1 O.s.p. Krajský súd v Bratislave na odvolanie odporcu (smerujúcemu proti celému rozsudku súdu prvého stupňa) a odvolanie navrhovateľky (napádajúcemu len výrok rozsudku súdu prvého stupňa o trovách konania) rozhodol ako odvolací súd uznesením z 26. februára 2010 sp. zn. 8Co 238/2008 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h), ods. 2 O. s. p.). Stotožnil sa s námietkou odporcu, že stanovením jatočnej hodnoty koňa pre jeho dýchavičnosť zodpovedajúcej hodnote jatočného mäsa neobstojí ďalšie znižovanie jeho jatočnej hodnoty z dôvodu horšieho kondičného stavu. Za opodstatnenú považoval tiež námietku odporcu, že znalecký posudok nemôže byť objektívne podaný bez toho, aby znalec skutočne videl sporného koňa, pretože až na základe jeho ohliadky a vyšetrenia jeho stavu môže objektívne posúdiť, v akom štádiu je jeho ochorenie, do akej miery toto obmedzuje, sťažuje, prípadne úplne vylučuje jeho použitie na rekreačné účely, pre ktoré bol navrhovateľkou zakúpený, resp. za akých podmienok je jeho použitie na rekreačné jazdenie možné. S poukazom na neúplnosť zistenia skutkového stavu a v konečnom dôsledku na nesprávne právne posúdenie veci, keď sa súd prvého stupňa výškou zľavy z hľadiska právne významných skutočností dôsledne nezaoberal, odvolanie odporcu posúdil ako dôvodné. Zdôraznil, že až na základe zhodnotenia výsledkov doplneného dokazovania bude možné spoľahlivo ustáliť primeranosť zľavy z ceny s ohľadom na povahu a rozsah vady; výsledky znaleckého dokazovania sú jedným z viacerých dôkazov v konaní a súd na ich základe môže získať jedine skutkové podklady (týkajúce sa odborného posúdenia zdravotného stavu koňa a vplyvu na jeho použitie na rekreačné účely) pre stanovenie výšky zľavy; stanovenie primeranej zľavy z ceny je však právnou, nie odbornou otázkou a súd preto musí v tomto smere hodnotiť znalecký posudok vzájomne s ostatnými výsledkami vykonaného dokazovania, s prihliadnutím na všetko, čo v konaní vyšlo najavo i inak. Zároveň uviedol, že v novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.). Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu v celom rozsahu podala dovolanie navrhovateľka, ktorá navrhla jeho zrušenie a následné vrátenie veci Krajskému súdu v Bratislave ako odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodila dôvodom uvedeným v ustanovení § 241 ods. 2 písm. a), písm. b) a písm. c) O. s. p., teda že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, konanie na odvolacom 1 Cdo 111/2010 3 súde je postihnuté inou vadou a účastníkovi konania (navrhovateľke) sa postupom odvolacieho súdu odňala možnosť konať pred súdom. Prípustnosť dovolania vyvodzovala zo zásady diformity s tým, že aj keď ide o zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu, vzhľadom na jeho obsah vo svojej podstate ide o zmeňujúce uznesenie. Dôvod podaného dovolania – odňatie možnosti konať pred súdom videla v tom, že hoci ako navrhovateľka podala proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie, a to len proti výroku o trovách konania, odvolací súd vo svojom napadnutom uznesení iba stručne popisuje a konštatuje, že takéto odvolanie navrhovateľky proti výroku o náhrade trov konania bolo podané, avšak nijako sa týmto odvolaním nezaoberá a ani relevantným zákonným spôsobom ho neposúdil. Odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu a teda zrušil aj výrok o náhrade trov konania, nijako sa však nevyjadril k postupu súdu, pokiaľ ide o spôsob stanovenia a určenia náhrady trov konania; to
jej názoru – pokiaľ ide o ďalší priebeh a hospodárnosť celého konania – znamená, že znova môže dôjsť k rovnakým problémom pri samotnom rozhodovaní súdu prvého stupňa o náhrade trov konania. Inú vadu konania s následkom nesprávneho rozhodnutia vo veci formulovala tak, že ak by súd ňou namietanú predchádzajúcu vadu – nerozhodnutie o podanom odvolaní voči výroku o trovách konania neposúdil ako odňatie možnosti navrhovateľke konať pred súdom, namieta túto skutočnosť ako inú vadu s následkom nesprávneho rozhodnutia vo veci, pričom poukazuje na predchádzajúcu argumentáciu. Dôvod podaného dovolania
ustanovenia § 241 ods. 2 písm. c) O. s. p. – že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, vysvetlila nestotožnením sa s posúdením veci odvolacím súdom, že právne závery súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o určenú výšku primeranej zľavy z ceny, sú predčasné a nesprávne.
