1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.
3 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a 4 O.s.p. Dovolaním žalobcov je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky rozsudkov uvedených v § 238 O.s.p., proti ktorým je dovolanie prípustné; prípustnosť ich dovolania preto z tohto ustanovenia nevyplýva. Dovolanie žalobcov by vzhľadom na uvedený záver (zistenie) bolo procesne prípustné, len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy ide, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník 4 1 Cdo 77/2010 konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Je treba zdôrazniť, že ustanovenie § 237 O.s.p. nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania; ak v konaní došlo k procesnej vade vymenovanej v tomto ustanovení, možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutie, proti ktorému inak dovolanie nie je prípustné. So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta O. s. p., ktoré ukladá dovolaciemu súdu povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., dovolací súd sa neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania
O.s.p., ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. Vady konania vymenované v § 237 písm. a/ až e/ O.s.p. neboli v dovolaní namietané a ani nevyšli najavo v dovolacom konaní. Z týchto ustanovení preto prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť. Vzhľadom na obsah dovolania, v ňom zvolenú argumentáciu a vytýkané nedostatky sa dovolací súd osobitne zameral na skúmanie, či postupom nižších súdov nebola žalobcom odňatá možnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., resp. či v posudzovanom konaní nerozhodoval vylúčený sudca (§ 237 písm. g/ O.s.p.).
f/ O.s.p. dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania
tohto ustanovenia je taký vadný postup súdu v občianskom súdom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Napríklad môže ísť o právo predniesť (doplniť) svoje návrhy, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver neodročovaného pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. 5 1 Cdo 77/2010 Žalobcovia videli odňatie možnosti pred súdom konať v tom, že súd súdu prvého stupňa nevyhodnotil (nezaoberal sa)
ich názoru protiprávnym konaním zamestnankyne správy katastra, ktorá zapísala vlastnícke právo v prospech žalovaných, aj keď vedela, resp. vedieť mala, že kúpna zmluva je neplatná, a že odvolací súd tento postup súdu prvého stupňa nenapravil a rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. V prejednávanej veci sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, na základe ktorej bol správou katastra povolený vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalovaných. Nižšie súdy posudzovali otázku platnosti predmetnej kúpnej zmluvy autonómne od rozhodnutia o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 96/95, publikovaný pod č. 39 v časopise Zo súdnej praxe v čísle vydania /zväzku/ 4 ročník 1998 na strane 77), teda bez zreteľa na to, z akých dôvodov správa katastra považovala túto zmluvu za platnú; je potom dostatočne zjavné, prečo pre vec (posúdenie platnosti kúpnej zmluvy súdmi) nebolo právne významné konanie zamestnankyne katastra nehnuteľností, ku ktorému došlo po uzavretí zmluvy. Dovolacia námietka žalobcov, že súdy sa mali zaoberať konaním zamestnankyne správy katastra, ktorá
ich názoru protiprávne povolila vklad, vo svojej podstate predstavuje námietku tzv. inej vady v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.; namieta sa tu totiž nedostatočné skutkové zistenie. Prípustnosť dovolania však nezakladá skutočnosť, ak súdy svoje rozhodnutie založili na nesprávnych skutkových zisteniach; nesprávne či nedostatočné skutkové zistenie má za následok vydanie vecne nesprávneho rozhodnutia súdu, samo osebe ale nie je vadou konania v zmysle § 237 O.s.p. (porovnaj napr. R 37/1993, R 125/1999). Rovnako to platí aj pre dovolateľmi namietané nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Nesprávne právne posúdenie veci je prípustným dovolacím dôvodom (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne posúdenie veci, ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia. 6 1 Cdo 77/2010 Dovolací súd preto ustálil, že súdy nižších stupňov svojim postupom neodňali žalobcom možnosť pred súdom konať. Dovolatelia namietali aj vadu
g/ O.s.p., konkrétne že na súde prvého stupňa rozhodol vylúčený sudca. Žalobcovia pochybnosti o nezaujatosti sudkyne JUDr. S. S. zakladali na tvrdení, že je priamou podriadenou podpredsedníčky Okresného súdu Spišská Nová Ves JUDr. M. B. (matky právneho zástupcu žalovaných JUDr. R. B.) a že od jeho vstupu do konania toto nadobudlo jednostranný charakter a ich návrhy na vykonanie dôkazov boli zamietnuté.
1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Nedôvodné sú námietky dovolateľov o jednostrannom charaktere konania od momentu vstupu spomínaného advokáta do konania – tieto tvrdenia totiž nekorešpondujú s obsahom spisu (zápisnicou z pojednávania z
podanej argumentácie, ktorá nie je prezentovaná iba v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako to vyplýva aj z odkazov na príslušné rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, platí, že pokiaľ by bola aj priamo účastníkom súdneho konania /sporu/ kolegyňa JUDr. S. S. – JUDr. M. B., táto skutočnosť by uvedenú sudkyňu nevylučovala z prejednávania a rozhodovania takejto veci. So zreteľom na jej pomer k JUDr. M. B., ich len kolegiálny vzťah (že by tu šlo o vzťah nad bežný pracovný a kolegiálny rámec z obsahu spisu vrátane vyjadrenia dotknutej sudkyne nevyplýva) teda absentuje dôvod 8 1 Cdo 77/2010 vylučujúci JUDr. S. S. z prejednávania a rozhodovania veci. Pokiaľ to platí pre priamy /bezprostredný/ vzťah, nemôže sa uplatniť odlišné, resp. prísnejšie kritérium na iba odvodený či sprostredkovaný vzťah, t. j. tam, kde ide o zástupcu účastníkov (žalovaných), ktorý je príbuzným sudkyne JUDr. M. B., ku ktorej rozhodujúca sudkyňa má len kolegiálny /pracovný/ vzťah. Iné riešenie by odporovalo pravidlám elementárnej logiky (argumentom a maiore ad minus). Vzhľadom na to, že z tvrdení žalobcov a ani z obsahu spisu objektívne nevyšla najavo existencia žiadneho z právne relevantných vzťahov uvedených v § 14 ods. 1 O.s.p. (t. j. pomer sudkyne k veci, účastníkom ani ich zástupcom), dovolací súd dospel k záveru, že dovolatelia vytýkali vadu konania
g/ O.s.p. neopodstatnene. Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcov
5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. V dovolacom konaní procesne úspešným žalovaným vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti žalobcom, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd žalovaným však náhradu trov konania nepriznal, nakoľko nepodali návrh na uloženie tejto povinnosti žalobcom (§ 151 ods. 1 O.s.p.), zjavne z dôvodu, že im žiadne trovy nevznikli. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 28. septembra 2011 JUDr. Milan D e á k , v. r. Za správnosť : predseda senátu Hrčková Marta
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.