1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ako „OSP“) ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví uvedeného rozhodnutia, ktorým ţalovaný ako odvolací orgán
3 písm. s/ zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení 6Sţf/2/2011 2 neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 652/2004 Z. z.“) postupom
2 a 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „zák. č. 511/1992 Zb.“) potvrdil platobný výmer zn. 18645/2009- 6665 zo dňa 2. júna 2009 (ďalej len ako „platobný výmer“), ktorým Colný úrad Trenčín (ďalej len ako „colný úrad“) v zmysle ustanovenia § 44 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. určil ţalobcovi za zdaňovacie obdobie 8.2.2006 základ spotrebnej dane z tabakových výrobkov v mnoţstve 8.579.600 kusov cigariet a za uvedené zdaňovacie obdobie mu
zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 106/2004 Z. z.“) vyrubil spotrebnú daň z tabakových výrobkov vo výške 484.143,92 € (14.585.320,--Sk), a to z dôvodu, ţe ţalobcovi vznikla dňa 8.2.2006 daňová povinnosť v zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 písm. a/ zákona č. 106/2004 Z. z., nakoľko nevedel preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia tabakových výrobkov v súlade so zákonom č. 106/2004 Z. z.. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol
1 OSP a v konaní neúspešnému ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Krajský súd, odvolávajúc sa na ustanovenia § 11 ods. 2 písm. a/ zákona č. 106/2004 Z. z. a § 6 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 116/1990 Zb.“) v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, ţe v danej veci bol dostatočne a spoľahlivo zistený skutkový stav a vyvodený správny právny záver, keďţe spotrebiteľské balenia cigariet (ďalej len ako „SBC“) boli zistené v priestore, ktorý mal ţalobca prenajatý, ktorá skutočnosť bola jednoznačne preukázaná výpoveďou majiteľky a ţalobcu. Dôvodil ďalej tým, ţe ţalobcovi vznikla daňová povinnosť
2 písm. a/ zákona č. 106/2004 Z. z., nakoľko nevedel preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia cigariet, bez ohľadu na to, ţe s nimi ako s vlastnými nenakladal. Stotoţniac sa s názorom konajúcich správnych orgánov, ţe ţalobca nepreukázal skutočnosť, ţe nebytový priestor ďalej prenechal do podnájmu M. T., odvolávajúc sa na ustanovenie § 6 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. uviedol, ţe v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na vznik ďalšieho nájomného vzťahu, keďţe Z. S. (prenajímateľka a vlastníčka nebytového priestoru) súhlas k podnájmu nedala, resp. o ňom ani nevedela. Mal za to, ţe keďţe ţalobca nevedel preukázať existenciu podnájomného vzťahu, nemohol sa domáhať ani právnej ochrany. Naviac zdôraznil, ţe napriek tvrdeniu ţalobcu, ţe M. T. dával kľúče a jednal s ním, v priebehu správneho konania ho na fotografii nespoznal. Poukázal tieţ na to, ţe správnym orgánom sa nepodarilo skontaktovať s M. T., avšak zistili, ţe menovaný je evidovaný ako bezdomovec, v období od 4.2.2006 do 29.9.2006 bol vo výkone väzby, na trvalej adrese sa nezdrţiava,
vyjadrenia otca sa zdrţiava v Čechách a okrem toho viackrát v minulosti stratil doklad totoţnosti. Za pozoruhodnú vyhodnotil skutočnosť, ţe ţalobca sa údajne 6Sţf/2/2011 3 pomocou inzerátov v nemenovaných novinách skontaktoval s M. T. a tento mu následne poskytol písomné vyhlásenie s overeným podpisom zo dňa
/1990 Zb., aj keď pre nájom nebytových priestorov má mať zmluva
3 citovaného zákona písomnú formu, avšak na druhej strane za pozitívny dôkaz o tom, ţe mal teľatník riadne prenajatý vyhodnotil skutočnosť, ţe priestor dal do podnájmu M. T. ústne, bez písomnej zmluvy a práve z tohto neplatného právneho úkonu (bez ohľadu na ďalšie dôkazy) vyvodili správca dane, ţalovaný ako aj prvostupňový súd nesprávne vznik jeho daňovej povinnosti v zmysle § 11 ods. 2 písm. a/ zákona č. 106/2004 Z. z.. Taktieţ namietal, ţe sklad nebol otvorený v jeho prítomnosti, ďalej, ţe pri zistení uzamknutého návesu, ktorý mu nepatril, správne orgány nezisťovali
