← Slovensko

o zaplatenie 5 468 144,50 Sk s prísl.

Najvyšší súd 6 Obo 28/2008 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: C., s.r.o., so sídlom J.M., IČO: X., zastúpeného advokátom JUDr. M., Š.Ţ. proti ţalovanému: 1/ S.- O., J.Ţ., 2/ M., zastúpeného advokátom JUDr. P.D.Ţ., o zaplatenie 5 468 144,50,-- Sk s príslušenstvom, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline zo

  1. decembra 2007, č.k. 15Cb 677/2001- 206, takto r o z h o d o l: Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Ţiline zo
  2. decembra 2007, č.k. 15Cb 677/2001-206 sa z r u š u j e a vec sa vracia tomuto súdu na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e: Krajský súd v Ţiline napadnutým rozhodnutím zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal voči ţalovaným spoločne a nerozdielne zaplatiť peňaţnú pohľadávku v sume 5 468 144,50,-- Sk s príslušenstvom z titulu náhrady škody. Ţalovanému 1/ nepriznal náhradu trov konania. Ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému 2/ na účet jeho právneho zástupcu 254 681,70,-- Sk náhradu trov konania a nahradiť trovy konania štátu v sume 15 666,-- Sk na účet Krajského súdu v Ţiline. Súd prvého stupňa rozhodol tak s nasledovným odôvodnením. Predmetom sporu bol nárok na náhradu škody vo výške skutočnej škody a ušlého zisku z porušenia zmluvnej povinnosti ţalovaného 2/ včas splniť zmluvný záväzok, uhradiť cenu vykonaných stavebných prác. Od tohto primárneho porušenia zmluvného záväzku ţalovaného 2/ bola tvrdená i solidárna spoluzodpovednosť ţalovaného 1/ za vznik škody ako zriaďovateľa k právnym subjektom, na ktoré prešlo právo hospodárenia, ako spoluzodpovednosť štátu za oneskorené 6 Obo 28/2008 2 poskytnutie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu na zaplatenie ceny diela v rámci bývalého programu komplexnej bytovej výstavby (ďalej len KBV). V priebehu konania došlo X. X. 2007 k zániku ţalovaného 1/ S., preto krajský súd postupom podľa § 107 ods. 4 O.s.p. zákona č.254/2007 Z.z. o zrušení krajských úradov a o zmene a doplnení zákona č. 515/2003 Z.z v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.263/2006 Z.z. za jeho právneho nástupcu pokladal S.. V merite veci základným bol záväzkový vzťah medzi ţalovaným 2/ ako odberateľom (objednávateľom) a právnym predchodcom ţalobcu, zaloţený hospodárskou zmluvou č. X./CISS z
  3. októbra
  4. Vzhľadom na dátum uzavretia zmluvy bolo potrebné v zmysle § 763 ods. 1 Obchodného zákonníka vychádzať pri právnom posudzovaní uplatneného nároku na náhradu škody primárne z úpravy § 145 a nasl. Hospodárskeho zákonníka (č. 109/1964 Zb.). Aktívna legitimácia ţalobcu bola daná. Je pravdou, ţe zmluvu dňa
  5. októbra 1991 uzavrel na strane dodávateľa Ing. J.C.B.Ţ., IČO: X., avšak v zmysle dodatku č. 1 z
  6. apríla 1993 k zmluve do práv a povinností dodávateľa vstúpila so súhlasom ţalovaného 2/ obchodná spoločnosť C.B.Ţ., IČO: X., ktorý právny úkon zodpovedal prevzatiu povinnosti záväzku dohodou podľa § 128 ods. 2 Hospodárskeho zákonníka. Zmluvou o postúpení a započítaní pohľadávky z
  7. októbra 1998 došlo k postúpeniu pohľadávky 8 062 536,-- Sk z faktúr postupcu C., č.1X., 2X., 3X./X.TRZS/98 z
  8. októbra 1998 na ţalobcu ako postupníka. Zmluva o postúpení odkazovala na § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, z ktorého (§ 524 ods. 2) vyplýva, ţe s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Z uvedeného krajský súd uzavrel, ţe na ţalobcu prešlo okrem pohľadávky, práva na zaplatenie zvyšnej ceny stavebných prác, vyúčtovanej v dotknutých faktúrach (č.1X., 2X., 3X./X.TRZS/98 z 21.októbra 1998) i právo z tvrdeného porušenia zmluvných povinností v rovine omeškania s platením ceny stavebných prác. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je potrebné, aby došlo k naplneniu a preukázaniu splnenia všetkých atribútov náhrady škody. V prípade náhrady škody podľa § 145 a nasl. Hospodárskeho zákonníka ide o protiprávny úkon, teda porušenie zmluvnej alebo inej právnej povinnosti, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, vznik škody a zavinenie. Zodpovednosť za škodu sa zakladá na princípe zavinenia, kedy treba skúmať, či organizácia nemohla škode zabrániť ani pri vynaloţení všetkého úsilia, ktoré od nej moţno poţadovať. 6 Obo 28/2008 3 Súd prvého stupňa zistil, ţe pôvodná dohoda o fakturácii a platení v čl. VII zmluvy bola korigovaná dodatkami č. 2 - 9, v ktorých boli zrejmé posuny objemov a doby úhrad ceny stavebných prác odberateľom v závislosti od pridelenia finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu Ministerstvom financií SR. V dodatku č. 9 právny predchodca ţalobcu a ţalovaný 2/ výslovne dohodli, ţe odberateľ po vyčerpaní celkového finančného limitu podľa tohto dodatku nemá zabezpečené ďalšie finančné krytie a prípadná poţiadavka úhrady za plnenie nad rámec finančného objemu sa nebude povaţovať za záväzok voči dodávateľovi. Na dôvaţok v zápise o odovzdaní a prevzatí stavby z
  9. augusta 1998, ktorý obsahoval prejavy vôle, tak dodávateľa ako i odberateľa, bola zrejmá dohoda k fakturácii, podľa ktorej konečnú fakturáciu vystaví dodávateľ po obdrţaní finančných prostriedkov investorom z dotácie na dostavbu bývalých KBV, prípadne iných zdrojov. Krajský súd vyhodnotil takéto dojednanie ako osobitnú dohodu účastníkov, ktorou došlo k zmene dohody o platení s odkladom splatnosti ceny diela na dobu poskytnutia dotácie finančných prostriedkov určených na dostavbu v reţime KBV. Ak teda účastníci dohodli odloţenie splatnosti ceny stavebných prác, potom ţalobca nekonal v súlade s uzavretou dohodou pri predčasnom vyúčtovaní ceny faktúrami č. 1X., 2X., 3X./X.TRZS/98 z
  10. októbra 1998, ktorých splatnosť nenastala skôr neţ pridelením dotácie, t.z. podľa listu Ministerstva financií SR (č.l. 27) zo
  11. októbra 2000, kedy list došiel ţalovanému 2/. Omeškanie s platením vyúčtovanej ceny stavebných prác potom nemohlo nastať skôr neţ od
  12. októbra 2000 a nie ako tvrdil ţalobca od splatnosti faktúr, t.j. od
  13. októbra 1998 do ich úhrady
  14. októbra
  15. Krajský súd uzavrel, ţe v dobe najmenej od
  16. októbra 1998 do
  17. októbra 2000 ţalovaný 2/ nebol v omeškaní s platením ceny stavebných prác. K zostávajúcej dobe omeškania s úhradou ceny stavebných prác najskôr od
  18. do
  19. októbra 2000 krajský súd uvádza, ţe ţalobcovi sa nepodarilo preukázať vznik a výšku škody a ušlý zisk, za ktorú by v súvislosti s preklenovacím úverom, uhradenými sankciami v rovine sankčných úrokov, poplatkov, zmluvných pokút, vo väzbe na dobu omeškania zodpovedal jednoznačne a výhradne ţalovaný 2/ v solidárnej zodpovednosti so ţalovaným 1/. Ţalobca nepreukázal vznik a výšku škody a jej vznik v príčinnej súvislosti s porušením zmluvnej povinnosti ţalovaného 2/. Uvedený záver dopadá i na ţalovaného 1/ v rovine solidárnej spoluzodpovednosti za škodu, ako vyplynulo zo skutkových záverov znaleckého posudku. Pri konštatovaní tvrdenia dostatočných odborných skutkových zistení znalca krajský súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania výsluchom riaditeľa dotknutého znaleckého ústavu, 6 Obo 28/2008 4 ktorý priamo znalecký posudok nevypracoval a výsluchom svedka JUDr. T., ktorý mal poskytovať za ţalobcu podklady pre vypracovanie posudku. Ţalobca nepreukázal ani pasívnu legitimáciu ţalovaného 1/. Pre jej konštatovanie bol nedostatočný poukaz na zriaďovateľskú funkciu voči tým subjektom, na ktoré stavba, resp. právo hospodárenia k nej, prešli. Z právnych úkonov o prevode práva hospodárenia nebolo preukázané prevzatie záväzku uhradiť ţalobcovi cenu stavebných prác, resp. ďalšie súvisiace záväzky. Primárny v danej veci bol záväzkovo-právny vzťah medzi ţalobcom a ţalovaným 2/. Ţalobca, resp. jeho právny predchodca pri uzatváraní zmluvy a jej dodatkov