jej názoru bolo vykonané viac než dostatočné dokazovanie a ďalšie dokazovanie označila za nadbytočné a irelevantné vzhľadom na charakter a povahu uplatneného nároku. Odporca sa k dovolaniu vyjadril a žiadal, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu potvrdil, resp. dovolanie navrhovateľky zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom. 1 Cdo 111/2010 4 Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ odvolací súd ruší rozhodnutie súdu prvého stupňa, jeho rozhodnutie má formu uznesenia ( porovnaj § 223 O. s. p.). V prejednávanej veci smeruje dovolanie navrhovateľky proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré má procesnú formu uznesenia. Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 239 O. s. p.
1 O. s. p. dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak
1 písm. c).
2 O. s. p. dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak
p. v predmetnej veci preto ani neprichádza do úvahy, tu totiž nejde ani o uznesenie uvedené v § 239 ods. 1 O. s. p., proti ktorému je prípustné dovolanie, a ani o potvrdzujúce uznesenie, ktoré by patrilo do niektorej z kategórii potvrdzujúcich uznesení vymenovaných v § 239 ods. 2 písm.
zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne osadeným súdom). Nezistil však existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. So zreteľom na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na skúmanie, či konanie nie je zaťažené vadou v zmysle § 237 písm. f) O. s. p.
tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú 1 Cdo 111/2010 6 v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (vyhláseného v oznámení Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb.). Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania
ust. § 212 O. s. p. Dôvod podaného dovolania – odňatie možnosti konať pred súdom totiž namietala v tom, že hoci ako navrhovateľka podala proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie, a to len proti výroku o trovách konania, odvolací súd vo svojom napadnutom uznesení iba stručne popisuje a konštatuje, že takéto odvolanie navrhovateľky proti výroku o náhrade trov konania bolo podané, avšak nijako sa týmto odvolaním nezaoberá a že ani relevantným zákonným spôsobom ho neposúdil. Hoci odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu a teda zrušil aj výrok o náhrade trov konania, vytýkala, že sa nijako nevyjadril k postupu súdu, pokiaľ ide o spôsob stanovenia a určenia náhrady trov konania, že teda – pokiaľ ide o ďalší priebeh a hospodárnosť celého konania – môže znova dôjsť k rovnakému rozhodovaniu súdu prvého stupňa o náhrade trov konania (ten niektoré jej trovy posúdil ako neúčelne vynaložené a ona 1 Cdo 111/2010 7 s jeho názorom nesúhlasila). Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje (§ 201 prvá veta O. s. p.).
1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Súd nie je
2 O.s.p. viazaný rozsahom odvolania
1 písm. h) O. s. p. odvolací súd rozhodnutie zruší, ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci (§ 224 ods. 3 O. s. p.). Rozsah, v akom sa odvolacím súdom preskúmava rozhodnutie súdu prvého stupňa, určuje odvolateľ a to tým, akú časť (ktoré výroky) odvolaním napadne, ako vymedzí rozsah, v akom má byť rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané. Odvolací súd je viazaný týmto návrhom odvolateľa až na výnimky v citovanom ustanovení § 212 ods. 2 O. s. p. Odvolací návrh, ktorý je jednou z podstatných náležitostí odvolania, zahrňuje v sebe však nielen túto kvantitatívnu stránku, ale má aj stránku kvalitatívnu, t. j. návrh na spôsob rozhodnutia odvolacieho súdu. Kvalitatívna stránka odvolacieho návrhu spočíva v tom, že 1 Cdo 111/2010 8 odvolateľ môže navrhnúť zmenu napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa alebo jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (neviazanosť odvolacieho súdu týmto návrhom vyplýva z citovaného § 212 ods. 4 O. s. p.). Z uvedeného § 212 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že jednou z výnimiek, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolacieho návrhu, je prípad, keď od rozhodnutia o napadnutom výroku je závislý výrok, ktorý odvolaním (jeho obsahom) nebol dotknutý (napr. ak odvolateľ výslovne napadol len výrok o veci samej a ani sa nezmienil o výroku o trovách konania, ktorý má povahu závislého výroku). V pojednávanom prípade odporca odvolaním