výrobného čísla, prípadne iných skutočností jeho vlastníka a zdôraznil, ţe v konaní nebol zadováţený ţiaden dôkaz, ţe nadobudol cigaretové výrobky alebo s nimi akokoľvek nakladal, pričom práve on predloţil dôkaz o prenajatí týchto priestorov ďalšej osobe. Preto považoval za nelogické, aby preukazoval pôvod alebo spôsob nadobudnutia tabakových výrobkov, ktoré boli v sklade nájdené. V súvislosti so spochybnením ním predloţeného vyhlásenia M. T. krajským súdom zdôraznil, ţe správnym orgánom poskytol všetky informácie týkajúce sa tejto osoby a teda nie je jeho vinou, ţe správne orgány nevyuţili všetky zákonné moţnosti na jeho vypočutie a preto za nedôvodné povaţoval tvrdenie prvostupňového súdu, ţe nie je preukázané, aký doklad totoţnosti M. T. pri podpise vyhlásenia dňa
pomôcok nepostupoval v zmysle § 29 ods. 5 a 6 zákona č. 511/1992 Zb.. Dôvodil, ţe postupu správcu dane
ustanovenia § 29 ods. 6 citovaného zákona musí obligatórne predchádzať pokus uzavrieť dohodu o určení výšky dane a v prípade, ak sa správca dane o uzavretie daňovej dohody ani nepokúsil a napriek tomu vyrubil daň
pomôcok, potom porušil zásadu zákonnosti (§ 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.) a na takúto vadu musí správny súd prihliadnuť „ex offo“ postupom, hoci by to ţalobca nenamietal. V danom prípade, však správca dane, okamţite bez naplnenia inštitútu daňovej dohody pristúpil k určeniu dane na základe pomôcok v zmysle § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb.. Porovnávajúc ďalej právnu úpravu spotrebnej dani z tabakových výrobkov v Českej republike (zákon č. 353/2003Sb.) so zákonom č. 106/2004 Z. z., konkrétne porovnávajúc ustanovenie § 4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 353/2003 Sb. a § 11 ods. 2 písm. a/ zákona č. 106/2004 Z. z. konštatoval, ţe skutkové podstaty týchto správnych deliktov sú totoţné z hľadiska objektívnej zodpovednosti subjektu a vyjadrenia pojmu detencia súvisiaceho s uvedenou zodpovednosťou. V tejto súvislosti poukázal na súvisiacu rozhodovaniu činnosť Najvyššieho správneho súdu v Českej republike, konkrétne na rozsudok sp. zn. 9 Afs 59/2008 – 80 zo dňa 23. apríla 2009, z ktorého citoval nasledovné: „...Objektivní odpovědnost za skladování neznačených tabákových výrobků však nelze chápat v tom smyslu, že za tento delikt odpovídá za všech okolností každý nájemce nebytových prostor, kde byly cigarety nalezeny. Odpovědnost za spáchání správního deliktu podle prvně zmíněného ustanovení nelze spojovat pouze s prostorem, v němž jsou neznačené tabákové výrobky nalezeny, jak učinil v této věci stěžovatel, nýbrž v prvé řadě s předmětnými výrobky...“ a tieţ, ţe: „...Je zřejmé, že v případě neprokázání existence detenčního práva k neznačeným tabákovým výrobkům žádné osobě (nebo pokud by se tyto osoby v dalším řízení liberovaly), by nebylo možno za tento správní delikt postihnout nikoho. Nejvyšší správní soud takovou situaci považuje za velmi negativní a společensky nebezpečnou, na druhou stranu však též není přípustné označit určitou osobu jako pachatele správního deliktu, pokud nejsou bez pochybností odstraněny pochybnosti svědčící pro pachatelství jiných osob.“ Vychádzajúc z citovaného rozsudku 6Sţf/2/2011 6 poukázal na to, ţe samotný nájom nehnuteľnosti, kde boli zistené tabakové výrobky nemôţe zakladať vznik daňovej povinnosti