vedeli o reţime financovania dostavby školy v rámci KBV. Ţalobca nepreukázal právny základ solidarity, v rámci ktorej by mal ţalovaný 1/ spoločne a nerozdielne zodpovedať so ţalovaným 2/ za porušenie zmluvného záväzku. Z ustanovenia § 146 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka pri zodpovednosti viacerých organizácií za škodu vyplýva pomerná zodpovednosť a nie solidárna zodpovednosť. Keďţe krajský súd konštatoval nepreukázanie skutkového, ani právneho základu pre priznanie uplatňovaného nároku na náhradu škody, potom sa uţ nezaoberal námietkou premlčania, ktorú vzniesli ţalovaní 1/ a 2/ na pojednávaní
  20. decembra
  21. Rovnako sa nezaoberal otázkou, či ţalobca účtoval ţalovanému 2/ za omeškanie s platením ceny stavebných prác (faktúr) majetkové sankcie (§ 378 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka), ktoré ak by boli zaplatené za nesplnenie povinností, ktorých porušením bola škoda spôsobená, započítali by sa podľa § 147 ods. 3 Hospodárskeho zákonníka na náhradu škody. Na základe vyššie uvedených dôvodov krajský súd ţalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. Ţalovaný 1/ náhradu trov neuplatnil, lebo mu v konaní ţiadne nevznikli. Preto mu krajský súd ich náhradu ţalovanému 1/ nepriznal. Ţalovaný 2/ bol v konaní úspešný, uplatnil si nárok na náhradu trov konania a vyčíslil ich v zákonnej lehote, preto mu bola priznaná náhrada trov konania proti neúspešnému ţalobcovi. O náhrade trov konania štátu bolo rozhodnuté podľa § 148 ods. 1 O.s.p. Išlo o sumu 15 666,-- Sk, vynaloţenú zo štátnych prostriedkov na úhradu znalečného za znalecký posudok. Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalobca odvolanie s poukázaním na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. c/ a f/ O.s.p. s tým, ţe súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a jeho 6 Obo 28/2008 5 rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, ţe v podstate primárnym dôvodom zamietnutia ţaloby bolo posúdenie súdom zápisu o odovzdaní a prevzatí z
  22. augusta 1998 ako novácie záväzku v rozsahu splatnosti. Podľa jeho názoru uţ zo samotnej povahy listiny je zrejmé, ţe sa nejedná o konsenzuálny právny úkon, ale len o deklaratórne odovzdanie a prevzatie výsledku realizácie diela. Ide o jednostranné oznámenie ţalovaného 2/, keď „berie na vedomie, ţe finančný limit poskytnutý MV a VP SR na dostavbu bývalých KBV dohodnutý podľa Dodatku č. 9 bol vyčerpaný, fakturácia nad uvedený limit bude investorom uhradená po obdrţaní ďalšej dotácie zo štátneho rozpočtu, resp. z iných zdrojov určených na dostavbu predmetu stavby“. Uvádzaná skutočnosť, ţe berie na vedomie, nie je prejavom konsenzu vôle, resp. nováciou pôvodného záväzku v rozsahu splatnosti. Rovnaká argumentácia platí v prípade dodatku č. 9 k zmluve. Oznámenie ako také ţalobca zobral na vedomie, ale nikde neprejavil vôľu ho akceptovať. Ďalej poukázal na ustanovenie § 20c ods. 2 Hospodárskeho zákonníka. Má za to, ţe výšku škody a ušlého zisku právne relevantným spôsobom preukázal doloţením vyčíslenia škody a ušlého zisku zo
  23. marca
  24. Naopak ţalovaný 2/ sa zodpovednosti nezbavil, nakoľko nepreukázal, ţe škode nemohol zabrániť ani pri vynaloţení všetkého úsilia, ktoré moţno od neho poţadovať. Tu poukázal na znenie ustanovenia § 145 ods. 2 posledná veta Hospodárskeho zákonníka, podľa ktorého: „Svojej zodpovednosti sa však nemôţe zbaviť poukazom na to, ţe plnila opatrenia orgánov hospodárskeho riadenia.“ Teda v tomto prípade na obmedzený finančný limit. Skutočnosť, ţe v dodatku č. 9 je definovaný nenávratný finančný príspevok poskytnutý z rozpočtu SR za účelom dokončenia KBV, ešte nevylučuje finančné plnenie ţalovaného 2/ z vlastných finančných zdrojov. Zaviazal sa len v súlade s predmetom dodatku túto dotáciu preinvestovať v súlade s projektovou dokumentáciou. Toto tvrdenie preukazuje aj znenie čl. III ods. 3.
