr. zák. a súčasne vznesené obvinenie aj za zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a rovnako tak tieţ rozšírené obvinenie za ďalšie čiastkové útoky zločinu

§ 276ods.

1, ods. 4 Tr. zák. a zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. V posudzovanej veci treba súhlasiť s názorom sudcu pre prípravné konanie, ţe dôvod väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. u obvineného M. V. naďalej trvá. Od ostatného rozhodovania o väzbe obvineného najvyšším súdom nedošlo na jeho strane k ţiadnym podstatným zmenám. Najvyšší súd pripomína, ţe väzbu je potrebné chápať ako zaisťovací inštitút, slúţiaci k tomu, aby sa dosiahol účel trestného konania. Preto je prirodzené, ţe rozhodovanie o väzbe je vedené vţdy v rovine pravdepodobnosti (a nie istoty) ohľadne následkov, ktoré môţu nastať, ak nebude obvinený drţaný vo väzbe, za súčasného zistenia, ţe doposiaľ získané skutočnosti nasvedčujú tomu, ţe skutky, pre ktoré 4 5 Tost 29/2011 sa vedie trestné stíhanie, boli spáchané, majú znaky stíhaného trestného činu a existuje dôvodné podozrenie, ţe daný trestný čin spáchal práve obvinený. Trestné stíhanie obvineného M. V. je v počiatočnom štádiu, pričom vo veci je potrebné vykonať celý rad ďalších dôkazov. Napriek tomu doposiaľ získané dôkazy nasvedčujú tomu, ţe obvinený M. V. je dôvodne podozrivý zo spáchania závaţnej trestnej činnosti, ktorú mal spáchať v priebehu dlhšieho časového obdobia viacerými čiastkovými útokmi, a to napriek tomu, ţe za rovnakú trestnú činnosť bola na neho uţ podaná obţaloba na Krajskom súde v Košiciach (sp. zn. 4 T 7/2005), o ktorej zhodou okolností v odvolacom konaní konal a rozhodoval práve senát 5 T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V tomto smere treba potom iba dodať, ţe vyššie uvedené podozrenie nerozptýlili ani dôkazy zadováţené uţ počas výkonu väzby obvineného M. V.. Práve naopak, najmä zadováţené listinné dôkazy, len zvýrazňujú dôvodnosť jeho trestného stíhania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej povaţuje za potrebné okrem iného uviesť, ţe Trestný poriadok nikde nedefinuje pojem „konkrétne skutočnosti“. Pre obsah tohto pojmu nemôţu byť stanovené ani ţiadne nemenné kritériá. Vţdy je potrebné vychádzať z konkrétnej veci, osoby obvineného, jeho osobných pomerov. V posudzovanej veci tieto konkrétne skutočnosti vyplývajú práve z povahy a charakteru trestnej činnosti, ktorá mala byť páchaná plánovite a organizovane po dobu dvoch rokov a mali z nej plynúť vysoké finančné zisky, a to napriek uţ vedenému trestnému stíhaniu pre rovnakú trestnú činnosť. Na tomto závere nič nemôţe zmeniť ani tá skutočnosť, ţe z iniciatívy obvineného M. V. došlo k zmene v osobe konateľa v 68 obchodných spoločnostiach, keď na valných zhromaţdeniach konaných v termíne od