2 zákona č. 106/2004 Z. z. uvedúc ďalej, ţe musí byť preukázaný aj určitý kvalifikovaný vzťah k predmetným tabakovým výrobkom vo forme detencie. Konštatoval, ţe postup colného úradu pri určení osoby daňového dlţníka musí byť v takýchto prípadoch zameraný na zistenie všetkých skutkových okolností, najmä je nevyhnutné postupovať v slede od vlastníka predmetnej nehnuteľnosti, cez nájomcu aţ po neoprávneného uţívateľa a preveriť ich skutočný vzťah k skladovým priestorom so zameraním na detenciu tabakových výrobkov doplniac, ţe Colný úrad Trenčín sa v danom prípade uspokojil len s konštatovaním, ţe nájomcovi predmetnej nehnuteľnosti vznikla daňová povinnosť, nakoľko ide o objektívnu zodpovednosť a spojil vznik daňovej povinnosti len s priestorom predmetného teľatníka a nie s predmetnými tabakovými výrobkami a ich detentorom. Povaţujúc skutočnosť, ţe v danej veci neboli odstránené pochybnosti spojené s osobou M. T., ako detentora predmetných tabakových výrobkov za prekáţku určenia daňovej povinnosti voči jeho osobe, upriamil pozornosť aj na ďalšiu pre neho významnú skutočnosť a to, ţe M. T. bol v období od 4.2.2006 do 29.9.2006 vo výkone trestu, ktorá skutočnosť svedčí v prospech toho, aby bol preverený ako detentor predmetných tabakových výrobkov. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol odvolaciemu súdu zrušiť napadnuté rozhodnutie ţalovaného a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu k námietke ţalobcu, poukazujúcej na nesplnenie povinnosti colného úradu pokúsiť sa pred vydaním platobného výmeru dospieť k dohode
ustanovenia § 29 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. uviedol, ţe pri vydaní platobného výmeru zn. 18645/2009-6665 postupoval
ustanovenia § 44 ods. 4 v spojení s ustanovením § 42 citovaného zákona, ktoré ustanovenie dáva správcovi dane jednoznačnú a priamu moţnosť pristúpiť k určeniu dane
pomôcok, ak daňový subjekt nepodá daňové priznanie, kedy je vznik daňovej povinnosti a určenie základu a výšky dane jednoznačný. Poukázal na to, ţe ustanovenia prvej časti § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. iba rozširujú moţnosť uplatnenia inštitútu určenia dane aj pre prípad nedisciplinovanosti daňového subjektu pri dokazovaní správcu dane v súvislosti s určením dane, pričom druhá časť ustanovenia § 29 ods. 6 citovaného zákona následne príkladom konkretizuje, ktoré z dôkazov môţe správca vyuţiť pri určení dane
pomôcok, nevylučujúc pri postupe správcu dane
citovaného zákona aj určenie výšky dane
postupu upraveného v § 29 zákona č. 511/1992 Zb.. V tejto súvislosti zdôraznil, ţe v danom prípade colný úrad pristúpil k určeniu dane
pomôcok
ustanovenia § 42 zákona č. 511/1992 Zb. z dôvodu nepodania daňového priznania ţalobcom, navyše v skutkovej veci, kde základ dane (počet cigariet) bol určený bez potreby dôkaznej súčinnosti ţalobcu
citovaného zákona doplniac, ţe ţalovanému expressis verbis zo ţiadneho ustanovenia 6Sţf/2/2011 7 zákona č. 511/1992 Zb. nevyplynula povinnosť pokúsiť sa najskôr dohodnúť so ţalobcom o výške dane a naviac v danej veci by nebolo ani dôvodné pokúsiť sa so ţalobcom uzatvoriť dohodu o výške dane, nakoľko sa tento k predmetnej daňovej veci od počiatku stavia spôsobom, ţe mu ţiadna daňová povinnosť nevznikla. Záverom vo vzťahu k danej námietke poukázal na skutočnosť, ţe túto ţalobca v ţiadnych predchádzajúcich, daňových či súdnych konaniach súvisiacich s vyrubením neuvádzal. Rovnako sa nestotoţnil ani s námietkou ţalobcu vytýkajúcou konajúcim správnym orgánom, ţe sa v dokazovaní nesústredili na zadrţanie – zistenie „detentora“ tabakových výrobkov, ale zámerne preniesli celé dôkazné bremeno na ţalobcu. Vo vzťahu k ţalobcom citovaným rozhodnutiam Najvyššieho správneho súdu Českej republiky konštatoval, ţe je potrebné s opatrnosťou prihliadať na odborné názory zahraničných judikatúr, dotýkajúcich sa uţ konkrétnych prvkov (definícií) hmotnoprávnej úpravy spotrebných daní príslušného štátu, najmä ak v súvislosti s ustanoveniami § 11 ods. 2 písm. a/ a § 12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 106/2004 Z. z. je spätá ustálená slovenská judikatúra potvrdzujúca správnosť postupu správcu dane, zaloţeného na objektívnej zodpovednosti, dôkaznom bremene leţiacom na strane ţalobcu, s nemoţnosťou nahliadania na stav prípadu iba z pohľadu detencie veci chápanej
