jej vyjadrenia má dlhšie vedenie a rozpamätáva sa aţ po týţdni; na ústnom pojednávaní dňa 8.8.2006, na ktorom bola oboznámená s podaním oznamovateľa ako aj s celým spisovým materiálom týkajúcim sa priestupku, z ktorého bola obvinená, súčasne bola oboznámená s výpoveďami svedkov a so všetkými vykonanými úkonmi správneho orgánu, ktoré tvorili podklad pre rozhodnutie, k veci uviedla, ţe sitko na čaj si kúpila dňa 20.4.2006 v predajni C. J., riadne ho zaplatila kartou Visa Electron a potom ho priniesla do Hypermarketu T.T., balík sviečok jej dňa 20.4.2006 darovala známa, ktorej poskytla právne rady, meno známej nechcela uviesť z dôvodu, aby ju nezaťahovala do tohto prípadu a tovar prinesený do Hypermarketu nenahlásila preto, lebo sa ponáhľala za chorým synom; na podklade zisteného skutkového stavu vydal Obvodný úrad v Bratislave, odbor všeobecnej vnútornej správy rozhodnutie, ktorým uznal ţalobkyňu za vinnú a uloţil jej poriadkovú pokutu vo výške 500,--Sk a povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 500,--Sk; proti tomuto rozhodnutiu podala obvinená ţalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací správny orgán – bývalý Krajský úrad v Bratislave, odbor všeobecnej vnútornej správy ţalobou napadnutým rozhodnutím tak, ţe prvostupňové rozhodnutie potvrdil; v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, ţe ako odvolací orgán po preskúmaní predloţeného spisového materiálu zistil, ţe napadnutým rozhodnutím nebol porušený zákon; k námietke obvinenej ţalobkyne, ţe v ţiadnom prípade nespôsobila škodu na cudzom majetku krádeţou, uviedol, ţe to nebolo v priebehu konania preukázané ţiadnym dôkazným prostriedkom, ktorý by jej pravdivosť potvrdil, práve naopak, spáchanie priestupku proti majetku
1 zákona o priestupkoch bolo preukázané svedeckými výpoveďami M. R., Š. Š. a V. K., ktorými obvinenú jednoznačne usvedčili, neprihliadol ani na jej ďalšie námietky a jej tvrdenie, ţe predmetný tovar si zakúpila dňa 20.4.2006 v predajni C. J. a platila zaň platobnou kartou Visa Elektron, nepovaţoval za argument, pretoţe na výpise z účtu H.B., ktorý obvinená sama doloţila dňa 10.8.2006 do spisu, boli zaznamenané platby touto kartou v rôznych predajniach v mesiaci apríl 2006, avšak platba za tovar odcudzený v Hypermarkete T.T. sa tam nenachádzala, s poukazom na to, ţe ak bol tento tovar dňa 20.4.2006 zakúpený inde, ako tvrdila obvinená, mala mať od neho doklad o zaplatení a v prípade, ţe bol zakúpený uţ dávnejšie, ako tieţ uviedla, nebol dôvod, aby sviečky a sitko nosila v batohu od decembra 2005 do apríla 2006, ďalej konštatoval, ţe ak by bola pravda, ţe pri vstupe do Hypermarketu mala tovar uţ so sebou, bolo treba túto skutočnosť oznámiť zodpovednému pracovníkovi pred vstupom do predajne, najmä z toho dôvodu, ţe nemala o tomto tovare účet o platbe, pričom odcudzený tovar bol nepoškodený, vrátený do predajne, čo by sa nemohlo stať, ak by bol dávnejšie zakúpený a tým čiastočne opotrebovaný; nesúhlasil ani s námietkou obvinenej, ţe ide o tvrdenie proti tvrdeniu, nakoľko konanie a tým 3 6Sţo/21/2011 spáchanie skutku bolo obvinenej preukázané; ďalej tvrdil, ţe v odvolaní obvinená neuviedla ţiadne nové skutočnosti, ktoré by preukazovali skutočnosť, ţe sa priestupku, z ktorého je obvinená, nedopustila; tvrdenia obvinenej, ţe sviečky jej darovala známa za právne sluţby, povaţoval za nepravdivé, pretoţe ak by to bo bola pravda, nebol by dôvod neoznámiť meno tejto známej, ktorá by túto skutočnosť potvrdila. Krajský súd zákonnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu posudzoval