  25. písm. b./, a 3.2 dodatku č. 9 k zmluve. Rozsudok, proti ktorému toto odvolanie smeruje, vychádzal zo znaleckého posudku, ktorý má výrazné nedostatky ovplyvňujúce uplatnenie ako dôkazného prostriedku v konaní, okrem toho taktieţ nezodpovedal súdom uloţenú znaleckú úlohu, mal v súlade s ustanovením § 127 ods. 2 O.s.p. dať ho preskúmať inému znalcovi, vedeckému ústavu, alebo inštitúcii. K vznesenej námietke premlčania uviedol, ţe vzhľadom na postúpenie pohľadávok zo spoločnosti C. na ţalobcu je dodrţaná subjektívna lehota, ako aj 10 ročná objektívna lehota na uplatnenie si práva, nakoľko v zmysle § 131b ods. 1 Hospodárskeho zákonníka bolo preukázané, ţe ţalobca sa o škode dozvedel, aţ keď sa dozvedel o výške poplatkov a všetkých súvisiacich platieb z preklenovacieho úveru. 6 Obo 28/2008 6 Ţiadal, aby odvolací súd zváţil uvádzané dôvody a v zmysle § 220 ods. 1 O.s.p. zmenil napadnuté rozhodnutie, resp. inak rozhodol v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku. Ţalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácie, pretoţe nebol so ţalobcom v ţiadnom právnom vzťahu. Pokiaľ právny predchodca ţalovaného 1/ plnil úlohu zriaďovateľa, nemoţno túto funkciu stotoţňovať s ručením za záväzky zriadeného subjektu, naviac, keď so zmenou zriaďovateľa došlo aj ku zmene vlastníctva. Odmietol aj prípadnú solidárnu zodpovednosť za prípadný záväzok. Ţalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu rovnako ţiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na dodatok č. 9 k hospodárskej zmluve č. X./X./CISS z
  26. októbra 1991, ktorým došlo k posunu termínu splatnosti ceny. Tvrdenie ţalobcu o tom, ţe v zápise o odovzdaní a prevzatí stavby z
  27. augusta 1998 nebol nikde prejavený konsenzus zmluvných strán, neobsahoval teda prejav vôle, tak dodávateľa ako aj odberateľa, je právne irelevantné. Krajský súd správne vyhodnotil takéto dojednanie ako osobitnú dohodu účastníkov uzavretú v rámci existujúceho zmluvného záväzkového vzťahu, ktorou došlo k zmene dohody o platení s odkladom splatnosti ceny diela na dobu poskytnutia dotácie finančných prostriedkov určených na dostavbu v reţime KBV. Ţalobca nepreukázal splnenie atribútov potrebných pre priznanie práva na náhradu škody. Znalecký posudok obsahuje dostatočné odborné zistenia, bolo moţné z neho vychádzať pri preukázaní alebo nepreukázaní výšky tvrdenej skutočnej škody a škody na ušlom zisku v rozhodnej dobe, a preto bol správne súdom posúdený ako dostatočný dôkaz k skutkovým a odborným otázkam, ktoré boli v posudku zodpovedané. Mal tieţ za to, ţe ţalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie návrhu na náhradu škody, nakoľko na neho bola zo spoločnosti C. postúpená len pohľadávka vo výške 8 648 487,-- Sk, ktorú mala spoločnosť C. voči ţalovanému 2/ z titulu ceny za dielo. Z ustanovenia § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, ţe s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Príslušenstvom pohľadávky sú úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatňovaním, právami spojenými s pohľadávkou sú práva vyplývajúce zo zabezpečenia záväzkov (§ 544 a nasl. Občianskeho zákonníka). 6 Obo 28/2008 7 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) prejednal vec v medziach odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je dôvodné. Podľa obsahu spisu ţalobca C. uplatnil proti ţalovaným právo na zaplatenie peňaţnej pohľadávky 5 468 144,50,-- Sk z titulu náhrady škody podľa § 145 a nasl. Hospodárskeho zákonníka. Ţalobca svoje právo odvodzuje z porušenia záväzku ţalovaným 2/ z hospodárskej zmluvy č. X./X./CISS, ktorú