napadol celé rozhodnutie – rozsudok súdu prvého stupňa a tak vymedzil rozsah prieskumnej činnosti odvolacieho súdu v celej šírke (kvantitatívnej stránke); iba časti z tejto stránky sa týkalo odvolanie navrhovateľky – výroku o trovách konania. Pokiaľ odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, t. j. dospel k záveru o potrebe z tohto dôvodu zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h), ods. 2 O. s. p.), rozsudok súdu prvého stupňa musel zrušiť aj v závislom výroku o trovách konania (a to dokonca bez zreteľa či aj tento výrok odvolaním napadol odporca a či odvolaním tento výrok napadla aj navrhovateľka). Už iba vzhľadom na celkom sporný budúci výsledok vo veci samej pred súdom prvého stupňa, t. j. keď nie je vylúčená ani taká z možností, že navrhovateľka s návrhom na začatie konania nemusí byť (celkom či sčasti) úspešnou, nemusel sa odvolací súd v dôvodoch svojho zrušujúceho uznesenia zaoberať – a to práve so zreteľom na procesnú ekonomiku v terajšom štádiu konania – výlučne hypotetickou otázkou budúceho rozhodovania o trovách konania medzi účastníkmi. Postupom odvolacieho súdu, ktorý nerozoberal (nezodpovedal), či všetky vynaložené trovy, za ktoré navrhovateľka požadovala náhradu, resp. tie z nich, za ktoré jej súd prvého stupňa náhradu nepriznal, sú trovami účelne uplatňovanými proti odporcovi, ktorého za neúspešného vo veci (§ 142 ods. 1 O. s. p.) – vzhľadom na zrušujúce uznesenie – ani posudzovať (označovať) nemožno, nebola navrhovateľke odňatá možnosť konať pred súdom. O náhrade trov konania medzi účastníkmi (vrátane náhrady trov odvolacieho konania) bude povinný rozhodnúť súd prvého stupňa a to až v novom rozhodnutí o veci v súlade s § 224 ods. 3 O. s. p. Proti takémuto rozhodnutiu (výroku) rovnako ako proti rozhodnutiu vo veci samej bude môcť podať odvolanie ten – ktorý z účastníkov či obaja, ak s ním (s takýmto výrokom) nebudú súhlasiť. 1 Cdo 111/2010 9
2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
2 O. s. p. ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
2 O. s. p. ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa. Iba preto, že navrhovateľka sa dožaduje, trvá na svojom riešení (t. j. že odvolací súd v dôvodoch svojho zrušujúceho uznesenia mal sa zaoberať aj spôsobom stanovenia a určenia náhrady jej trov konania, hoci rozhodnutie vo veci, len na základe ktorého ju bolo možno považovať za procesne úspešnú v konaní, bolo zrušené), nemožno ešte konštatovať, že by odôvodnením uznesenia odvolacieho súdu došlo k porušeniu pravidiel stanovených Občianskym súdnym poriadkom pre rozhodnutie o odvolaní a pre odôvodnenie rozhodnutia. Dovolací súd je názoru, že odvolací súd dostatočne odôvodnil svoje zrušujúce uznesenie, keď podal náležite rozvedené argumenty vedúce ho k zrušeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa vo veci samej a zároveň – keďže s takýmto zrušením je spojené aj zrušenie v nadväzujúcom výroku o trovách konania – vysvetlil a to s poukazom na § 224 ods. 3 O. s. p, že súd prvého stupňa rozhodne o náhrade trov konania v novom rozhodnutí o veci. Citované ustanovenie § 157 ods. 2 O. s. p. sa chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva [(ďalej len „ESĽP“), porovnaj napr. rozsudok vo veci García Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I] tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa mení
povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na k a ž d ý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v 1 Cdo 111/2010 10 odôvodnení rozhodnutia. Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie
čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ a že „takéto odôvodnenie musí obsahovať aj rozsudok opravného (odvolacieho) súdu“ (porovnaj uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03). Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“. V danom prípade námietky navrhovateľky (dožadujúcej sa posúdenia účelnosti ňou vynaložených trov konania) ide o argument (požiadavku), ktorý pre rozhodnutie odvolacieho súdu – ktoré zrušilo rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátilo na ďalšie konanie
1 písm. h), ods. 2 O. s. p. – nebol vôbec rozhodujúci, preto si nevyžadoval ani špecifickú odpoveď práve na tento argument (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z
5 v spojení s § 218 ods. 1 písm.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.