1, 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v spojení s § 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) a s § 46 správneho poriadku. Po preskúmaní veci na podklade administratívneho spisového materiálu krajský súd konštatoval, ţe správne orgány dostatočne zistili skutkový stav a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Stotoţnil sa s argumentáciou ţalovaného, ţe zo spáchania skutku ţalobkyňu usvedčili výpovede svedkov, z ktorých nad všetky pochybnosti vyplýva, ţe tovar (jeden kus sitka na čaj v cene 43,90 Sk a jedno balenie čajových sviečok v cene 89,--Sk) si ţalobkyňa dala do batohu, pri pokladni ich nevyloţila a odišla bez zaplatenia, s tým, ţe v konaní rozhodujúcimi dôkazmi boli svedecké výpovede, nakoľko záznam z kamerového systému pri prejednávaní priestupku uţ nebol k dispozícii.
názoru krajského súdu táto ţalobkyňou namietaná skutočnosť však nemohla zbaviť ţalobkyňu zodpovednosti za priestupok, ktorého spáchanie bolo súborom ostatných dôkazov dostatočne preukázané. Súčasne sa stotoţnil so závermi správneho orgánu uvedenými v odôvodnení jeho rozhodnutia. Konštatoval, ţe vykonanými dôkazmi bolo dostatočne ţalobkyni preukázané konanie, ktorým spáchala priestupok proti majetku, čím úmyselne spôsobila škodu na cudzom majetku krádeţou, presnejšie, ţe sa o takéto konanie pokúsila. Krajský súd dospel k záveru, ţe postup ţalovaného ako aj preskúmavané rozhodnutie bolo v súlade so zákonom a preto po prejednaní veci ţalobu
1 O.s.p. zamietol. Rozhodovanie o náhrade trov konania odôvodnil v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p., ţalobkyni pre neúspech v konaní nepriznal náhradu trov konania. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolala ţalobkyňa. Ţiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe rozhodnutie ţalovaného a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zruší a vec vráti na ďalšie konanie. Rozsudok ako aj činnosť súdu prvého stupňa v prejednávanej veci povaţovala za nesprávny a nezákonný. V dôvodoch odvolania namietala, ţe prvostupňový súd v danej veci dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a k nesprávnemu právnemu záveru. Vytýkala prvostupňovému súdu, ţe po preskúmaní veci dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretoţe v priebehu správneho ako aj preskúmavacieho konania tvrdila, ţe sa priestupku nedopustila a nič z T. neodcudzila, resp. ani sa nepokúsila odcudziť, z ktorého dôvodu mal správny orgán ako aj polícia postupovať s náleţitou starostlivosťou a nespoliehať sa výlučne na tvrdenia pracovníkov supermarketu T., ktoré hodnotila ako účelové. Namietala, ţe v čase, keď bola privolaná polícia, mohol byť zabezpečený kamerový záznam, ktorý by preukazoval, či predmetný tovar odcudzila, avšak ani polícia a ani správny orgán uvedený záznam nezabezpečili, čím zmarili spoľahlivé zistenie skutkového stavu veci, potrebné na objasnenie priestupku, napriek tomu, ţe sa prezretia záznamu domáhala hneď po jej zaistení. Poukázala na to, ţe v čase, keď jej pracovníci z jej batohu odobrali tovar, v tomto sa nachádzal aj iný tovar (Deli tyčinka, banán, Rajo nápoj, sprej, krém), ktorý jej nikto neodobral a ani nespochybnil, ţe si ich doniesla do predajne a pochádzajú z iného nákupu. Tvrdila, ţe taktieţ ţiadala od pracovníkov polície, aby zabezpečili ako dôkaz sitko, na ktorom sa nachádzal štítok, ktorým chcela preukázať ţe tovar pochádza z inej predajne a to z C. J. a nie z T., čo sa však nestalo. Ďalej namietala, ţe správny orgán, keď jej pôvodne zaslal oznámenie, ţe 4 6Sţo/21/2011 výsluch svedkov vykoná 8.8.2008 a keď sa na tento termín dostavila, jej správny orgán oznámil, ţe vypočul svedkov skôr dňa 4.8.2008, čím jej