To znamená, ţe dedič vstupuje smrťou poručiteľa do jeho majetkovoprávnych vzťahov, tak do jeho práv i povinností, a teda aj obchodný podiel nadobúda ku dňu smrti poručiteľa.
2 Obchodného zákonníka obchodný podiel sa dedí, ak to spoločenská zmluva nevylučuje.
čl. 5 bod 5 spoločenskej zmluvy úmrtím spoločníka prechádza obchodný podiel na dediča. Uviedol, ţe bez ohľadu na to, ţe dedičské konanie po zomrelom spoločníkovi JUDr. Ľ. Š. nie je právoplatne skončené, dedičia poručiteľa nadobudli jeho obchodný podiel ku dňu jeho smrti. Aj keď nie je známy podiel jeho dedičov na obchodnom podiely spoločnosti, sú v postavení spoločníka spoločnosti v súlade s ust. § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka oprávnení na podanie návrhu na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaţdenia, a teda ţalobkyňa je v spore aktívne legitimovaná na podanie tohto návrhu. Ďalej uviedol, ţe ţalovaný pred valným zhromaţdením zvolaným na deň 18. januára 2007 nezisťoval okruh dedičov po zomrelom spoločníkovi, neoznámil ţalobkyni termín a program valného zhromaţdenia. Súd prvého stupňa konštatoval, ţe ţalovaný nedodrţal postup pre zvolávanie valného zhromaţdenia
1 Obchodného zákonníka, pričom spoločenská zmluva tento postup neupravovala. Keďţe valné zhromaţdenie nebolo riadne zvolané, pre podanie návrhu na určenie neplatnosti valného zhromaţdenia platí v zmysle § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka trojmesačná lehota, odo dňa, kedy sa ţalobkyňa mohla o uznesení dozvedieť, t.j.
ustanovení Obchodného zákonníka. Poukázal na § 460 Občianskeho zákonníka a uviedol, ţe pokiaľ medzi J. S. a Ľ. Š. bola platne uzavretá zmluva z 18. júna 1996 mal si J. S. uplatniť svoje práva voči dedičom v dedičskom konaní. Valné zhromaţdenie nebolo oprávnené na posúdenie a určenie platnosti alebo neplatnosti tejto zmluvy, keďţe sa nejednalo o zmluvu o prevode obchodného podielu. Prijatím uznesenia o prevode časti obchodného podielu došlo k porušeniu zákona (§ 115 Obchodného zákonníka), ako aj spoločenskej zmluvy. Ďalej uviedol, ţe v čase konania valného zhromaţdenia bol JUDr. Ľ. Š. mŕtvy. Ţalobkyňa ako dedička nebola oboznámená s konaním valného zhromaţdenia, nebola jej zaslaná písomná pozvánka, a to ani ďalšej dedičke - manţelke poručiteľa, hoci jej
tvrdenia štatutára ţalovaného táto skutočnosť bola ním oznámená ústne. Keďţe ţalobkyňa o konaní valného zhromaţdenia nevedela, a teda sa ho nezúčastnila, nemohla ani súhlasiť so zmenami spoločenskej zmluvy. Súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe ţaloba je dôvodná, z dôvodu nedodrţania postupu pre zvolávanie valného zhromaţdenia
1 Obchodného zákonníka, ako aj z dôvodu, ţe predmetné uznesenie bolo prijaté v rozpore s ust. § 141 Obchodného zákonníka, nakoľko ţalobkyňa ako jedna z dedičov po zomrelom spoločníkovi, ktorej zmena spoločenskej zmluvy obmedzuje jej práva nedala súhlas na takéto zmeny. O trovách konania rozhodol
1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,O. s. p.") a úspešnej ţalobkyni priznal právo na ich náhradu. Na odvolanie ţalovaného Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe z obsahu ţaloby vyplýva, ţe ţalobkyňa okrem toho, ţe napáda, ţe valné zhromaţdenie nebolo riadne zvolané, domáha sa, aby súd určil ţe všetky uznesenia valného zhromaţdenia, konaného po
