Najvyšší súd 3 Toš 5/2009 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Milana Karabína a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Jany Serbovej v trestnej veci proti obţalovanému K. Š. a spol., pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a iné prerokoval na verejnom zasadnutí konanom
- decembra 2010 v Bratislave odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky proti rozsudku Špeciálneho súdu v Pezinku, pracoviska v Banskej Bystrici z
- apríla 2009, sp. zn. BB-4 T 33/2008, a rozhodol t a k t o : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky s a z a m i e t a. O d ô v o d n e n i e Na obvinených K. Š., L. F. a Ing. R. M. bola
- decembra 2008 na Špeciálnom súde v Pezinku podaná obţaloba u obvineného K. Š. v skutku A/ obţaloby za prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., u obvineného L. F. v skutku B/ obţaloby za zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v súbehu s prečinom zneuţívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a u obvineného Ing. R. M. v skutku C/ obţaloby za prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., ako účastníctva vo forme pomoci podľa § 21 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, ţe A/ obvinený v bode 1/ K. Š. dňa
- mája 2007 v dopoludňajších hodinách ako deklarant dovozu látky na posteľné prádlo v hodnote 595 924 Sk počas colného konania č. 0566410701141 na pobočke Colného 3 Toš 5/2009 2 úradu K. na ul. Ţ. poskytol v priestoroch uvedenej pobočky Colného úradu sluţbukonajúcemu colníkovi L. F. úplatok vo výške 10 000 Sk za to, aby tento v rámci colného konania urýchlil prepustenie deklarovaného tovaru do reţimu voľného obehu bez predloţeného osvedčenia o pôvode tovaru, ktoré deklarant v tom čase nemal, B/ obvinený v bode 2/ L. F. dňa
- mája 2007 v dopoludňajších hodinách ako colník Colného úradu K. sluţobne zaradený na pobočke Colného úradu K., ul. Ţ., počas výkonu sluţby v priebehu realizácie colného konania č. 0566410701141 prijal od K. Š. deklaranta dovozu látky na posteľné prádlo v hodnote 595 924 Sk úplatok vo výške 10 000 Sk za to, ţe urýchli prepustenie deklarovaného tovaru do reţimu voľného obehu bez osvedčenia o pôvode tovaru, ktoré deklarant v tom čase nemal, čím takto konal v rozpore s Nariadením generálneho riaditeľa CR SR č. 66/2005 odsekmi 15 a 16, tretieho oddielu, 2 dielu o prepúšťaní vybraných textilných výrobkov a obuvi do colného reţimu voľný obeh pri tovare obchodného charakteru ako aj v rozpore s § 44 ods. 3 písm. a/, f/, g/, h/, ods. 6 zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej sluţbe colníkov v znení neskorších zmien a doplnkov, C/ obvinený v bode 3/ Ing. R. M. v období od
- mája 2007 do
- mája 2007 ako hlavný colný referent Colného úradu K., sluţobne zaradený na pobočke Colného úradu K. osobne aj telefonicky pomáhal K. Š., deklarantovi dovozu látky na posteľné prádlo počas colného konania č. 0566410701141 vedeného na pobočke Colného úradu K. tak, ţe v prípade problémov mu prisľúbil pomoc pri uvedenom dovoze a po zistení, ţe deklarantovi chýbalo osvedčenie o pôvode tovaru viackrát komunikoval so sluţbukonajúcim colníkom L. F., ako vzniknutý problém riešiť a po informácií od K. Š. o moţnosti poskytnutia úplatku vo výške 10 000 Sk pre L. F. za prepustenie tovaru bez osvedčenia o pôvode tovaru ho utvrdil v predsavzatí poskytnutia úplatku, čo aj následne urobil. Špeciálny súd v Pezinku, pracovisko v Banskej Bystrici, rozsudkom z
- apríla 2009 sp. zn. BB-4 T 33/2008 podľa § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodil spod obţaloby všetkých obţalovaných pre skutky uvedené pod bodmi A/, B/, C/ obţaloby kvalifikované ako prečin podplácania v bode A/ u obţalovaného K. Š., taký istý prečin vo forme pomoci v bode B/ 3 Toš 5/2009 3 u obţalovaného Ing. R. M. a ako zločin prijímania úplatku v bode C/ u obţalovaného L. F., pokiaľ bol ţalovaný, ţe mal prijať úplatok vo výške 10 000 Sk od obţalovaného K. Š.. V tej časti skutku v bode C/ obţaloby týkajúceho sa obţalovaného L. F., v ktorej bol ţalovaný za prečin zneuţívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. spočívajúcom v tom, ţe obţalovaný L. F. dňa
