návrh žalobkyne o vylúčenie sudcov

Najvyšší súd 1 Nc 67/2010 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne J. F., bytom v L., proti ţalovanému S., so sídlom L., vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 6C 114/2008 a na Krajskom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 16NcC 41/2010, o návrhu žalobkyne na vylúčenie sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici z prejednávania a rozhodovania veci, takto r o z h o d o l : Sudcovia Krajského súdu v Banskej Bystrici Mgr. M. Š., JUDr. J. P., JUDr. S. S., JUDr. A. M., JUDr. Š. H., JUDr. M. R., JUDr. F. Z., JUDr. J. M., JUDr. M. B., JUDr. O. M., Mgr. Š. B., JUDr. M. K., JUDr. M. D., JUDr. Ing. J. G., Ľ. B., JUDr. J. B., JUDr. D. M., JUDr. M. S., JUDr. E. V., JUDr. J. Š., Mgr. I. D., JUDr. A. A., JUDr. J. N., Mgr. A. P., JUDr. J. D., Mgr. R. Ď., JUDr. J. M., JUDr. R. R., Mgr. J. B., JUDr. J. R., JUDr. J. B., JUDr. P. Ch., JUDr. D. D., JUDr. E. M., JUDr. E. K., JUDr. A. K., JUDr. D. M., JUDr. M. K., JUDr. M. P., JUDr. E. Ţ., JUDr. Ľ. G., JUDr. J. B., Doc. JUDr. M. Ď. PhD. n i e sú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na uvedenom súde pod sp.zn. 16NcC 41/2010 (vec Okresného súdu Lučenec vedená pod sp. zn. 6C 114/2008). O d ô v o d n e n i e Podaním z

1. novembra 2009 a neskôr doplneným podaním z
2. januára 2010 a
3. februára 2010, ţalobkyňa uplatnila námietku zaujatosti voči všetkým sudcom Krajského súdu v Banskej Bystrici. Námietku zaujatosti odôvodnila tým, ţe sudcovia nezákonne postupujú vo všetkých súvisiacich veciach voči tomu istému ţalovanému S. 1 Nc 67/2010 2 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Banskej Bystrici (§ 16 ods. 1 O.s.p.) posudzoval opodstatnenosť uvedenej námietky z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ustanovenia § 14 ods. 1, 3 O.s.p., v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejedávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo jeho v jeho rozhodovaní v iných veciach. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo ich zástupcom a tieţ predísť moţnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu, sledovanému uvedeným ustanovením, zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu povaţovaná za právne relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu a to : 1/ k veci, v rámci ktorého by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci, alebo 2/ k účastníkom konania, ktorý by bol zaloţený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, alebo 3/ k zástupcom účastníkov konania, ktorý by bol zaloţený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod 2/. Najvyšší súd Slovenskej republiky z vyjadrenia sudcov: Mgr. M. Š., JUDr. J. P., JUDr. S. S., JUDr. A. M. JUDr. Š. H., JUDr. M. R., JUDr. F. Z., JUDr. J. M., JUDr. M. B., JUDr. O. M., Mgr. Š., B., JUDr. M. K., JUDr. M. D., JUDr. Ing. J. G., Ľ. B., JUDr. J. B., JUDr. D. M., JUDr. M. S., JUDr. E.V., JUDr. J. Š., Mgr. I. D., JUDr. A. A., JUDr. J. N., Mgr. A. P., JUDr. J. D., Mgr. R. Ď., JUDr. J. M., JUDr. R. R., Mgr. J. B., JUDr. J. R., JUDr. J. B., JUDr. P. C., JUDr. D. D., JUDr. E. M., JUDr. E. K., JUDr. A. K., JUDr. D. M., JUDr. M. K., JUDr. M. P., JUDr. E. Ţ., JUDr. Ľ. G., JUDr. J. B., Doc. JUDr. M. Ď. PhD. nezistil ţiadne také skutočnosti, z ktorých by bolo moţné vyvodiť pochybnosť o ich nezaujatosti v zmysle uvedeného ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p. Uvedení sudcovia uviedli, ţe nemajú k účastníkom konania a veci ţiadny vzťah. Vo veci sa necítili byť zaujatí. Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy je povinný vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia v zmysle 1 Nc 67/2010 3 § 2 ods. 2 zák. č. 385/2000 Z.z. v znení zmien a doplnkov a je povinný prejednať a rozhodnúť všetky veci, ktoré mu boli pridelené v súlade s platným rozvrhom práce súdu. Obsah tohto práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu, keď výnimky môţu vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov, ktoré však neboli v prejednávanom prípade splnené. Meradlom pre hodnotenie objektivity sudcu nemôţe byť subjektívne hľadisko účastníka konania, ktoré je spravidla motivované tým, ţe súd nekoná a nerozhoduje podľa jeho predstáv. Takéto hodnotenie správnosti súdneho konania, resp. rozhodovania nepatrí účastníkovi konania a nemôţe objektívne zakladať pochybnosti o nezaujatosti sudcu. Súčasťou základného práva na prejednanie veci pred nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nie je povinnosť súdu vyhovieť návrhu účastníka súdneho konania, ktorý podal takýto návrh podľa § 15a O.s.p. a vylúčiť označeného sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie veci nestranným súdom je iba povinnosť súdu prejednať kaţdý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 27/98 z
4. marca 1998). I keď zákon v § 14 ods. 1 O.s.p. spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak moţno mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti [viď tieţ zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorých spravodlivosť nielenţe musí byť poskytovaná, ale musí sa tieţ javiť, ţe je poskytovaná ("justice must not only be done, it must also be seen to be done")], nemoţno prehliadať, ţe rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 14 ods. l O.s.p. predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, ţe nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na to moţno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závaţných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo. Z vyššie uvedeného vychádza aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce osobné presvedčenie a správanie sudcu vo veci a hľadisko objektívne, zaloţené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností o zaujatosti sudcu (napr. Saraiva de Carvalho proti 1 Nc 67/2010 4 Portugalsku, 1994, Gautrin a ďalší proti Francúzsku, 1998). Preto k vylúčeniu sudcov z prejednania a rozhodovania veci môţe dôjsť len vtedy, keď ich vzťah k veci, k účastníkom alebo ich k zástupcom dosiahne takú intenzitu, ţe nebudú schopní nezávisle a nestranne rozhodovať (II ÚS 105/01, Sbírka nálezú a usnesení ÚS ČR, sv. 23, nález č. 98, str. 11). Keďţe Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil ţiadnu okolnosť, ktorá by bola z hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p. relevantná, a ani z vyjadrení uvedených sudcov, ktorým vec podľa rozvrhu práce pripadla na rozhodnutie, nevyplývajú ţiadne zákonné dôvody pre ich vylúčenie, Najvyšší súd Slovenskej republiky nevyhovel vznesenej námietke zaujatosti a rozhodol podľa ustanovenia § 16 ods. 1 druhá veta O.s.p. tak, ţe označení sudcovia Krajského súdu v Banskej Bystrici nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. O sudcoch Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. Z. N., JUDr. D. K., JUDr. M. P., JUDr. P. P. a Mgr. E. N. osobitne uţ nerozhodoval s poukazom na to, ţe v konkrétnej veci uţ Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 4 Nc 28/2009 z
5. novembra 2009 rozhodol o ich nevylúčení z prejednávania a rozhodovania. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 30.novembra 2010 JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť : Hrčková Marta