vrátenie daru

Najvyšší súd 1Cdo 35/2011 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne: M. M., bytom R., v dovolacom konaní právne zastúpená JUDr. M. K., advokátom so sídlom v Ţ., proti ţalovanej: J. C., bytom O., v dovolacom konaní právne zastúpená JUDr. P. M., advokátom so sídlom v D., o vrátenie daru, vedenej na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 7C 117/2009, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z

1. októbra 2010 sp. zn. 10 Co/261/2010, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom z 19.mája 2010 č. k. 7C 117/2009-68 návrh o určenie, ţe ţalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/2-ice v nehnuteľnostiach, a to rodinný dom súp. č. X, ktorý je postavený na KN parc. č. X KN parc. č. X zastavané plochy a nádvoria o výmere X m2, KN parc. č. X - zastavané plochy a nádvoria o výmere X m2, zapísané na LV č. X pre okres D., Obec O., kat. úz. O., zamietol; súčasne vo výroku uviedol, ţe o trovách konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Mal preukázané, ţe M. Ť. a M. Ť., rod. M. (rodičia ţalovanej), uvedené nehnuteľnosti darovali svojej dcére J. C. (ţalovanej). Táto dohoda bola registrovaná Správou katastra Dolný Kubín pod V 2607/96 a následne bola ţalovaná zapísaná ako vlastnícka v podiele 1/
2. Okresný súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z toho, ţe dňa 10.júla 2007 Obvodný úrad v Čadci ako príslušný I. stupňový správny orgán vo veciach priestupkov vydal rozhodnutie pod č. j. PS 276/2007 Šp, ktorým konanie o priestupku ktorého sa mala dopustiť ţalobkyňa M. M. úmyselným narušením občianskeho spolunaţívania - hrubým správaním tým, ţe mala v mesiaci máji roku 2006 počas návštevy v rodinnom dome č. X v 1Cdo 35/2011 2 Obci O., povedať dcére J. H. (ţalovanej), ţe ak predá rodinný dom, ktorý od nej v minulosti získala darovacou zmluvou, tak ho podpáli zastavil, pretoţe spáchanie skutku nebolo preukázané. Ďalej okresný súd konštatoval, ţe ţalobkyňa so ţalovanou sa navštevujú, vzťahy medzi nimi sú v podstate dobré. V minulosti zrejme došlo medzi nimi k nedorozumeniu, keď predstavy ţalobkyne nekorešpondovali s predstavami ţalovanej o vyuţití darovaného rodinného domu. Pokiaľ došlo v minulosti k nedorozumeniam medzi ţalobkyňou a ţalovanou, pretoţe ţalovaná síce rešpektovala ţiadosť rodičov, aby umoţnila svojmu bratovi M. nasťahovať sa do jej rodinného domu, ale je zrejmé, ţe títo mali tieţ odlišné predstavy o tom, ako by malo toto spoluţitie vyzerať. Bolo to pre obe strany záťaţou a tieţ určité nedorozumenie tam bolo ohľadne nedoplatku elektriny. V konaní však nebolo preukázané, ţe by to presiahlo nejakú únosnú mieru, nebol preukázaný fyzický konflikt ţalobkyne a ţalovanej. Konštatoval, ţe ak aj boli medzi nimi nedorozumenia, išlo o beţné rodinné nedorozumenia, ktoré vyplývali z ich rozdielnych názorov pri vyuţívaní rodinného domu, ktorý ţalovaná po tom, ako doňho značne investovala, chcela vyuţívať predovšetkým pre seba a svoju rodinu a ţalobkyňa nabádala ţalovanú k pomoci, t. j. k umoţneniu bývania aj súrodencom ţalovanej (bratovi M.). Na odvolanie ţalobkyne Krajský súd v Ţiline rozsudkom
3. októbra 2010 sp. zn. 10 Co/261/2010 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa obmedzil na skonštatovanie správnosti napadnutého rozsudku. K odvolacím námietke uviedol, ţe za hrubé porušenie dobrých mravov zo strany ţalovanej nemoţno povaţovať oznámenie ţalovanej na priestupkový orgán o konaní ţalobkyne. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala ţalobkyňa dovolanie, v ktorom namietala, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. ) a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Uviedla, ţe odvolací súd ( i prvostupňový) nesprávne právne posúdil a vyhodnotil konanie ţalovanej v priestupkovom konaní tak, ako bolo preukázané v súdnom spise. Bola toho názoru, ţe konanie ţalovanej (oznámenie nepravdivých údajov na priestupkový orgán), ktoré bolo preukázané, je takým hrubým porušením dobrých mravov, ktoré zakladá právo darcu ţiadať vrátenie daru. Z týchto dôvodov ţiadala zrušiť rozsudok odvolacieho súdu ako prvostupňového súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 1Cdo 35/2011 3 Ţalovaná sa k dovolaniu vyjadrila s tým ţe navrhuje aby dovolací súd dovolanie zamietol, pretoţe nie sú dané dôvody dovolania a priznal jej trovy dovolacieho konania.. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátkom, skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemoţno napadnúť kaţdé rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho prípustnosti. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, len v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon ( § 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci je dovolaním ţalobkyne napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Pokiaľ ide o dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu, je podľa § 238 ods. 1 O.s.p. dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. V danom prípade dovolaním ţalobkyne nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalobkyne nie je podľa § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. procesne prípustné. Dovolanie ţalobkyne by mohlo byť procesne prípustné, len ak by konanie, v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťaţené niektorou z nich, 1Cdo 35/2011 4 vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa (aj so zreteľom na obsah dovolania) zaoberal tieţ otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. Uvedené ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (aj rozsudku) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba uviesť, ţe z hľadiska § 237 O.s.p. sú právne významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237 O.s.p. ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád. Procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. dovolateľka nenamietala a v dovolacom konaní ich existencia nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania ţalovaného preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť. V podanom dovolaní dovolateľka namietala, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá spočíva v tom, súdy niţších stupňov nesprávne vyhodnotili konanie ţalovanej v priestupkovom konaní. Iná vada konania je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z hľadiska dovolateľkou tvrdenej existencie tzv. inej vady konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. treba uviesť, ţe dovolací súd môţe pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia o tomto dovolacom dôvode aţ vtedy, 1Cdo 35/2011 5 keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné (o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde). Ţalobkyňa v dovolaní ďalej namietala, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby tvrdenie dovolateľky boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľkou vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo). Zo všetkých uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe v danom prípade je dovolanie ţalobkyne v zmysle § 238 O.s.p. procesne neprípustné a ţe prípustnosť jej dovolania nemoţno vyvodiť ani z § 237 O.s.p. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Ţalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.) a právny zástupca trovy tohto konania vyčíslil. Najvyšší súd Slovenskej republiky však o nich nerozhodol, pretoţe o náhrade trov celého konania , vrátane dovolacieho konania 1Cdo 35/2011 6 rozhodne súd prvého stupňa, keďţe o trovách konania doposiaľ rozhodované nebolo, pretoţe súd prvého stupňa si vymienil o nich rozhodnúť osobitným uznesením. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
4. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
5. septembra 2011 JUDr. Jana B a j á n k o v á, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť : Hrčková Marta