odňal moţnosť klásť svedkom otázky a vyjadriť sa k ich tvrdeniam. Vytýkala súdu prvého stupňa, ţe s touto jej námietkou sa vôbec nevysporiadal. Právny zástupca ţalobkyne v odvolaní súčasne namietal, ţe prvostupňový súd nerozhodol o priznaní trov právneho zastúpenia, napriek tomu, ţe bol ustanovený ţalobkyni ex offo. Ţalovaný na odvolanie ţalobkyne sa vyjadril tak, ţe navrhoval napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdiť. Stotoţnil sa s dôvodmi uvedenými v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa. Konštatoval, ţe odvolanie ţalobkyne neobsahuje také skutočnosti, ktorými by sa prvostupňový súd v napadnutom rozhodnutí nezaoberal a súčasne, ţe zotrváva na svojom stanovisku uvedenom vo vyjadrení k predmetnej ţalobe zo dňa 28.7.2008. Nesúhlasil s dôvodmi ţalobkyne uvedenými v jej odvolaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní ţalobkyne (§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s ust. § 212 ods. 1 O.s.p.) postupom
ust. § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu a vrátenia veci mu na ďalšie konanie, ktorým rozhodnutím Krajský úrad v Bratislave odbor všeobecnej vnútornej správy zamietol odvolanie ţalobkyne a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým správny orgán prvého stupňa uznal ţalobkyňu
1 zákona č. 372/1990 Zb. vinnou zo spáchania priestupku a uloţil jej pokutu vo výške 500,--Sk, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konanie im predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal s námietkami uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci sú rozhodnutia a postup správnych orgánov, ktorými bolo rozhodnuté s konečnou platnosťou o uznaní viny a uloţení pokuty ţalobkyni
1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
1 zákona č. 372/1990 Zb. priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný
osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
372/1990 Zb. na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. 5 6Sţo/21/2011
1, 2 zákona č. 372/1990 Zb. priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom alebo zničením alebo poškodením veci z takého majetku, alebo sa o takéto konanie pokúsi. Za priestupok
odseku 1 možno uložiť pokutu do 10.000,--Sk.
372/1990 Zb. ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní – ďalej len „správny poriadok“).
1, 2, 3 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. objasňovaním priestupkov
tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či sa stal skutok, ktorý je priestupkom
tohto alebo iného zákona, tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku, uloží sa sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku, uloží ochranné opatrenie, uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu. Objasňovanie priestupkov
odseku 1 vykonávajú správne orgány, ktoré sú príslušné prejednať zistené priestupky, ak priestupok a jeho páchateľa zistili v rozsahu svojej pôsobnosti alebo ak im priestupok a jeho páchateľa oznámil iný orgán (§ 56 ods. 1), ktorý nie je oprávnený priestupok prejednať
tohto alebo iného zákona. Objasňovanie priestupkov
odseku 1 vykonávajú tiež orgány Policajného zboru v rozsahu
odseku 4.
1, 2 zákona č. 372/1990 Zb. objasňovanie priestupkov sa koná na základe vlastného zistenia správnych orgánov alebo orgánov oprávnených objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) alebo na základe oznámenia fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Správne orgány a orgány oprávnené objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) sú povinné v rozsahu svojej pôsobnosti prijímať oznámenia o priestupkoch a čo najskôr ich vybavovať.