- mája 2007 ako colník, počas výkonu sluţby na pobočke Colného úradu v K., v priebehu realizácie uvedeného colného konania prepustil do reţimu voľného obehu tovar deklarovaný K. Š. bez osvedčenia o pôvode tovaru, ktoré v tom čase, bol obţalovaný L. F. oslobodený spod obţaloby podľa § 285 písm. b/ Tr. por., keď súd ustálil, ţe táto časť skutku sa stala, ale nebolo preukázané, ţe by obţalovaný konal v úmysle inému spôsobiť škodu alebo zadováţiť sebe alebo inému neoprávnený prospech. Preto súd uzavrel, ţe nejde o trestný čin, ale konanie obţalovaného L. F., v tejto časti, by mohlo byť posúdené ako disciplinárne previnenie, avšak postúpenie veci príslušnému orgánu na prejednanie podľa § 280 ods. 2 Tr. por. neprichádzalo do úvahy, vzhľadom na uţ prebiehajúce disciplinárne konanie v tejto veci na Colnom riaditeľstve v Bratislave. K oslobodeniu obţalovaných spod obţaloby pre trestné činy korupcie došlo v dôsledku toho, ţe prvostupňový súd nemal ţiadny relevantný, zákonným spôsobom vykonaný, dôkaz svedčiaci o tom, ţe by obţalovaný K. Š. úplatok obţalovanému L. F. poskytol a ten ţe by úplatok prijal a ţe by obţalovaný Ing. R. M. utvrdzoval obţalovaného K. Š. v tom, aby úplatok poskytol. Výpovede obvinených a svedkov to nepotvrdzovali a ani iné dôkazy. Pokiaľ prokurátor navrhol vykonať dôkaz prehratím zvukových záznamov a prečítaním prepisov týchto záznamov z odpočúvaní telefonických hovorov, prvostupňový súd odmietol vykonať taký dôkaz ako nezákonný s poukazom na to, ţe súhlas na odpočúvanie vydaný Krajským súdom v Košiciach podľa § 4 ods. 1 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným pouţitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nebol náleţite odôvodnený, je len všeobecný, bez uvedenia na základe čoho a akého dôkazu, resp. akých konkrétnych skutočnosti bol vydaný, a teda nebol vydaný v súlade s článkom 22 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, s článkom 13 Listiny základných práv a slobôd a s článkom 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom poukázal v tej súvislosti na nálezy Ústavného súdu Slovenskej 3 Toš 5/2009 4 republiky I. ÚS 274/05, I. ÚS 117/07 a III. ÚS 80/
- Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky proti všetkým výrokom napadnutého rozsudku a vo vzťahu k všetkým obţalovaným. Podstata odôvodnenia tohto odvolania spočíva v tom, ţe prokurátor povaţuje dôkazy získané v predsúdnom konaní za zákonné s argumentáciou, ţe o pouţití informačno- technických prostriedkov rozhodol legitímny orgán – sudca a vzhľadom na charakter a druh dokazovanej trestnej činnosti sú takto získané dôkazy neopakovateľné. Tým, ţe nebolo umoţnené na hlavnom pojednávaní tieto dôkazy vykonať a týmito dôkazmi usvedčiť obţalovaných zo ţalovaných skutkov, došlo k podstatnej chybe konania, lebo boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci a zároveň vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutého rozsudku, na ktorých objasnenie treba vykonať ďalšie dôkazy. Preto prokurátor povaţuje napadnutý rozsudok za predčasne vydaný a nesprávny a navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. trestnú vec obţalovaných K. Š. a spol. vrátil prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, ţe odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Prokurátor v odvolaní v podstate zhrnul dôkazy, ktoré vo veci v súlade so zákonom vykonal prvostupňový súd. Tieto dôkazy však nepreukazujú vinu ţiadneho z obţalovaných podľa obţaloby. Nanajvýš moţno vziať za preukázané len to, ţe obţalovaný L. F. v rozpore s predpismi uvedenými v skutkovej vete obţaloby prepustil do voľného obehu tovar deklarovaný obţalovaným K. Š. bez osvedčenia o pôvode tovaru. Z dôkazov, ktoré mal prvostupňový súd k dispozícii takýto záver vyplýva a osvojil si ho aj najvyšší súd, rovnako ako záver o moţnosti posúdenia tejto časti skutku ako disciplinárneho previnenia, avšak z dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku v nemoţnosti postúpenia predmetnej veci vo 3 Toš 5/2009 5 vzťahu k tomuto obţalovanému na disciplinárne konanie. Preukázať sa však nepodarilo, či prepustenie tovaru bolo za úplatu. Ţiaden z obţalovaných pred súdom a v rámci zákonne vykonaných dôkazov vlastne ani v prípravnom konaní neusvedčoval ďalších obţalovaných. Obţalovaný L. F. popieral, ţe by vôbec nejaké peniaze prevzal od obţalovaného K. Š.. Popieral to aj obţalovaný K. Š. a neusvedčoval ani obţalovaného