náhrada škody z ublíženia na zdraví

Najvyšší súd 1Cdo 40/2010 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: J. M., bytom R., v dovolacom konaní právne zastúpený JUDr. M. R., advokátom, so sídlom Ţ., proti odporcovi: S. G., bytom K., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: K., IČO: X, B., o náhradu škody z ublíženia na zdraví, ktorá sa viedla na Okresnom súde Čadca pod sp.zn. 6C 171/2005, o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline zo dňa 25.11.2009 sp.zn. 6Co 333/2008 takto r o z h o d o l Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline z

1. novembra 2009 sp. zn. 6Co 333/2008 z r u š u j e vo výroku, ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý a vo výroku o náhrade trov konania účastníkov a štátu. Vec v rozsahu zrušenia vracia Krajskému súdu v Ţiline na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Navrhovateľ návrhom podaným dňa 29.09.2005 ţiadal zaviazať odporcu zaplatiť mu 838.500,00-Sk z titulu náhrady škody za sťaţenie spoločenského uplatnenia a bolestného, ktorá škoda mu vznikla 27.9.2003 pri dopravnej nehode spôsobenej odporcom. Okresný súd Čadca rozsudkom zo
2. júla 2008 č.k. 6C 171/2005-205 uloţil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 230.375,00-Sk do 3 dní po právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku (608.125,00-Sk) návrh navrhovateľa zamietol. Súčasne odporcovi uloţil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania včítane trov právneho zastúpenia v sume 82.099,00-Sk na účet právneho zástupcu navrhovateľa a na účet Okresného súdu Čadca 2 1 Cdo 40/2010 titulom súdneho poplatku sumu 13.824,00-Sk a titulom preddavkových štátom 400,00-Sk, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe predmetom konania bolo zaplatenie bolestného (ktoré podľa bodového hodnotenia znalca predstavuje 348,75 bodov, čo je 20.925Sk)-, zvýšeného o 20-násobok, teda celkovo 418 500 Sk a sťaţenia spoločenského uplatnenia vo výške 420.00,00-Sk. Skutkovo vychádzal z trestného rozkazu Okresného súdu Čadca sp.zn. 1T 307/2003, ktorým bol odporca uznaný za vinného z trestného činu ublíţenia na zdraví podľa § 224 ods.1,2 Tr.zákona. Pri stanovení výšky škody vychádzal zo záverov znalca MUDr. O., ktorý vyčíslil bodové ohodnotenie bolestného na 551,25 bodu, čo predstavuje 33.075 Sk (1bod 60SK). Vzhľadom na mimoriadne dlhý čas liečenia, náročnú a bolestivú terapiu povaţoval za primerané zvýšenie bodového ohodnotenia na 6-násobok, teda vo finančnom vyjadrení bolestné priznal v sume 198 450 Sk. Pri sťaţení spoločenského uplatnenia súd prvého stupňa vychádzal z 350 bodov stanovených znalcom ,čo predstavuje 21.000 Sk (1bod 60SK).S ohľadom na skutočnosť, ţe navrhovateľ nemôţe vykonávať náročnejšie práce vo výškach, pri zdvíhaní ťaţkých bremien má sťaţenú chôdzu v nerovnom teréne, čo vylučuje získanie práce v stavebníctve, kde doposiaľ pracoval, toto ohodnotenie zvýšil na 10-násobok, teda za sťaţenie spoločenského uplatnenia vo finančnom vyjadrení priznal 210 000 Sk. Spolu priznal 408 450 Sk, ktorú sumu okresný súd zníţil o 1/3- inu ako podiel na vzniku škody zo strany navrhovateľa. Jeho čiastočné zavinenie videl v tom, ţe v čase nehody mal v krvi 1,16 miligramu alkoholu na jeden liter, čo zodpovedá asi 2,3 promile alkoholu. Zodpovednosť odporcu súd prvého stupňa stanovil ,v súlade s posudkom znalca Ing. T. v 2/3-inách. Tento podiel zavinenia podľa názoru prvostupňového súdu spočíva v tom, ţe ak by odporca bol išiel predpísanou rýchlosťou (a nie 86,40 km za hodinu) je zjavné, ţe by ku kolízii vôbec nedošlo. V celkovom finančnom vyčíslení okresný súd priznal navrhovateľovi náhradu škody vo výške 230 375 Sk, od ktorej odpočítal navrhovateľovi poskytnuté plnenie vedľajším účastníkom vo výške 41 925 SK. Krajský súd v Ţiline na odvolanie odporcu ako aj vedľajšieho účastníka rozsudok Okresného súdu Čadca, vo výroku ktorým bola odporcovi uloţená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 230.375,00-Sk zmenil tak, ţe návrh navrhovateľa zamietol. Výrok rozsudku okresného súdu, ktorým návrh navrhovateľa zamietol, zostal nedotknutý. Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov prvostupňového a druhostupňového konania nepriznal. Štátu náhradu trov konania nepriznal a zrušil rozsudok okresného súdu vo 3 1 Cdo 40/2010 výroku, ktorým bola uloţená povinnosť odporcovi zaplatiť na účet Okresného súdu Čadca súdny poplatok v sume 13.824,00-Sk. Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, ţe spoluzavinenie navrhovateľa na spôsobenej škode je rovnaké, teda v rozsahu 1/2-ice (§ 441 OZ). Vychádzal pritom zo záverov znalca Ing. T.. Pri určovaní výšky škody na zdraví vychádzal zo záverov MUDr. O.. Bolestné v rozsahu 551,26 bodov povaţoval za primerané, pričom mal za to, ţe v konaní neboli preukázané ţiadne skutočnosti, z ktorých by mohlo byť zrejmé ohodnotenie vyššie. 35O bodov za sťaţenie spoločenského uplatnenia, znalcom zvýšených o 100% v zmysle § 6 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb., povaţoval za postačujúce, pričom navýšenie tejto náhrady súdom prvého stupňa povaţoval za neprípustné, odporujúce § 7 ods.3 citovanej vyhlášky. Mal za to, ţe súd nemôţe pri navýšení vychádzať z rovnakých dôvodov, z akých vykonal navýšenie znalec. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ a ţiadal, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil súdu na nové konanie a rozhodnutie. Namietal ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci v otázke mimoriadneho zvýšenia spoločenského uplatnenia, keď zo ţiadneho ustanovenia vyhlášky č. 32/1965 Zb. nevyplýva záver o nemoţnosti zvýšenia bodového ohodnotenia z rovnakých dôvodov aké zohľadnil znalec. Vytýkal tieţ odvolaciemu súdu, ţe pri posudzovaní spoluzavinenia navrhovateľa ako poškodeného na škodovej udalosti svoje rozhodnutie náleţite nezdôvodnil. Vyslovil názor, ţe jeho rozhodnutie vykazuje značný stupeň arbitrárnosti. Povinný sa k dovolaniu navrhovateľa nevyjadril. Vedľajší účastník na strane odporcu sa k dovolaniu vyjadril, ţe sa v celom rozsahu stotoţňuje s rozhodnutím a právnym názorom odvolacieho súdu a navrhuje, aby dovolací súd dovolanie navrhovateľa zamietol. 4 1 Cdo 40/2010 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok čiastočne prípustný (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe dovolanie navrhovateľa je podané opodstatnene. Z ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. vyplýva, ţe dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.). Dovolateľ napadol rozsudok odvolacieho súdu vo výroku, ktorým zmenil rozsudok okresného súdu tak, ţe návrh navrhovateľa zamietol, a vo výroku o trovách konania. Podľa ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. dovolanie moţno odôvodniť len tým, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Z obsahu dovolania navrhovateľa vyplýva, ţe tento ako dovolací dôvod uplatňuje ustanovenie § 241 ods. 2 písm. b / a c/ O.s.p., t.j. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti, nedostatočného odôvodnenia a javiacej sa arbitrárnosti a nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. 5 1 Cdo 40/2010 Predmetom konania je navrhovateľom uplatnený nárok na mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a za sťaţenie spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. Náhrada za bolesť a náhrada za sťaţenie spoločenského uplatnenia sú dve relatívne samostatné zloţky náhrady škody na zdraví, i keď sú vo vyhláške č. 32/1965 Zb., ktorú treba na daný prípad aplikovať, upravené spoločne. Táto vyhláška upravuje zvlášť podmienky, za ktorých sa poskytuje odškodnenie za bolesť a zvlášť podmienky pre odškodnenie sťaţenia spoločenského uplatnenia. Preto aj zvýšenie odškodnenia u oboch nárokov treba posudzovať osobitne (viď tieţ rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 223/2009). Podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v prípadoch hodných osobitného zreteľa môţe súd odškodnenie za bolesť a za sťaţenie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2 tohto ustanovenia. V súlade s citovaným ustanovením mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a náhrady za sťaţenie spoločenského uplatnenia prichádza do úvahy len vo výnimočných prípadoch, t.j. v prípadoch hodných osobitného zreteľa. Súd ich môţe v týchto prípadoch primerane zvýšiť nad stanovené najvyššie sadzby odškodnenia, avšak takéto zvýšenie vykonané v rámci voľnej úvahy súdu, musí byť vţdy náleţite odôvodnené s prihliadnutím k mimoriadnej povahe a okolnostiam konkrétneho prípadu. V prejednávanej veci súdy odlišne