1, 2, 3 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. orgány oprávnené objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) sú pri objasňovaní priestupkov oprávnené vyžadovať vysvetlenie od fyzických osôb alebo právnických osôb, vyžadovať vysvetlenie od štátnych orgánov alebo obcí, vyžadovať odborné vyjadrenie od príslušných orgánov, vykonávať alebo vyžadovať úkony potrebné na zistenie totožnosti osôb a ich pobytu, vyžadovať predloženie potrebných podkladov, najmä spisov a iných písomných materiálov. O úkonoch uvedených v odseku 1 napíše orgán oprávnený objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) záznam alebo ich výsledok zapíše do správy o výsledku objasňovania priestupku. Orgán oprávnený objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) predloží správu o výsledku objasňovania priestupku po zistení páchateľa priestupku príslušnému správnemu orgánu, ak tu nie sú dôvody na postup
písmen a) a c).
1, 2 zákona č. 372/1990 Zb. priestupky sa prejednávajú z úradnej povinnosti, ak nejde o priestupky, ktoré sa prejednávajú len na návrh (§ 68 ods. 1). 6 6Sţo/21/2011 Podkladom na začatie konania o priestupku je správa o výsledku objasňovania priestupku, oznámenie štátneho orgánu obce, organizácie alebo občana o priestupku, poznatok z vlastnej činnosti správneho orgánu alebo postúpenie veci orgánom činným v trestnom konaní.
1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu.
2, 3, 5 zákona č. 372/1990 Zb. návrh na preskúmanie rozhodnutia o priestupku súdom možno podať až po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku v správnom konaní (§§ 53 a nasl. Správneho poriadku). Na podanie návrhu
odseku 2 sú oprávnení účastníci konania (§ 72) v rozsahu, v akom sú oprávnení podať odvolanie (§ 81). Pri preskúmavaní rozhodnutia o priestupku súdom sa postupuje
osobitných predpisov (§§ 244 a nasl. O.s.p.). Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyţadovať plnenie ich povinností (§ 3 ods. 1 správneho poriadku). Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods. 1, 2 správneho poriadku).
1, 2, 3, 4, 5 správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe správne orgány oboch stupňov postupovali v správnom konaní náleţite v intenciách citovaných právnych noriem, v konaní postupovali v súčinnosti so ţalobkyňou ako účastníkom konania, vo veci si zadováţili dostatok skutkových okolností relevantných pre vydanie rozhodnutia, zo skutkových zistení vyvodili správny právny záver a svoje rozhodnutia taktieţ riadne odôvodnili, z ktorých dôvodov súd prvého stupňa postupoval správne a v súlade so zákonom, keď ţalobu zamietol
1 O.s.p.. 7 6Sţo/21/2011 Odvolací súd z predloţeného spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis ţalovaného správneho orgánu zistil, ţe Obvodný úrad v Bratislave, odbor všeobecnej vnútornej správy, rozhodnutím č. OVVS-Pr-l749/4-181-06-L.K./V31 zo dňa 17.8.2006 uznal vinnou Ing. A. N. - ţalobkyňu, zo spáchania priestupku proti majetku
l zákona č. 372/1990 Zb., ktorého skutkovú podstatu naplnila tým, ţe dňa 20.4.2006 v čase asi o 17,45 hod. v Bratislave, v Hypermarkete T.-L, L. ukradla 1 ks sitka a 1 balenie čajových sviečok, čím spôsobila Hypermarketu T. celkovú majetkovú škodu vo výške 132,90 Sk, pri odchode z predajne bola za pokladňou zadrţaná pracovníkom ochrany, ukradnutý tovar jej bol odobratý a nepoškodený vrátený späť do predajne, a preto si Hypermarket T.-L neuplatnil voči lng. A. N., ţalobkyne, nárok na náhradu škody, týmto svojím konaním úmyselne spôsobila škodu na cudzom majetku krádeţou; za spáchanie tohto priestupku jej