Ing. R. M., ţe by ho tento utvrdzoval v tom, aby poskytol L. F. ako úplatok sumu 10 000 Sk a obţalovaný Ing. R. M. tieţ popieral, ţe by utvrdzoval obţalovaného K. Š., aby úplatok poskytol. Nebola zaistená ţiadna peňaţná čiastka, ktorá by mala byť pouţitá a odovzdaná obţalovanému L. F. ako úplatok. Nie je o tom ani ţiadny videozáznam a ţiaden zo svedkov, ktorí boli v súlade so zákonom vypočutí na hlavnom pojednávaní, takú skutočnosť nepotvrdzoval, ani svedkyňa E. H., ktorá zo svedkov mala najlepšie vedomosti o preprave tovaru dováţaného obţalovaným K. Š.. Vypočúvanie svedkov z Colného úradu v K. a listinné dôkazy týkajúce sa dovozu predmetného tovaru iba dokazovali, ţe postup obţalovaného L. F. nebol v súlade s príslušnými predpismi, ale nič viac. Obţalovaný Ing. R. M. navyše dokazoval, ţe situáciu s prevozom daného tovaru chcel niekto zo strany jeho zamestnávateľa zneuţiť proti nemu, práve preto, ţe bol nekompromisný pri colných konaniach, za to bol aj odmeňovaný a príslušnými dôkazmi, predovšetkým rozhodnutím súdu, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Colného riaditeľstva Slovenskej republiky v Bratislave, ako aj Colného úradu v K. o jeho prepustení zo sluţobného pomeru, dokazoval neopodstatnenosť jeho prepustenia zo sluţobného pomeru. Je evidentné, ţe obţaloba bola postavená, pokiaľ ide o trestné činy korupcie, len na podklade záznamov odpočúvaní telefonických hovorov v štádiu pred začatím trestného stíhania uskutočňovaných z a na mobilný telefón obţalovaného Ing. R. M. na základe zákona č. 166/2003 Z. z. Ako sa presvedčil aj najvyšší súd, na inú telefónnu stanicu odpočúvanie nebolo povolené. Neskôr uţ po začatí trestného stíhania bolo predĺţené obdobie odpočúvania telefónnej stanice tohto obţalovaného, ale tie ani ako dôkaz neboli v obţalobe navrhnuté. Podľa záveru prvostupňového súdu pouţitie informačno-technického prostriedku, odpočúvanie telefónnej stanice obţalovaného Ing. R. M. nebolo v súlade so zákonom 3 Toš 5/2009 6 a Ústavou Slovenskej republiky, ako aj Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ohrane ľudských práv a základných slobôd. Aj zákon č. 166/2003 Z. z. totiţ vyţaduje pri povolení odpočúvania odôvodnenie takého rozhodnutia, a to dostatočne konkrétne, na základe čoho, akých konkrétnych skutočností bolo vydané. V tej súvislosti špeciálny súd poukázal na celý rad nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky dotýkajúcich sa tejto otázky, ktoré sú jednoznačné v tom, ţe také rozhodnutie musí byť odôvodnené konkrétnymi skutočnosťami, aby sa neskôr mohlo stať predmetom kontroly. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotoţňuje s týmto záverom prvostupňového súdu, lebo rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sa neopiera o dostatočnosť podkladov, na základe ktorých bolo odpočúvanie povolené. Práve aj tá okolnosť, ţe takto získané dôkazy sú neopakovateľné, musí viesť príslušné orgány i súdy k precíznosti pri dodrţiavaní zákonného postupu získavania takých dôkazov, vrátane náleţitého odôvodnenia súhlasu na pouţitie informačno-technických prostriedkov, aby nemohlo dochádzať k spochybňovaniu ich zákonnosti, pretoţe kontrola súdom je moţná aţ následne a pritom ide o mimoriadne citlivý zásah do Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými dokumentmi, na ktoré sa v napadnutom rozsudku poukazuje, zaručených základných práv a slobôd občana. V predmetnej veci je povolenie pouţitia informačno-technických prostriedkov odôvodnené v podstate iba vo všeobecnej rovine, bez uvedenia konkrétnejších skutočností, resp. uvedenia nejakého dôkazu, ktorý by taký postup odôvodňoval. Potom správne špeciálny súd nemohol taký dôkaz prečítaním záznamov o odpočúvaní telefonických hovorov vykonať. Bez tohto dôkazu neexistujú ţiadne, na základe ktorých by bolo moţné o vine obţalovaných spravodlivo rozhodnúť a ide len o indície, ţe mohlo ísť o korupčné konanie obţalovaných, ale na základe indícii nemoţno stavať ţiadne seriózne rozhodnutie. Preto je rozhodnutie špeciálneho súdu správne a odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky bolo treba zamietnuť. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný. 3 Toš 5/2009 7 V Bratislave
- decembra 2010 JUDr. Milan K a r a b í n, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: