Najvyšší súd 1 Cdo 141/2009 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ JUDr. Ing. D. Ď., 2/ Akad. mal. soch. M. T., zastúpených JUDr. J. H., proti ţalovaným 1/ JUDr. J. J., 2/ I. Z., 3/ Ing. V. Z., 4/ Ing. M. M., 5/ M. M., všetkým zastúpeným JUDr. O. F., o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 6 C 120/1998, o dovolaní ţalobcu 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z
- marca 2009 sp. zn. 15 Co 264/2008, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a. Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Zvolen rozsudkom z
- marca 2004, č. k. 6 C 120/1998-630 zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobcovia 1/, 2/ domáhali určenia, ţe nehnuteľný majetok, pozemky zapísané na LV č. X v kat. úz. Z. ako parc. č. X o výmere X m2 zast. plocha, č. X o výmere X m2 záhrada, č. X o výmere X m2 zast. plocha, č. X o výmere X m2 záhrada, č. X o výmere X m2 zast. plocha, č. X o výmere X m2 záhrada, č. X o výmere X m2 záhrada, č. X o výmere X m2 nehnuteľný majetok, budovy a stavby kód 10268 skladovacia hala, kód 10300 administratívna budova, kód 10301 ubytovňa ZŠ, kód 20137 kanalizácia a vodovod, kód 20138 vonkajšie inţinierske siete, kód 20212 oplotenie zázemia SZ 02, sú v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. Ţalobcom 1/, 2/ uloţil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť ţalovaným trovy konania vo výške 208 340 Sk (6 915,62 €) na (bliţšie nešpecifikovaný účet advokátky JUDr. O. F. do 7 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil tým, ţe ţalobcovia nepreukázali naliehavý právny 1 Cdo 141/2009 2 záujem na poţadovanom určení, pretoţe nimi navrhovaný text ţalobného petitu nie je listinou spôsobilou privodiť nimi navrhované zmeny v katastri nehnuteľností. Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie ţalobcov 1/, 2/ rozsudkom z
- marca 2009 sp. zn. 15 Co 264/2008 rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí ţaloby potvrdil. Vo výroku o trovách konania prvostupňový rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolacie konanie o odvolaní ţalobkyne 2/ zastavil. Svoje rozhodnutie v potvrdzujúcom výroku v zásade odôvodnil tým, ţe ţalobcovia 1/, 2/ podanou určovacou ţalobou sledovali záujem, aby oni boli určení za vlastníkov označených nehnuteľností a aby na základe rozhodnutia súdu bola vykonaná zmena zápisu vlastníckych práv v katastri nehnuteľností. V čase podania ţaloby
- júla 1998 boli nehnuteľnosti tvoriace predmet sporu v ţalobe označené údajmi tak, ako boli vtedy uvedené v katastri nehnuteľností na LV č. X pre obec a kat. úz. Z.. Je však nesporné a nespochybnili to ani ţalobcovia, ţe počas konania došlo k zmene údajov v katastri nehnuteľností ohľadne číslovania parciel, ohľadne výmer i druhu pozemkov. Porovnanie údajov zapísaných na LV č. X v čase vydania prvostupňového rozhodnutia s údajmi, ako ţiadali konečným návrhom ţalobcovia – podľa stavu ku dňu podania ţaloby, správne uvádza v odôvodnení svojho rozsudku prvostupňový súd. Tento tieţ správne poukázal na to, ţe v čase rozhodnutia súdu uţ na uvedenom liste vlastníctva nie sú zapísané nehnuteľnosti – budovy a stavby, ku ktorým ţalobcovia ţiadali určiť vlastnícke právo. Na základe uvedeného sa tak odvolací súd stotoţnil so záverom súdu prvého stupňa, ţe ţalobcami navrhované rozhodnutie v prípade právoplatnosti rozsudku by nebolo listinou spôsobilou privodiť zmeny v katastri nehnuteľností pre dané katastrálne územie a obec. Ţalobcovia 1/, 2/ teda nemajú naliehavý právny záujem na poţadovanom určení, lebo ani v prípade vyhovenia ţalobnému petitu tak, ako ho ţalobcovia posledným návrhom sformulovali, by nedosiahli cieľ nimi sledovaný, t.j. zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Za nedôvodné označil odvolací súd námietky ţalobcov, ţe im postupom prvostupňového súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom, ţe prvostupňový súd mal skúmať podmienky konania v dobe podania ţalobného návrhu zo dňa
- mája 1998, ako aj ţe ţalovaní nezaloţili do spisu dôkaz o zmene výmery a kultúry parciel, ako aj rozhodnutie č.j. 2001/00479-86 zo dňa
- mája 2001 a ţe ţalobcovia nemohli vedieť, ţe došlo po podanej ţalobe k zmene v evidencii parciel na LV č. X kat. úz. Z.. O zastavení odvolacieho konania o odvolaní ţalobkyne 2/ rozhodol podľa § 207 ods. 3 O.s.p., keďţe ţalobkyňa 2/ svoje odvolanie proti prvostupňovému rozsudku vo veci 1 Cdo 141/2009 3 samej vzala späť. Zrušenie výroku prvostupňového rozsudku o trovách konania odôvodnil jeho nepreskúmateľnosťou. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu v časti výroku o potvrdení rozsudku súdu prvého stupňa podal dovolanie ţalobca 1/. Ţiadal, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu, ako aj prvostupňový rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil tým, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 písm. d/ a f/ O.s.p. (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Podstatnú časť dovolania ţalobca 1/ venoval opisu skutkového stavu, na podklade ktorého demonštroval nerešpektovanie svojho vlastníckeho práva ţalovaným 1/, ktorý „nezákonnou činnosťou vo funkcii SKP zasahoval do vlastníckeho práva ţalobcu nad rámec procesných práv, ktoré mu priznával zákon č. 328/91 Zb.“, čím boli a sú splnené predpoklady na poskytnutie ochrany v zmysle § 126 Občianskeho zákonníka a tým je súčasne daný i naliehavý právny záujem v zmysle ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p. Vytkol, ţe v konaní oboch súdov niţšieho stupňa došlo k porušeniu ustanovenia § 237 písm. d/ O.s.p. a to preto, lebo v tej istej veci uţ rozhodol právoplatne „správny orgán“ dňa
- augusta 1995 a
- februára 1998, ako aj preto, ţe oba súdy nerešpektovali právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu v Hodoníne sp.zn. 7 C 669/96 zo dňa
- mája 1997, ako aj zaujatie stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č.k. Úr 52/98 zo dňa
- augusta
- Poukázal ďalej na to, ţe odvolací súd nevytýčil pojednávanie v takom termíne, nevytýčil pojednávanie vôbec, aby ţalobca mohol včas reagovať a prípadne urobil také opatrenia pred skončením sporu, aby odstránil nedostatky ţalobného návrhu. Daným postupom odvolacieho súdu bola ţalobcovi odňatá moţnosť konať a domáhať sa svojich zákonných vlastníckych práv súdnou cestou, čím bolo porušené ustanovenie § 237 písm. f/ O.s.p. Obom konajúcim súdom vytkol, ţe pokiaľ dospeli k záveru o nedostatočnom odôvodnení naliehavého právneho záujmu podľa § 80 písm. c/ O.s.p., napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/). V dôsledku skutočnosti, ţe právna zástupkyňa ţalovaných LV č. X zaloţila do spisu aţ dňa
- mája 2004, ţalobca nemal dostatočný čas na odstránenie námietky ţalovaných na opravu neurčitého petitu. Napriek tomu sú rozhodnutia konajúcich súdov nesprávne, pokiaľ nevyhoveli ţalobe v časti tých nehnuteľností, parciel, ktoré boli označené správne. V závere dovolania namietal vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., 1 Cdo 141/2009 4 keď súdy nerešpektovali právoplatné rozhodnutia správnych orgánov, čím porušili ustanovenie § 8 O.s.p. Ţalovaní v písomnom vyjadrení k dovolaniu toto navrhli zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238 O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.) alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.). Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom sám prípustnosť dovolania nevyslovil, ani nejde o potvrdzujúci rozsudok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým tento vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p.), je nepochybné, ţe prípustnosť dovolania ţalobcu 1/ z § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. nemoţno vyvodiť. Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. Ak je konanie 1 Cdo 141/2009 5 postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutie vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 O.s.p. vylúčené. Pri skúmaní, či je dovolanie prípustné, sa dovolací súd zameral predovšetkým na okolnosti, ktoré dovolateľ v dovolaní namietal. Podľa § 237 písm. d/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie. Prekáţka veci právoplatne rozhodnutej (§ 159 ods. 3 O.s.p.) alebo prv začatého konania (§ 83 O.s.p.) patrí k podmienkam konania. Ak súd zistí, ţe v tej istej veci uţ bolo právoplatne rozhodnuté alebo začalo prv konanie, konanie bez ďalšieho zastaví (§ 104 ods. 1 O.s.p.). Prekáţka veci právoplatne rozhodnutej alebo prv začatého konania je daná vtedy, ak v novom konaní ide o tú istú vec, teda o to isté, o čo išlo v skoršom právoplatne skončenom konaní, resp. ide v inom konaní. Totoţnosť veci charakterizujú určité znaky, ktoré musia byť dané zároveň a sú nimi: totoţnosť osôb a totoţnosť predmetu konania. Pokiaľ z týchto znakov chýba čo i len jeden, nejde o tú istú vec, takţe skoršie rozhodnutie alebo prebiehajúce iné konanie nemôţe zakladať prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo prv začatého konania. Vychádzajúc z uvedeného, námietka dovolateľa o existencii procesnej vady v zmysle § 237 písm. d/ O.s.p. je nedôvodná, pretoţe, ako vyplýva z obsahu spisu, rozsudok Okresného súdu v Hodoníne z
- mája 1997 sp.zn. 7 C 669/96 je rozhodnutím v spore medzi, v tejto prejednávanej veci, ţalobkyňou 2/ a ţalobcom 1/, o neplatnosť právneho úkonu (konkrétne o neplatnosť právneho úkonu, ktorým ţalobca 1/, vtedy v postavení ţalovaného, ako spoločník Ţ., vnáša ako nepeňaţný vklad do tejto spoločnosti časť podniku Ţ. a to v rozsahu, ako ho získal na základe zmluvy o predaji podniku zo dňa
- apríla 1992 a to formou dodatku č. 1 o zmene spoločenskej zmluvy v čl. IV., bod 5 – pozn. dovolacieho súdu) a pokiaľ ide o dovolateľom uvádzané právoplatné rozhodnutia „správneho orgánu“ zo
- augusta 1995 a
- februára 1998, tieto nie sú spôsobilé zaloţiť prekáţku veci právoplatne rozhodnutej, keďţe vznik tejto prekáţky môţe spôsobiť len právoplatné súdne rozhodnutie. Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. 1 Cdo 141/2009 6 Odňatím moţnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Zo spisu však nevyplýva, ţe by súd v prejednávanej veci v prípade (ţalobcov) ţalobcu 1/ nerešpektovali niektoré z týchto práv. K vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia uvedenému tvrdeniu ţalobcu 1/, o ktoré opiera prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. treba uviesť, ţe povinnosť predsedu senátu dovolacieho súdu nariadiť na prejednávanie odvolania pojednávanie, zakotvená v ustanovení § 214 ods. 1 O.s.p., sa bezpodmienečne vzťahuje iba na prípady, ak ide o odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem. V ostatných prípadoch moţno podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Nakoľko v danom prípade odvolací súd síce rozhodoval o odvolaní ţalobcov proti rozhodnutiu vo veci samej, ale súčasne pre povinnosť predsedu senátu odvolacieho súdu nariadiť na prejednanie odvolania pojednávanie, nebol splnený ani jeden zo zákonom taxatívne vymedzených predpokladov podľa písm. a/ aţ c/ § 214 ods. 1 O.s.p. (keď skutkový stav zistený v rozsahu dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa bol zrejme postačujúci aj pre rozhodnutie odvolacieho súdu; dôvody pre nariadenie pojednávania na prejednanie odvolania podľa § 214 ods. 1 písm. b/ a c/ O.s.p. v prejednávanej veci neprichádzali do úvahy), postupom v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., t.j. rozhodnutím o tomto odvolaní bez nariadenia pojednávania, neodňal odvolací súd (ţalobcom) ţalobcovi 1/ moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Pokiaľ dovolateľ svoje dovolanie ďalej odôvodnil tým, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, treba uviesť, ţe inú procesnú vadu (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) povaţuje Občiansky súdny poriadok za prípustný dovolací dôvod (ktorý moţno uplatniť vţdy, ak je dovolanie prípustné); samotná táto vada ale prípustnosť dovolania nezakladá. Rovnako nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) je prípustným dovolacím dôvodom (ktorý moţno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie 1 Cdo 141/2009 7 sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia. Nakoľko v danom prípade dovolanie nie je podľa § 238 O.s.p. prípustné, nebola preukázaná existencia dovolateľom namietaných vád konania v zmysle § 237 písm. d/ a f/ O.s.p. a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu 1/ podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s pouţitím analógie) v spojení s § 243 ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie § 146 ods. 2 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- júna 2011 JUDr. Ľubor Šebo, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová