← Slovensko

rozdelenie spoločnej nehnuteľnosti

Najvyšší súd 1 Cdo 126/2010 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky MUDr. M. K., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. L. Š., advokátom v Č., proti odporcovi JUDr. D. K., bývajúcemu v B., zastúpenému JUDr. M. K., advokátom v B., o rozdelenie spoločnej nehnuteľnosti a iné, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 19C 68/2007, o dovolaní odporcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z

  1. marca 2010 sp. zn. 6Co 104/2010, takto r o z h o d o l : Dovolanie odporcu o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e Okresný súd Bratislava I (súd prvého stupňa) uznesením z
  2. januára 2010 č. k. 19C 68/2007-223 zrušil výrok svojho uznesenia zo
  3. júla 2009 č. k. 19C 68/2007 – 48 (správne č. k. 19C 68/2007 – 148), ktorým bol na vypracovanie znaleckého posudku poverený znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác Ing. I. J., bývajúci v B., a vypracovaním znaleckého posudku poveril znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, pozemné stavby Ing. V. U., bývajúceho v B.. Uvedenému znalcovi uložil v lehote 30 dní od prevzatia spisu písomne v 3 vyhotoveniach vypracovať a podať znalecký posudok na rozdelenie nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania, nachádzajúcich sa na G. ulici X v Bratislave, zapísaných v Katastri nehnuteľností vedenom Správou katastra pre Hlavné mesto Slovenskej republiky 2 1Cdo 126/2010 Bratislavu na LV č. X, okres B., obec B., m. č. S., k. ú. S., a to: pozemku parc. č. X – zastavané plochy a nádvoria o výmere X m2 a stavby – domu so súp. č. X postavenej na parcele č. X, na byty a nebytové priestory medzi navrhovateľkou a odporcom v pomere 2/5 ku 3/5 a určiť aj príslušné podiely na spoločných častiach, zariadeniach ako aj na zastavanom pozemku parc. č. X – zastavané plochy a nádvoria o výmere X m
  4. Ďalej uložil znalcovi povinnosť v tejto lehote podať i vyúčtovanie odmeny a náhrady nákladov a účastníkom konania v zmysle § 127 ods. 3 O.s.p. spolupracovať so znalcom, poskytnúť mu všetky potrebné vysvetlenia a doklady a ustanoviť sa na znalcom stanovené miesto. Krajský súd v Bratislave (odvolací súd) uznesením z
  5. marca 2010 sp. zn. 6Co 104/2010 odvolanie odporcu proti uzneseniu súdu prvého stupňa ako neprípustné odmietol (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odvolanie smeruje proti uzneseniu o ustanovení znalca, teda uzneseniu, ktorým sa upravuje vedenie konania (§ 202 ods. 3 písm. a/ O.s.p.). Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal odporca dovolanie. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietal, že mu odvolací súd svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), pretože nesprávne sa domnieval, že uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania je uznesením, ktorým sa upravuje vedenie konania, a jeho odvolanie ako neprípustné odmietol. Podľa názoru dovolateľa mal odvolací súd jeho odvolanie prejednať meritórne a vysporiadať sa s argumentmi v ňom prezentovanými. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr to, či dovolanie odporcu smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). 3 1Cdo 126/2010 V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd uznesením. V zmysle § 239 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Prípustnosť dovolania podľa § 239 O.s.p. v predmetnej veci neprichádza do úvahy, lebo tu nejde ani o uznesenie uvedené v § 239 ods. 1 O. s. p., proti ktorému je prípustné dovolanie, a ani o potvrdzujúce uznesenie, ktoré by patrilo do niektorej z kategórii potvrdzujúcich uznesení vymenovaných v § 239 ods. 2 písm. a/ až c/ O.s.p. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, neexistenciu návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Vady uvedené v § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. dovolateľ nenamietal a v konaní ani nevyšli najavo. 4 1Cdo 126/2010 So zreteľom na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou opodstatnenosti tvrdenia odporcu, že mu postupom odvolacieho súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je taký z hľadiska procesného predpisu vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O odňatie možnosti konať pred súdom ide i v prípade, keď odvolací súd odmietne ako neprípustné odvolanie účastníka konania bez toho, aby boli splnené zákonné podmienky na takéto rozhodnutie. Podľa § 202 ods. 3 písm. a/ O.s.p. odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým sa upravuje vedenie konania. Podľa § 167 ods. 1 O.s.p. ak zákon neustanovuje inak, rozhoduje súd uznesením. Uznesením sa rozhoduje najmä o podmienkach konania, o zastavení alebo prerušení konania, o odmietnutí návrhu na začatie konania, o zmene návrhu, o späťvzatí návrhu, o zmieri, o trovách konania, ako aj o veciach, ktoré sa týkajú vedenia konania. Uznesenia, ktorými sa upravuje vedenie konania, Občiansky súdny poriadok v žiadnom zo svojich ustanovení nevymenúva, ani ich nevymedzuje žiadnymi znakmi. Súd preto musí v každom konkrétnom prípade zvažovať, či ide o uznesenie, ktorým sa upravuje vedenie konania, alebo nie. Za takéto rozhodnutia treba vo všeobecnosti považovať procesné uznesenia súdu, ktoré nemajú vplyv na rozhodnutie vo veci samej, týkajú sa otázok, ktoré v záujme hospodárneho vedenia konania vyžadujú rýchle riešenie bez toho, aby odopretie možnosti odvolania mohlo byť na ujmu práv účastníkov konania alebo tretích osôb, pričom súd nimi nie je viazaný a môže ich zmeniť bez toho, aby bolo treba podať odvolanie. Vychádzajúc z týchto kritérií súdna prax už dávnejšie dovodila, že uznesením upravujúcim vedenie konania je i uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania, resp. ustanovení znalca [porovnaj Sborník stanovisek, závěrů, rozborů a zhodnocení soudní praxe, zpráv o rozhodování soudů a soudních rozhodnutí Nejvyššího soudu 1964 –1969, SEVT, Praha 1980 (v skratke „Zborník III“), str. 329-330]. K rovnakému záveru 5 1Cdo 126/2010 dospela i právna teória (pozri napr. Drápal, L., Bureš, J. a kol. Občanský soudní řád II. Komentář.
  6. vydání. Praha: C. H. Beck, 2009, str. 1600; Števček, M., Ficová, S. a kol. Občiansky súdny poriadok. Komentár,
  7. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2009, str. 603). Správne preto postupoval odvolací súd, keď odvolanie odporcu bez toho, aby ho vecne preskúmaval, ako neprípustné odmietol. Zároveň to znamená, že v tejto súvislosti ani nemohlo dôjsť k odňatiu možnosti dovolateľa pred súdom konať podľa § 237 písm. f/ O.s.p. Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporcu podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky o trovách dovolacieho konania nerozhodoval a to z dôvodu, že dovolaním napadnuté rozhodnutie nie je rozhodnutím, ktorým by sa konanie medzi účastníkmi končilo. Vo veci bude ďalej konať súd prvého stupňa, ktorý rozhodne aj o trovách doterajšieho konania, t.j. vrátane trov dovolacieho konania v súlade s úpravou zakotvenou v § 151 O. s. p. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  8. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  9. septembra 2011 JUDr. Milan D e á k, v. r. predseda senátu Za správnosť : Hrčková Marta

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.