  28. októbra 2001 uzavrel ţalovaný 2/ ako odberateľ s Ing. C. - C.B.Ţ. ako dodávateľom stavebných prác rozostavanej stavby objektu „16-triedna ZŠ Č.“. V priebehu plnenia záväzku došlo dodatkom č. 1 z
  29. apríla 1993 k dohode o zmene zmluvnej strany dodávateľa na C.. Tento zápisom o odovzdaní a prevzatí z
  30. augusta 1998 (č.l. 19) odovzdal a ţalovaný 2/ prevzal dodávku. Podľa zápisu preberacie konanie bolo ukončené
  31. septembra
  32. Po splnení záväzku dodávateľa zo zmluvy dodatkom č. 11 z
  33. októbra 1998 k hospodárskej zmluve č. X./X./CISS (č.l. 18) došlo medzi ţalovaným 2/, dodávateľom stavebných prác C. a ţalobcom k dohode o postúpení práv zo zmluvy na strane dodávateľa na C.. Tento právny subjekt podľa dodatku, ktorý tieţ podpísal, prevzal všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy vrátane práv zo zodpovednosti za vady (záruky). Súd prvého stupňa vecne správne konštatoval, ţe týmto došlo podľa § 128 Hospodárskeho zákonníka k prevzatiu práv a povinností dodávateľa stavebných prác C. so súhlasom ţalovaného 2/ na ţalobcu C.. Porušenie záväzku ţalovaným 2/ ţalobca preukazoval omeškaním ţalovaného 2/ s platením ceny za vykonané stavebné práce, keď faktúry č.1X./X.TRZSm/CISS, a.s. vo výške 4 979 339,20,-- Sk, č. 2X./X.TRZS/98/CISS, a.s. vo výške 1 792 018,60,-- Sk a č. 3X./X.TRZS/98/CISS, a.s. vo výške 1 914 360,-- Sk, splatné
  34. októbra 1998, boli zaplatené
  35. októbra 2000, teda s omeškaním 722 dní. Krajský súd v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, ţe ţalovaný 2/ neporušil svoj záväzok z hospodárskej zmluvy, lebo medzi ním a dodávateľom došlo k dohode 6 Obo 28/2008 8 o zaplatení ceny stavebných prác, a to s odkladacou podmienkou do doby poskytnutia dotácie finančných prostriedkov ţalovanému 2/ v rámci bývalej komplexnej bytovej výstavby od Ministerstva financií SR, a to v zápise o odovzdaní a prevzatí stavebných prác z
  36. augusta
  37. Odvolací súd uvedený záver súdu prvého stupňa pokladá za nesprávny. Z textu v zápise v znení: „Konečnú faktúru vystaví dodávateľ po obdrţaní finančných prostriedkov investorom z dotácie na dostavbu bývalých KBV, prípadne z iných zdrojov“ nemoţno vyvodiť lehotu splatnosti ceny práce. Nemoţno pokladať za dohodu o termíne zaplatenia ceny určenie termínu pre vystavenie faktúry, ak navyše tento termín nie je presný a ani zrozumiteľný. Je potrebné poukázať na ustanovenie § 378 Hospodárskeho zákonníka, podľa ktorého povinnosť zaplatiť cenu vzniká splnením. Zápisničným odovzdaním prác vzniklo dodávateľovi právo práce vyúčtovať a povinnosť odberateľa za prevzaté práce zaplatiť cenu. Povinnosť zaplatiť cenu nie je pritom podmienená jej fakturáciou. Navyše uvedený text v zápise o odovzdaní a prevzatí z
  38. augusta 1998 nemá charakter zmeny fakturácie a platenie (článok VII) hospodárskej zmluvy, ktorú zmenu bolo potrebné vykonať v zmysle článku VIII. bod
  39. písomne, dodatkami k zmluve. Odvolací súd sa stotoţnil s tvrdením ţalobcu, ţe uvedeným zápisom ţalovaný 2/ jednostranne oznámil ţalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi spôsob a moţnosť zaplatenia ceny stavebných prác, ktoré tento len zobral na vedomie. Ak dodávateľ fakturoval vykonané práce po ich splnení, tak takémuto postupu nemoţno vytknúť ţiadne pochybenie. Je nepochybné, ţe ţalovaný 2/ nezaplatil cenu stavebných prác v lehote splatnosti. Zaplatil ju aţ