1. júla do
2. júla 2011 bola ako konateľ osoba obvineného M. V. vymenená za Danielu Bodnárovú a Luciu Varehovú. Práve naopak pri uvedenej formálnej zmene osoby konateľa bol použitý v podstate rovnaký modus operandi ako pri skutkoch, pre ktoré je obvinený M. V. trestne stíhaný. Čo sa týka výroku napadnutého uznesenia o predĺţení lehoty trvania väzby u obvineného M. V. Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, ţe boli splnené všetky formálne podmienky uvedené v § 76 ods. 2 Tr. por. na to, aby sudca pre prípravné konanie mohol o tomto návrhu konať a rozhodnúť. Rovnako tak boli splnené všetky materiálne podmienky uvedené v § 76 ods. 3 Tr. por. na predĺţenie lehoty trvania väzby do
3. marca 2012, ktorú lehotu vzhľadom na povahu úkonov, ktoré vo veci je potrebné ešte 5 5 Tost 29/2011 vykonať (najmä znalecké dokazovanie), moţno povaţovať za primeranú, keďţe dôvod tzv. preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. naďalej trvá a vzhľadom na obťaţnosť veci (obvinený je stíhaný pre závaţnú úmyselnú trestnú činnosť, ktorej sa mal dopustiť v dlhšom časovom úseku viacerými skutkami, pričom vyšetrovací spis t. č. má viac ako 11 zväzkov a okolo 5 000 strán) nebolo moţné skončiť trestné stíhanie v základnej lehote trvania väzby, pričom prepustením obvineného M. V. na slobodu hrozí, ţe by sa jeho pokračovaním v trestnej činnosti zmaril, resp. podstatne sťaţil účel trestného konania. Čo sa týka ţiadosti o väzbu je síce pravdou, ţe obvinený M. V. túto podal ešte pred uplynutím 30 – dňovej lehoty od právoplatnosti ostatného rozhodnutia o väzbe, ale Najvyšší súd Slovenskej republiky prihliadol k tomu, ţe obvinený v nej uviedol iné dôvody, a to dôvod týkajúci sa zmeny osoby konateľa v jeho obchodných spoločnostiach. Rovnako neušlo pozornosti Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, ţe obvinenému M. V. bola predĺţená väzba, pričom správne mala byť predĺţená lehota väzby. Išlo však len o formálne pochybenie, na ktoré postačovalo upozorniť v odôvodnení tohto rozhodnutia. Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky sťaţnosť obvineného M. V. proti obidvom výrokom napadnutého uznesenia ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol. Záverom Najvyšší súd Slovenskej republiky k procesnému postupu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, (ďalej len sudca pre prípravné konanie), povaţuje za potrebné uviesť nasledovné: Sudca pre prípravné konanie potom, čo obvineného M. V. k návrhu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len špeciálneho prokurátora) na predĺţenie lehoty väzby vypočul, v zápisnici o výsluchu zapísal v plnom znení napadnuté uznesenie, jeho odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku spolu s vyjadreniami procesných strán, pričom bez toho, aby toto uznesenie vypracoval, predloţil vec na rozhodnutie nadriadenému súdu o podanej sťaţnosti obvineným M. V. odvolávajúc sa na ustanovenie § 178 ods. 2 Tr. por. ako 6 5 Tost 29/2011 aj na rovnako uplatnený procesný postup v trestnej veci obvineného A. P., ktorá bola na Najvyššom súde Slovenskej republiky vedená pod sp. zn. 2 Tost 27/
4. Podľa § 178 ods. 1 Tr. por. netreba vyhotovovať uznesenia, ktorými sa upravuje priebeh konania alebo spôsob vykonania dôkazov alebo ktorými sa nariaďuje alebo pripravuje hlavné pojednávanie alebo zasadnutie súdu. Podľa § 178 ods. 2 Tr. por. rovnako netreba vyhotovovať uznesenia, ktoré sú zapísané v plnom znení v zápisnici o úkone okrem prípadu, ak by bolo treba rovnopis takého uznesenia doručovať niektorej osobe. Ak sa má v takom prípade doručiť iba prokurátorovi, moţno mu doručiť rovnopis zápisnice. V odseku 2 má zákon na mysli uznesenia, ktoré síce nespĺňajú podmienky v odseku 1, ale ich vyhotovovanie by bolo napriek tomu formálne. Aby nemuseli byť vyhotovované, je potrebné splnenie (zároveň) dvoch podmienok, a to jednak zapísanie plného znenia v zápisnici a okrem toho neexistencia povinností doručovať také uznesenie niektorej z oprávnených osôb. Pritom pokiaľ prichádza do úvahy odôvodnenie uznesenia, prináleţí k plnému zneniu v zápisnici tieţ jeho (stručné) odôvodnenie. V tomto smere senát 5 T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dospel k záveru, že uznesenie, ktorým sudca pre prípravné konanie predĺžil obvinenému lehotu väzby, je potrebné vždy písomne vyhotoviť a doručiť procesným stranám, pričom v tomto prípade nie je možné uplatniť procesný postup podľa § 178 ods. 2 Tr. por. Napokon pre takýto výklad (a contrario) svedčí aj znenie ustanovenia § 72 ods. 3 Tr. por. Podľa § 72 ods. 3 Tr. por. ak v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie nevyhovie návrhu prokurátora vziať obvineného do väzby, rozhodne o nevzatí do väzby uznesením, ktoré v plnom znení s odôvodnením a poučením uvedie v zápisnici o úkone; to platí aj pre rozhodnutie o väzbe, ak súd alebo sudca pre prípravné konanie rozhoduje podľa § 76 ods. 3 alebo
5. 7 5 Tost 29/2011 Z týchto dôvodov potom Najvyšší súd Slovenskej republiky trestnú vec obvineného M. V. pôvodne vedenú pod sp. zn. 5 Tost 28/2011 vrátil sudcovi pre prípravné konanie ako predčasne predloţenú s tým, ţe vo veci je potrebné písomne vyhotoviť napadnuté uznesenie a doručiť ho procesným stranám. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave
6. septembra 2011 JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Ivančíková