1 O.s.p. Generálny prokurátor Slovenskej republiky na základe podnetu žalovanej podal proti právoplatnému rozsudku súdu prvého stupňa mimoriadne dovolanie. Navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa ďalšie konanie. V mimoriadnom dovolaní namietal, že súd prvého stupňa sa pri ustanovovaní opatrovníka žalovanej z dôvodu jej neznámeho pobytu dôsledne neriadil ustanoveniami § 29 ods. 2 a 6 O.s.p. Zdôraznil, že okolnosť neznámeho pobytu účastníka musí byť hodnoverne preukázaná, pričom úkony vykonané v tomto smere súdom prvého stupňa považoval za nedostatočné. Predovšetkým sa súd nemal uspokojiť s oznámením ohlasovne Mestskej časti Bratislava – Nové Mesto, že žalovaná sa v registri nenachádza, pretože toto pracovisko nemohlo mať relevantné informácie o pobyte žalovanej na celom území Slovenskej republiky, ale mal sa za týmto účelom dopytovať na Register obyvateľov Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici. Rovnako skutočnosť o evidencii žalovanej v Sociálnej poisťovni mal súd zabezpečiť písomným potvrdením Sociálnej poisťovne a nie len formou úradného záznamu spísaného zamestnankyňou súdu, z ktorého vyplýva, že v predmetnej inštitúcii sa nenachádza žiaden záznam o žalovanej. Pochybenie súdu videl taktiež v tom, že žalovanej ustanovil za opatrovníčku zamestnankyňu súdu D. V. a to i napriek tomu, že predmet konania v prejednávanej veci prevyšoval sumu 500 €. Uvedená opatrovníčka navyše nebola vôbec činná pri ochrane zákonných práv a oprávnených záujmov žalovanej, keď sa nezúčastnila pojednávania a ani nenazrela do spisu. Generálny prokurátor mal za to, že opísaným postupom súdu prvého stupňa bola žalovanej odňatá možnosť konať pred súdom (§ 243f ods. 1 písm. a/ v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.). Žalobca a žalovaná sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu žalovanej (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.), 1 M Cdo 4/2011 3 bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 v spojení s § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora je dôvodné. V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané z dôvodu, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale aj dôvodmi uplatnenými v mimoriadnom dovolaní. Obligatórne (§ 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. O vadu konania v zmysle § 237 O.s.p. ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Vady uvedené v § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. neboli v mimoriadnom dovolaní namietané a v konaní ani nevyšli najavo.
názoru generálneho prokurátora Slovenskej republiky súd prvého stupňa v konaní odňal žalovanej možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie zákonu sa priečiaci procesný postup súdu, ktorým účastníkovi odňal možnosť realizovať procesné práva, ktoré mu dáva Občiansky súdny poriadok za účelom ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu v zmysle uvedeného ustanovenia ide pritom len vtedy, ak išlo o procesný postup nesprávny, ktorý sa prejavil v priebehu konania. 1 M Cdo 4/2011 4
2 O.s.p. pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže súd ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať.
6 O.s.p. za opatrovníka súd ustanoví osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom, kultúrnom, prípadne v inom prostredí, ktoré je účastníkovi blízke. Súd môže za opatrovníka ustanoviť aj obec. Súd nemôže ustanoviť za opatrovníka zamestnanca súdu, ktorý prejednáva vec; to neplatí vo veciach, v ktorých hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 500 eur (ďalej len "drobné spory"). Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa v predmetnej veci poštou doručoval žalovanej platobný rozkaz zo
ktorého Sociálna poisťovňa nevedie žiadny záznam o žalovanej. Po vykonaní týchto úkonov súd prvého stupňa uznesením z 20. januára 2010 č. k. 17C 3/2010-37 ustanovil žalovanej za opatrovníčku na celé konanie zamestnankyňu súdu – súdnu tajomníčku D. V.. Dovolací súd považuje za potrebné pripomenúť, že ustanoveniu opatrovníka účastníkovi v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p., ktorého pobyt nie je známy, musí predchádzať dôsledné prešetrenie toho, či sú dané všetky predpoklady pre tento procesný postup a či nie je na mieste iné opatrenie (porovnaj napr. R 66/1996, R 21/1971).Okolnosť neznámeho pobytu účastníka musí byť vždy hodnoverne preukázaná. Aj neprítomnému účastníkovi musí byť zabezpečená ochrana jeho záujmov a základných práv. Ak bol účastníkovi ustanovený opatrovník, hoci na to neboli splnené podmienky stanovené v zákone, čo malo za následok, že súd nekonal s účastníkom konania, ide o prípad, kedy bola účastníkovi nesprávnym postupom súdu v priebehu konania odňatá možnosť konať pred súdom. 1 M Cdo 4/2011 5
253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon") tento zákon upravuje práva a povinnosti občanov Slovenskej republiky (ďalej len "občan") pri hlásení ich pobytu, práva a povinnosti obcí pri vedení evidencie pobytu občanov, zriadenie registra obyvateľov Slovenskej republiky (ďalej len "register"), úlohy štátnych orgánov a obcí súvisiace s vedením registra a poskytovanie údajov z evidencie pobytu občanov a z registra.
1 zákona občan hlási v rozsahu ustanovenom týmto zákonom miesto, začiatok a skončenie svojho pobytu obci, v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice hlási tieto údaje mestskej časti a vo vojenskom obvode príslušnému úradu (ďalej len "ohlasovňa").
1 zákona občan, ktorý sa pripravuje na vycestovanie do zahraničia s cieľom trvalo žiť v zahraničí, je povinný pred vycestovaním ohlásiť skončenie trvalého pobytu ohlasovni, ktorá vedie údaje o jeho trvalom pobyte; v ohlásení uvedie štát a miesto pobytu, kam hodlá vycestovať, a deň začiatku pobytu v zahraničí, ktorý je zároveň dňom skončenia trvalého pobytu.
1 písm. c/ zákona ohlasovňa záznam o trvalom pobyte zruší na základe ohlásenia
1.
e/ zákona ohlasovňa je pri hlásení pobytu občana povinná zaznamenať bezodkladne do registra obyvateľov Slovenskej republiky (ďalej len "register") údaje o hlásení pobytu alebo doručiť bezodkladne údaje o hlásení pobytu príslušnému okresnému riaditeľstvu Policajného zboru, ktorý ich do registra zaznamená. Register je informačným systémom verejnej správy, ktorý obsahuje súbor údajov o obyvateľoch Slovenskej republiky, na ktorých základe možno osobu identifikovať, zistiť jej pobyt a vzťahy k iným osobám, ako aj ďalšie administratívne údaje vymedzené týmto zákonom (§ 12 ods. 1 zákona). 1 M Cdo 4/2011 6 Register je zdrojom platných údajov o obyvateľoch Slovenskej republiky pre potreby štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, iných právnických osôb alebo fyzických osôb (§ 12 ods. 1 zákona).
zákona register tvorí centrálna evidencia obyvateľov Slovenskej republiky, ktorú vedie Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"). Register
zákona obsahuje okrem údajov o cudzincoch aj údaje o a/ občanoch s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, b/ občanoch, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Aké údaje register obsahuje o občanoch s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky a o občanoch, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, stanovuje § 15 a § 16 zákona; okrem iných tam patria aj údaje o pobyte. Ministerstvo a okresné riaditeľstvá Policajného zboru poskytujú štátnym orgánom, obciam a iným právnickým osobám, ktoré plnia úlohy štátu alebo vykonávajú zdravotné poistenie a nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, alebo plnia úlohy na úseku zamestnanosti, údaje z registra v rozsahu ich pôsobnosti
osobitných predpisov (§ 23 ods.1 zákona). Ministerstvo riadi výkon štátnej správy na úseku hlásenia a evidencie pobytu občanov a registra. Činnosť obcí, mestských častí hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava a mestských častí mesta Košice na úseku hlásenia a evidencie pobytu občanov a registra je preneseným výkonom štátnej správy ( § 26 ods.1 zákona). Register obyvateľov Slovenskej republiky obsahuje teda súbor údajov o obyvateľoch Slovenskej republiky, na ktorých základe možno osobu identifikovať, zistiť jej pobyt a vzťahy k iným osobám, ako aj ďalšie administratívne údaje vymedzené zákonom a je okrem iného určený pre potreby štátnych orgánov, t.j. slúži aj súdom pre potrebu zisťovania údajov o pobyte účastníka – občana, ktorému sa nepodarilo doručiť zásielku súdu na poslednú známu adresu, pretože tam už nemá pobyt a zo spisu nemožno zistiť ani iné miesto, kde by sa zdržiaval. 1 M Cdo 4/2011 7 Je plne opodstatnenou námietka generálneho prokurátora, že súd prvého stupňa sa nemal uspokojiť s oznámením Ohlasovne pobytu Mestskej časti Bratislava – Nové Mesto, že žalovaná sa v registri nenachádza, ale mal urobiť dopyt na Register obyvateľov Slovenskej republiky v Banskej Bystrici, pretože register obsahuje centrálnu evidenciu obyvateľov Slovenskej republiky vrátane údajov o občanoch, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Ani ďalšie šetrenie vykonané súdom prvého stupňa za účelom zistenia pobytu žalovanej v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. (lustráciu v Sociálnej poisťovni) nemožno považovať za dostatočné. Z úradného záznamu vyhotoveného zamestnankyňou súdu (č.l. 30),
ktorého sa v Sociálnej poisťovni žiadny záznam o žalovanej nenachádza, totiž vôbec nevyplýva, akým spôsobom bola táto informácia zistená; dôkazná hodnota tohto záznamu je preto sporná. Súd prvého stupňa pochybil v tom, že nevykonal riadny písomný dopyt na Sociálnu poisťovňu, ktorá vzhľadom na predmet svojej činnosti mohla disponovať relevantnými informáciami o pobyte žalovanej. Súd prvého stupňa napokon nesprávne postupoval aj v tom, že žalovanej napriek výslovnému zákazu obsiahnutému v § 29 ods. 6 poslednej vete O.s.p. ustanovil za opatrovníčku na celé konanie svoju zamestnankyňu D. V.. Tým, že súd prvého stupňa bez splnenia zákonných podmienok vyplývajúcich mu z § 29 ods. 2 O.s.p. – dostatočného preverenia, či pobyt žalovanej je skutočne neznámy, ustanovil jej za opatrovníčku svoju zamestnankyňu, hoci nešlo o drobný spor, a následne konal už len s touto opatrovníčkou, odňal žalovanej možnosť pred súdom konať. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa z týchto dôvodov stotožnil s názorom Generálneho prokurátora Slovenskej republiky, že v konaní pred súdom prvého stupňa došlo k procesnej vade majúcej za následok zmätočnosť rozhodnutia (§ 243f ods. 1 písm. a/ v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.), preto rozsudok súdu prvého stupňa uznesením zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243i ods. 2 v spojení s § 243b ods. 1 a 4 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243i ods. 2 v spojení s § 243d ods. 1 O.s.p.). 1 M Cdo 4/2011 8 Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 25. augusta 2011 JUDr. Milan D e á k, v.r. predseda senátu Za správnosť : Hrčková Marta
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.