  40. októbra
  41. Teda porušil svoj záväzok z hospodárskej zmluvy. Súd prvého stupňa keď zistil, ţe ţalovaný 2/ neporušil zmluvnú povinnosť, ktorá je jednou zo základných predpokladov pre priznanie práva na náhradu škody (ešte existencia škody a príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a porušením zmluvnej povinnosti) podľa § 145 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka, ďalej v konaní posudzoval uplatnený nárok 6 Obo 28/2008 9 len za dobu omeškania od
  42. októbra 2000 (t.j. odo dňa doručenia listu ţalovanému 2/ od Ministerstva financií SR o pridelení dotácie) do
  43. októbra
  44. Za toto obdobie nezistil s poukazom na znalecký posudok existenciu škody (ušlého zisku). Nezisťoval potom ďalšie predpoklady pre vznik práva na náhradu škody. Odvolací súd vzhľadom na to, ţe súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, nedostatočne zistil skutkový stav, neumoţnil ţalobcovi preukazovať existenciu škody a najmä príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením zmluvnej povinnosti ţalovaným 2/. Je potrebné podotknúť, ţe uvedené predpoklady pre priznanie náhrady škody sú dôkaznou povinnosťou ţalobcu. Ţalobca v ţalobe tvrdil, ţe z dôvodu omeškania ţalovaného 2/ bol nútený vziať preklenovací úver v hodnote 4 295 500,-- Sk. Jeho úlohou bude pred súdom prvého stupňa preukázať, ţe škoda, ktorú podaním z
  45. októbra 2000 (č.l. 28 spisu) vyčíslil sumou 5 468 144,50,-- Sk je škodou, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s porušením zmluvného záväzku ţalovaným 1/ a ţalovaným 2/. Výška škody, a to výška škody skutočnej a výška ušlého zisku nie je bez ďalších dôkazov preukázaná ţalobcom doloţeným vyčíslením zo
  46. marca 2002 (č.l. 77 spisu), ako sa mylne domnieva v odvolaní. Podľa obsahu spisu na ţalobcov návrh zo
  47. júna 2005 (č.l. 149) súd prvého stupňa nariadil uznesením z
  48. júla 2005 znalecké dokazovanie. V znaleckom posudku Ústavu súdneho inţinierstva Ţ. univerzity v Ţ. č. X./2007 z
  49. apríla 2007 (č.l.175 spisu) sú uvádzané skutkové zistenia a nulové vyčíslenia vzniku škody. Vzhľadom na námietky ţalobcu vznesené voči tomuto posudku, bude potrebné, aby tieto námietky súd prvého stupňa prejednal a ich dôvodnosť posúdil. Vzhľadom na to, ţe ţalovaný 1/ namietal nedostatok pasívnej legitimity, bude vecou ţalobcu preukázať súdu, ţe táto námietka ţalovaného 1/ nie je dôvodná a následne preukázať základné predpoklady pre vznik práva na náhradu škody podľa § 145 Hospodárskeho zákonníka voči tomuto ţalovanému. V tejto súvislosti je potrebné prisvedčiť súdu prvého stupňa, ţe zodpovednosť za náhradu škodu viacerých subjektov nie je solidárna, ale podielová. Vyplýva to z § 165 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka, podľa ktorého ak spôsobilo škodu viac organizácií, 6 Obo 28/2008 10 zodpovedajú pomerne. Ak rozsah zodpovednosti kaţdej z nich nemoţno zistiť bez neúmerných ťaţkostí, zodpovedajú rovnakým dielom. Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedených dôvodov podľa § 201 ods. 1 písm. h/ O.s.p. napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci rozhodne o náhrade trov odvolacieho konania. P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave
  50. januára 2009 JUDr. Anna Marková, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: M.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.