l písm. b/ a § 50 ods. 2 zákona o priestupkoch správny orgán uloţil pokutu vo výške 500,--Sk a súčasne jej uloţil povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 500,--Sk. Proti tomuto rozhodnutiu podala ţalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom tvrdila, ţe v ţiadnom prípade nespôsobila škodu na cudzom majetku krádeţou veci. V odvolaní vyslovila osobné úvahy o pravde, úvahy o tom, či vôbec mala logicky dôvod kradnúť, kto zo zúčastnených môţe mať osoh zo vzniknutej situácie, komu sa zníţi manko na predajni, komu vzniknú problémy, a kto rieši situáciu v čase práceneschopnosti, a kto v pracovnej dobe. Vyslovila názor, ţe prvostupňový správny orgán nedostatočne preveril vec a nesprávne vyhodnotil dôkazy. Namietala, ţe vydané rozhodnutie je nesprávnym, nepreukázateľným i mylným pochopením, či chybne zapísaným odôvodnením. Tvrdila, ţe sitko na čaj si zakúpila v predajni C.J. dňa 20.4.2006 a riadne ho zaplatila kartou VISA ELEKTRON. Predloţila fotokópiu z účtu karty VISA ELEKTRON a vyznačila zakúpenie tovaru v predajni I., ktorý obsahuje aj 100ks sviečok po 56,--Sk a tieto 3x. Ďalej uviedla, ţe predloţila prehlásenie svojich synov o určitých a aj dokázateľných skutočnostiach. Krajský úrad v Bratislave, odbor všeobecnej vnútornej správy, ako príslušný odvolací orgán
l zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov rozhodnutím č.p.: OVVS-1871/2006/CRS/AP4 zo dňa 21.12.2006 napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil a odvolanie Ing. A. N. – ţalobkyne, zamietol. Odvolací súd z administratívneho spisu ďalej zistil, ţe ţalobkyňa pri podávaní vysvetlenia hneď po zadrţaní pracovníkmi Hypermarketu T.T. do spísaného záznamu príslušníkmi polície
2 zákona č. 372/1990 Zb. uviedla, ţe nič neodcudzila, nevie kvôli čomu bola zaistená a nespomína sa na nič, nakoľko
jej vyjadrenia „má dlhšie vedenie“ a rozpomína sa aţ po týţdni, ďalej uviedla, ţe je liečená a nechcela uviesť na čo. Zo zápisnice z ústneho pojednávania vo veci správnych deliktov spísanej správnym orgánom prvého stupňa dňa 8.8.2006 odvolací súd zistil, ţe ţalobkyňa bola riadne poučená o predmete výsluchu a svojich právach a povinnostiach. Potvrdila, ţe poučeniu porozumela. Súčasne bola ţalobkyňa oboznámená s celým spisovým materiálom a so svedeckými výpoveďami M. R. a V. K. a so všetkými vykonanými úkonmi správneho orgánu. Do zápisnice k veci samej uviedla, ţe sitko na čaj kúpila dňa 20.4.2006 v predajni C. J., riadne ho zaplatila kartou VISA ELEKTRON, potom ho priniesla do Hypermarketu T.T., 1 balík čajových sviečok jej dňa 20.4.2006 darovala známa za právne rady, meno nechcela uviesť. Tvrdila, ţe tovar prinesený do Hypermarketu T.T. nenahlásila preto, lebo sa ponáhľala za synom, ktorý mal vysoké teploty, naviac bola práceneschopná. Záverom uviedla, ţe k veci nemá viac čo dodať. Zápisnicu po prečítaní na znak súhlasu podpísala. Odvolací súd poukazuje na to, ţe v priestupkovom konaní, predmetom ktorého je zisťovanie priestupku a uloţenie sankcie zaň, je podstatné, či účastník správneho konania, 8 6Sţo/21/2011 ktorý sa mal svojím postupom dopustiť porušenia zákona, priestupok spáchal, pričom postačuje aj nedbanlivostné zavinenie a podmienky za ktorých k spáchaniu došlo a následky ním vzniknuté môţu mať vplyv len na výšku sankcie, ktorú zákon predpokladá za spáchanie priestupku. Zákonodarca v právnej norme § 50 zákona č. 372/1990 Zb. ustanovuje zákonné podmienky spáchania priestupku proti majetku tak, ţe priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom alebo zničením alebo poškodením veci z takého majetku, alebo sa o takéto konanie pokúsi a súčasne možnosť uloženia pokuty do 10.000,--Sk. Zákonodarca v právnych normách § 2 ods. 1 a v § 3 zákona č. 372/1990 Zb. predpokladá, že priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v zákone č. 372/1990 Zb. alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný
osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin, pričom na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl.) je posudzovať, či správne orgány vecne príslušné na konanie si zadováţili dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci skutočný stav, či konali v súčinnosti s účastníkom konania, či ich rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náleţitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma tak hmotnoprávne ako aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v ţalobe, pričom v prípade procesného pochybenia skúma, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).
osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uloţení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môţe vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy uţ vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie
tretej časti druhej hlavy (§ 250i ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). Z uvedeného dôvodu odvolací súd povaţoval za právne irelevantné tvrdenia ţalobkyne, ţe prvostupňový správny orgán nedostatočne preveril vec a nesprávne vyhodnotil dôkazy, ţe vydané rozhodnutie je nesprávnym, nepreukázateľným i mylným pochopením, či chybne zapísaným odôvodnením. Z administratívneho spisu vyplýva, ţe správny orgán prvého stupňa začal konanie o priestupku na základe správy o výsledku objasňovania predloţenej Obvodným oddelením PZ Slovenskej republiky v Bratislava IV, ktoré vykonalo objasnenie skutku, ktorým sa ţalobkyňa dopustila priestupku proti majetku, kladeného jej za vinu. Zo spisu OO PZ SR v Bratislave IV vyplýva, ţe príslušné oddelenie polície vykonalo objasnenie v súlade s §§ 58 a nasl. zákona č. 372/1990 Zb., keď hneď po zadrţaní ţalobkyne pracovníkmi dotknutej predajne vykonalo výsluchy ţalobkyne a pracovníkov predajne, o čom bol spísaný záznam o vysvetlení. Z podaného vysvetlenia ţalobkyne nevyplývala ţiadna skutočnosť, ktorou by vysvetlila svoje konanie. Ţalobkyňa aţ pri výsluchu na ústnom 9 6Sţo/21/2011 pojednávaní tvrdila, ţe predmetné veci v predajni neodcudzila, ale ich do predajne doniesla a nenahlásila ich z uvádzaných dôvodov. Svoje tvrdenie o zakúpení sitka v predajni C. J. však nepreukázala, preto pokiaľ ako sama tvrdila, ho platila kartou VISA ELEKRON, táto skutočnosť by bola zrejmá z výpisu uvedenej platobnej karty, avšak z predloţenej fotokópie výpisu z karty nevyplýva, ţe by dňa 20.4.2006 uskutočnila platbu z tejto karty v predajni C. J.. Taktieţ ţalobkyňa nepreukázala tvrdenie, ţe sviečky jej darovala známa, keďţe jej meno nechcela uviesť. Z vykonaného dokazovania teda nevyplýva pravdivosť jej tvrdenia, ţe predmetné veci v Hypermarkete T.T. neodcudzila a priniesla si ich do uvedenej predajne. Pokiaľ tieto veci priniesla do predajne, bolo jej povinnosťou ich nahlásiť pracovníkom predajne, alebo inak hodnoverným spôsobom preukázať, ţe ich zakúpila inde, resp. ţe ich dostala, čo v danom prípade ţalobkyňa nesplnila. Skutočnosť, ţe prinesenie vecí do predajne nenahlásila ju dostáva do dôkaznej núdze