ktorého ,,úmrtím spoločníka prechádza obchodný podiel na dediča, dedič sa prihlási o účasť v spoločnosti do jedného mesiaca od skončenia konania o dedičstve. Prihlásením nadobúda dedič obchodný podiel ku dňu smrti poručiteľa. Dedič je povinný pristúpiť ku spoločenskej zmluve." Z uvedeného vyplýva, ţe súd prvého stupňa vyvodil nesprávny záver, ţe ţalobkyňa sa stala spoločníčkou spoločnosti ţalovaného dňom smrti poručiteľa. Obchodný podiel poručiteľa nadobúda síce dedič smrťou poručiteľa, pokiaľ nedošlo k odmietnutiu dedičstva. Podmienkou, aby súd vyslovil, ţe ţalobkyňa je aktívne legitimovaná, je právoplatné rozhodnutie, ţe je dedičkou obchodného podielu. Takýto úkon pôsobí spätne ku dňu smrti poručiteľa, ale bez právoplatného rozhodnutia súd v tomto konaní si túto otázku nemôţe vyriešiť ako otázku predbeţnú. Odvolací súd ďalej poukázal na zápisnicu napísanú notárom 20. novembra 2008, z ktorej vyplýva, ţe je sporné, či predmetný podiel tvorí bezpodielové spoluvlastníctvo manţelov a nie je rozhodnuté o dedičstve ani o podiele dedičiek. V prípade, ak bude rozhodnuté, ţe obchodný podiel je dedičstvom viacerých dedičov, ide o spoločný obchodný podiel
3 Obchodného zákonníka a jeho rozdelenie je moţné v prípade, keď spoločenská zmluva jeho rozdelenie nevylučuje a keď s rozdelením súhlasí valné zhromaţdenie. Ide o spoločné a nerozdielne spoločenstvo vlastníkov obchodného podielu vo vzťahu k tretím osobám. Z procesného hľadiska je potrebné na takéto spoločenstvo aplikovať § 91 ods. 2 O. s. p., t.j. spoločenstvo nerozlučné. Z povahy nerozlučného spoločenstva vyplýva, ţe úkony jedného zo spoločníkov zaväzujú všetkých spoločníkov, je potrebný súhlas všetkých spoločníkov. Ak by niektorý úkon urobil len jeden z nerozlučných spoločníkov, súd na takýto úkon nemôţe prihliadať Uviedol, ţe súd prvého stupňa bude v novom konaní zisťovať, či ţalobkyňa má aktívnu legitimáciu na podanie ţaloby, t.j., či je dedičkou obchodného podielu, či je dedičov viac a v akom dedičskom podiele. Súd prvého stupňa sa v konaní nadbytočne zaoberal posúdením platnosti zmluvy o prevode obchodného podielu, uzavretej medzi ţalovaným a S., nakoľko to nie je predmetom tohto konania a nemá vplyv na rozhodnutie o návrhu ţalobkyne. Naviac sa nezaoberal platnosťou zmluvy o úprave vzájomných práv a povinností z
ţalobkyne odvolací súd nevzal do úvahy znenie § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka. Z tohto ustanovenia vyplýva, ţe kaţdý spoločník môţe podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaţdenia, ak je v rozpore so zákonom. Toto právo nie je závislé na súhlase prípadných spoluvlastníkov obchodného podielu. K tvrdeniu odvolacieho súdu, ţe ide o spoločný obchodný podiel
3 Obchodného zákonníka a procesne o nerozlučné spoločenstvo
2 O. s. p., poukázala na § 56a ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý zakazuje zneuţitie práv spoločníka, najmä zneuţitie väčšiny alebo menšiny hlasov v spoločnosti. Z pohľadu § 131 Obchodného zákonníka sa
ţalobkyne nejedná o nerozdielne spoločenstvo, nakoľko zakladá právo na podanie návrhu a prisudzuje ho kaţdému spoločníkovi. Ak by išlo o nerozlučné spoločenstvo, ţalobkyňa poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 264/2007, kde je interpretácia ustanovenia opačná. Teda úkon jedného z nerozlučných spoločníkov je nutne účinný i pre ostatných, a nie na účinnosť jedného z nich treba súhlas všetkých, ako uvádza odvolací súd. Uviedla, ţe
odvolacieho súdu nemalo byť pouţité ust. § 460 Občianskeho zákonníka, na určenie dňa, kedy ţalobkyňa vstúpila do práv spoločníka. V ďalšom však odvolací súd pouţíva znenie spoločenskej zmluvy, nie Obchodného zákonníka. Znenie spoločenskej zmluvy je skoro totoţné, ako právna úprava, obsiahnutá v Obchodnom zákonníku, platná do 31. decembra 2001. Avšak právna úprava, platná v čase smrti zomrelého spoločníka ustanovuje, ţe obchodný podiel sa dedí. Ustanovenie spoločenskej zmluvy nie je v súlade s platnou právnou úpravou.
ţalobkyne odvolací súd mal postupovať v súlade s § 460 Občianskeho zákonníka, nakoľko dedenie nie je bliţšie špecifikované v Obchodnom zákonníku. Keby aj pre posudzovanie veci malo byť relevantné prihlásenie sa dediča o účasť v spoločnosti, je splnená i táto podmienka - v spise sa nachádza list z
f/, čiţe z hľadiska samotného posúdenia prípustnosti dovolania bez toho, aby bola posudzovaná dôvodnosť dovolania, je dovolanie prípustné. Ţalovaný má za to, ţe vo vzťahu k ţalobkyňou uvádzaným dôvodom dovolania (iná vada konania a nesprávne právne posúdenie veci) dovolanie nie je prípustné. Ust § 241 O. s. p. nerieši otázku prípustnosti dovolania, ale iba otázku dovolacích dôvodov. Dovolanie je prípustné iba v prípadoch uvedených v ust. § 236 aţ § 239 O. s. p., v prípade zrušujúceho rozhodnutia len z dôvodov uvedených v § 237 O. s. p. Ţalovaný ďalej uviedol, ţe dôvod uvádzaný ţalobkyňou, ţe jej bola odňatá moţnosť vyjadriť sa k podaniu ţalovaného z
2 O. s. p. pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ţalovaný je toho názoru, ţe odvolací súd neporušil povinnosť uvedenú v § 213 ods. 2 O. s. p. tým, ţe nevyzval 8 5 Obdo 34/2011 účastníkov, aby sa vyjadrili k pouţitiu ustanovenia § 91 ods. 2 O. s. p., je nutné rozlišovať medzi dôvodmi zrušenia pôvodného rozhodnutia súdu prvého stupňa a následne právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý vyslovil pre účely ďalšieho konania. Prevaţná časť dovolania smeruje voči nesprávnemu právnemu posúdeniu veci odvolacím súdom, pri ktorom má ţalovaný za to, ţe dovolanie nie je prípustné. Ďalej uviedol, ţe v prípade, ak by z rozhodnutia bolo preukázané právne nástupníctvo ţalobkyne, je zrejmé, ţe obchodný podiel by v súlade s dedením bol prededený do podielového spoluvlastníctva ţalobkyne a M. Š.. Vznik podielového spoluvlastníctva vyplýva z ust. § 117 ods. 1 Obchodného zákonníka a samotná existencia spoluvlastníctva obchodného podielu a spôsob výkonu jeho práv je upravená v § 117 ods. 3 Obchodného zákonníka. Uvedenými zákonnými ustanoveniami je upravený vznik a existencia spoločného a nerozdielneho spoločenstva spoluvlastníkov obchodného podielu vo vzťahu k tretím osobám, vrátane samotnej obchodnej spoločnosti. Z procesného hľadiska s poukazom na ust. § 91 ods. 2 O. s. p. platí, ţe ide o také spoločné práva alebo povinnosti, ţe sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre ostatných. Pre podanie ţaloby sa vyţaduje súhlas všetkých spoločníkov, v inom prípade ide o neúčinný prejav, v dôsledku čoho nie je daná vecná legitimácia. V prípade, ak jeden z nerozlučných spoločníkov nesúhlasí s podaním ţaloby, je nutné z hľadiska zachovania účinkov rozsudku voči všetkým spoločným a nerozdielnym spoločníkom, aby v konaní vystupoval na strane ţalovaného, k čomu v danom prípade nedošlo. Navrhol, aby dovolací súd dovolanie ţalobkyne zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ l0a ods. 1 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie bolo podané v lehote, stanovenej v § 240 ods. 1 O. s. p. a po preskúmaní veci v zmysle § 242 ods. 1 O. s. p. dospel k záveru, ţe v danej veci dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.