vyjadrili mieru primeranosti zvýšenia odškodnenia za bolesť, čo navrhovateľ v dovolaní namietol. Ak odvolací súd mení súdom priznanú výšku odškodnenia za bolesť (rovnako je to i pri výške odškodnenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia) z dôvodu, ţe za „primeranú“ povaţuje náhradu inú (niţšiu alebo vyššiu), musí v odôvodnení zmeňujúceho rozhodnutia vysvetliť dôvod potreby zmeny náhľadu na „primeranosť“, teda musí poukázať na určité skutkové alebo právne významné okolnosti a s poukazom na ne vysvetliť, prečo a z akých dôvodov dospel k záveru, ţe primeranou nie je náhrada, ktorú určil súd prvého stupňa, ale 6 1 Cdo 40/2010 náhrada iná. Keďţe odvolací súd pri zmene rozhodnutia (§ 220 O.s.p.) nahradzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa, musí jeho rozhodnutie aj v tomto smere obsahovať úplné a výstiţné odôvodnenie zahŕňajúce výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. Len také rozhodnutie moţno označiť za preskúmateľné (§ 157 ods. 2 a 3 O.s.p. v spojení s § 211 O.s.p.). Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v tomto smere v plnom rozsahu preskúmateľný nie je, lebo neobsahuje postačujúce vysvetlenie dôvodov, pre ktorý odvolací súd dospel so súdom prvého stupňa k odlišným záverom v otázke, aký násobok základného bodového ohodnotenia vyjadruje „primeranosť“ náhrady za bolesť. Zo spisu vyplýva, ţe odvolací súd pri odškodňovaní navrhovateľom vytrpenej bolesti s poukazom na rovnaké zistenia povaţoval 6 násobné zvýšenie základného bodového ohodnotenia bolesti za nedôvodné. Pritom ale nie na dostatočnom stupni konkrétnosti a určitosti zistení, ktoré povaţoval za dôvod zmeny, bez bliţšieho vysvetlenia len konštatoval, ţe všetky skutočnosti uţ zohľadnil znalec, nevyporiadal sa však s dôvodmi, ktoré pre zvýšenie na 6-násobok zohľadnil súd prvého stupňa. Rovnaké pravidlá platia aj pri určení výšky spoluzavinenia poškodeného. Odvolací súd pri závere o rozsahu spoluzavinenia navrhovateľa v rozsahu ½ iba poukázal na znalecký posudok Ing. T.. Z rovnakého posudku však pri stanovení rozsahu zavinenia navrhovateľa vychádzal aj súd prvého stupňa, a preto bolo povinnosťou odvolacieho súdu pri svojom odlišnom závere zdôvodniť aj to, ktoré skutočnosti alebo závery z posudku tohto znalca pouţil v tom smere, ţe ho viedli k inému rozhodnutiu. Navyše sa vôbec nevysporiadal s dôvodmi prvostupňového súdu Bez bliţšieho vymedzenia konkrétnych dôvodov, pre ktoré odvolací súd v podstatnej miere zníţil bodové ohodnotenie priznaného navrhovateľovi súdom prvého stupňa pri odškodňovaní bolesti, rovnako aj pri stanovení miery spoluzavinenia, nemal Najvyšší súd Slovenskej republiky moţnosť posúdiť opodstatnenosť a dôvodnosť zmeny prvostupňového rozhodnutia odvolacím súdom (a teda, či napadnutý rozsudok spočíva na správnom alebo nesprávnom právnom posúdení veci). 7 1 Cdo 40/2010 V časti týkajúcej sa odškodnenia straty spoločenského uplatnenia odvolací súd vyslovil, ţe mimoriadne zvýšenie tohto nároku v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. nemôţe byť zaloţené na rovnakých dôvodoch ako zvýšenie znalcom podľa ustanovenia § 6 ods. 2 uvedenej vyhlášky. Takýto záver však z uvedeného ustanovenia ani celého predpisu vyvodiť nemoţno. Lekár je pri zvýšení odškodnenia limitovaný. Súd však práve podľa § 7 ods. 3 uvedeného predpisu limitovaný nie je, pravda musí ísť o prípady osobitného zreteľa hodné. Nemoţno vylúčiť teda ani rovnaké dôvody, ale ich intenzita musí byť vyššia, ktorú lekár, práve pre limit stanovený predpisom nemôţe zohľadniť. Dovolací súd vzhľadom na to dospel k záveru, ţe konanie pred odvolacím súdom je v danej veci postihnuté tzv. inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). a súčasne jeho rozhodnutie spočíva čiastočne aj na nesprávnom právnom posúdení. Najvyšší súd Slovenskej republiky z tohto dôvodu rozsudok odvolacieho súdu vo výroku, ktorým zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, ako aj súvisiacich výrokoch o náhrade trov konania účastníkov a štátu zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 a 4 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
3. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
4. júla 2011 JUDr. Jana B a j á n k o v á, .v.r predsedníčka senátu Za správnosť : Hrčková Marta