unesenia dôkazného bremena preukázania pravdivosti jej tvrdení. Odvolací súd nemohol prihliadnuť ani na jej námietky, ţe nebol zabezpečený dôkaz záznamom z kamerového systému. Z administratívneho spisu vyplýva zdôvodnenie správnych orgánov, pre ktoré dôvody tento záznam nemohol byť zabezpečený a o opisu deja zisteného zo záznamu vypovedala pracovníčka predajne, ktorá ho dňa 20.4.2006 obsluhovala, pričom k jej výpovedi pri podávaní vysvetlenia ako aj k jej výpovedi ako svedkyne, ţalobkyňa sa po oboznámení so spisom dňa 8.8.2006 nijako nevyjadrila a ani nepodala ţiadne námietky. Rovnako sa ţalobkyňa nijak nevyjadrila a nepodala ţiadne námietky k svedeckým výpovediam ďalších svedkov vypočutých pri objasňovaní skutku v priebehu celého priestupkového konania. Z právnej normy ustanovenej v § 83 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. vyplýva, že na podanie návrhu
odseku 2 sú oprávnení účastníci konania (§ 72) v rozsahu, v akom sú oprávnení podať odvolanie (§ 81). Z odvolania ţalobkyne proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa taktieţ nevyplýva, ţe by namietala nezabezpečenie záznamu z kamerového systému, alebo ţe svedkovia boli vypočutí bez jej prítomnosti, čím jej bolo odňaté právo im klásť otázky, keď len vo všeobecnosti namietala nedostatočné objasnenie veci, zotrvávajúc na svojom tvrdení, ţe z predajne nič neodcudzila. Napokon ţalobkyňa uvedené námietky ani nevzniesla vo svojej ţalobe. Pokiaľ ich teda uplatnila aţ v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa, uplatnila ich po uplynutí zákonnej lehoty
1 O.s.p.. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, ţe v danom prípade ţalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na svoje tvrdenia, ţe predmetný tovar v predajni Hypermarket T.T. neodcudzila a teda ţe sa nedopustila priestupku
1 zákona č. 372/1990 Zb., keďţe skutkové zistenia nasvedčujú tomu, ţe sa uvedeného priestupku kladeného jej za vinu dopustila. Z uvedených dôvodov odvolací súd zastáva zhodný záver ako súd prvého stupňa a ako aj správne orgány oboch stupňov, ţe v danom prípade bolo preukázané, ţe ţalobkyňa sa dopustila skutku, kladeného jej za vinu, čím spáchala priestupok
1 zákona č. 372/1990 Zb., a preto správne orgány oboch stupňov postupovali v súlade so zákonom, keď jej za uvedené porušenie právnej povinnosti uloţili pokutu
2 zákona č. 372/1990 Zb.. Vychádzajúc zo zistených záverov vo vzťahu k namietanému rozhodnutiu ţalovaného a rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa odvolací súd dospel k zhodnému záveru ako 10 6Sţo/21/2011 súd prvého stupňa, ţe správne orgány oboch stupňov v danej veci postupovali a rozhodli v súlade so zákonom, a preto odvolací súd preskúmajúc napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu dôvodov namietaných ţalobkyňou v odvolaní, dospel k záveru, ţe pokiaľ krajský súd ţalobu zamietol, rozhodol vo veci vecne a právne správne, z ktorých dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
3 v spojení s § 246c ods. 1 a s § 219 ods. 1 ,2 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd taktieţ neprihliadol na námietku právneho zástupcu ţalobkyne, ţe súd prvého stupňa nerozhodol o priznaní mu náhrady právneho zastúpenia, pretoţe rozhodnutie o priznaní právneho zastúpenia v takomto prípade môţe prvostupňový súd rozhodnúť samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodoval
1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a s § 250k ods.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.