1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý je prípustný len proti zákonom výslovne určeným právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu. V predmetnej veci 9 5 Obdo 34/2011 odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na nové konanie. Z ustanovenia § 239, ktoré upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu vyplýva, ţe neupravuje prípady, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa. S poukazom na § 236 ods. 1 O. s. p. prípustnosť dovolania
p. nie je daná, nakoľko ju zákon v danom prípade nepripúšťa. V zmysle § 242 ods. 1 O. s. p. (druhá veta) je dovolací súd povinný prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. Dovolací súd sa neobmedzil iba na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu
p., ale zaoberal sa aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné aj
a/ aţ g/ O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou z uvedených procesných vád (ide o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka konania riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom a rozhodovanie vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Dovolací súd nezistil, ţe by konanie pred súdmi niţších stupňov bolo postihnuté niektorou z uvedených vád. Dovolateľka v dovolaní prípustnosť dovolania zakladá tým, ţe postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p., a to tým, ţe jej odvolací súd neumoţnil vyjadriť sa k stanovisku ţalovaného, ktorým ţalovaný reagoval na vyjadrenie ţalobkyne k odvolaniu ţalovaného. Uvedené stanovisko ţalovaného jej bolo doručené 9. decembra 2010 bez výzvy vyjadriť sa k nemu a bez určenia lehoty na vyjadrenie. V rozhodnutí odvolacieho súdu sa uvádza, ţe ţalobkyňa k vyjadreniu ţalovaného stanovisko nezaslala.
f/ O. s. p. dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. 10 5 Obdo 34/2011 Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemoţní účastníkovi konania realizáciu procesných práv, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemoţnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený. Dovolací súd preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu a nezistil, ţe by postupom súdu bola ţalobkyni znemoţnená realizácia procesných práv, ktoré jej Občiansky súdny poriadok priznáva. Odvolací súd rozhodoval v súlade s Občianskym súdnym poriadkom. Doručovanie odvolania a vyjadrenia k odvolaniu je upravené v ust. § 209a a § 210 O. s. p. Občiansky súdny poriadok neukladá povinnosť odvolaciemu súdu, prípadne súdu prvého stupňa, aby vyjadrenie k odvolaniu doručoval druhému účastníkovi opätovne na vyjadrenie. Odvolací súd ţalobkyni poskytol dostatok času na oboznámenie sa s vyjadrením ţalovaného z
ktorého: Aplikácia princípu rovnosti zbraní v postupe konajúceho súdu má zaručiť rozumný stav rovnováhy, v ktorom protistrana môţe reagovať na relevantné argumenty druhého účastníka konania, z čoho vyplýva, ţe je na uváţení konajúceho súdu, či bude predostreté argumenty povaţovať za podstatné, a ako také ich predloţí ku konfrontácii druhej strane. Konajúci súd totiţ popri rovnosti účastníkov konania musí zaručiť aj plynulosť a rýchlosť konania, čo predpokladá selekciu len podstatných argumentov, ktoré bude súd predkladať na vyjadrenie protistrane. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd konštatoval, ţe uznesenie odvolacieho súdu netrpí vadou uvedenou v § 237 písm. f/ O. s. p. Rovnako dovolací súd nezistil, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou taxatívne uvedenou v § 237 O. s. p. Správnosť skutkových a právnych záverov zaloţených na dokazovaní, by bolo moţné v dovolacom konaní posúdiť aţ v prípade, ak by bolo dovolanie prípustné (ide o dôvody, ktoré síce môţu zakladať dôvodnosť dovolania, nie však jeho prípustnosť. O taký prípad v prejednávanej veci nešlo. Z uvedeného teda vyplýva, ţe posúdenie, či rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, prichádza do úvahy iba vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. To platí i vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu
2 písm. b/ O. s. p. Najvyšší súd preto dovolanie ţalobkyne odmietol
5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný. Právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo ţalovanému v zmysle § 243b ods. 5, § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p., t. j.
úspechu účastníkov v dovolacom konaní. 12 5 Obdo 34/2011 Dovolací súd nepriznal ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania, pretoţe v dovolacom konaní nepodal návrh na priznanie náhrady trov dovolacieho konania. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 15. júla 2011 JUDr. Anna Marková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.