súkromného práva. Tieto vyjadrenia ţalobcu vníma ako paradoxné, svedčiace v jeho prospech, keďţe práve colnému úradu sa na základe svojej viacstrannej dôkaznej činnosti nepodarilo kauzálne stotoţniť ţiadnu inú osobu („detentora“) so zistenými tabakovými výrobkami, neţ ţalobcu, naviac sa v zmysle dokazovania colného úradu pravdivosť tvrdení ţalobcu v daňových konaniach nepreukázala, práve naopak, na základe zistených nejasností a nezrovnalostí prípadu sa ešte viac spochybnila, čo vzhľadom na objektívnu zodpovednosť ţalobcu a dôkazného bremena leţiaceho na jeho strane, len potvrdilo správnosť jeho legitimity v daňových konaniach ako daňového subjektu, ktorému vznikla daňová povinnosť
ustanovenia § 11 ods. 2 písm. a/ zákona č. 106/2004 Z. z.. S poukazom na uvedené preto povaţujúc napadnutý rozsudok za vecne správny navrhol odvolaciemu súdu jeho potvrdenie. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“ alebo „odvolací súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania
2 OSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP), po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je dôvodné. 6Sţf/2/2011 8 V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).
2 písm. a/ zákona č. 106/2004 Z. z. v znení účinnom k 31.12.2007 daňová povinnosť vzniká aj dňom zistenia tabakových výrobkov, ktoré sa nachádzajú alebo sa nachádzali u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ak táto právnická osoba alebo fyzická osoba nevie preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia tabakových výrobkov v súlade s týmto zákonom, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s tabakovými výrobkami ako vlastnými.
2 písm. a/ zákona č. 106/2004 Z. z. v znení účinnom k 31.12.2007 daňovým dlţníkom pri vzniku daňovej povinnosti
2 je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nevie preukázať v súlade s týmto zákonom pôvod alebo spôsob nadobudnutia tabakových výrobkov u nej zistených, ktoré sa u nej nachádzajú alebo sa nachádzali, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s tabakovými výrobkami ako vlastnými. Úlohou krajského súdu v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti v záhlaví uvedeného rozhodnutia ţalovaného, ktorý postupom
2 a 5 zákona č. 511/1992 Zb. potvrdil platobný výmer, ktorým Colný úrad Trenčín
4 zákona č. 511/1992 Zb. určil ţalobcovi základ spotrebnej dane z tabakových výrobkov v mnoţstve 8.579.600 kusov cigariet a
2 písm. a/ zákona č. 106/2006 Z. z. mu vyrubil spotrebnú daň z tabakových výrobkov vo výške 484.143,92 € (14.585.320,--Sk), a to posúdením relevantnosti odvolacích námietok ţalobcu. Odvolací súd povaţuje v prvom rade za potrebné zdôrazniť, ţe jednou zo základných zásad ovládajúcich daňové konanie, je zásada legality daňového konania.
1 zákona č. 511/1992 Zb. v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Z podkladov súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu ţalovaného a prvostupňového správneho orgánu, je zrejmé, ţe medzi procesnými stranami zostalo sporné nielen právne posúdenie veci, ale aj zistený skutkový stav. 6Sţf/2/2011 9
2 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Senát odvolacieho súdu dospel k záveru, ţe správne orgány v posudzovanej veci v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 29 ods. 2 zák. č. 511/19992 Zb. dôsledne nepostupovali a rozhodli na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci.
4 zákona č. 511/1992 Zb. ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Z podkladov administratívneho spisu je zrejmé, ţe správne orgány dospeli k záveru, ţe ţalobcovi vznikla daňová povinnosť dňa 8.2.2006, pričom ţalobca od samého začiatku preskúmavaného konania uvádzal, ţe priestor teľatníka prenajal inej osobe, a to M. T.. Šetrením bolo zistené, ţe M. T. bol v čase od 4.2.2006 do 29.9.2006 vo väzbe, t.j. v čase začatia konania mohla byť táto osoba bez problémov vypočutá. Uvedená skutočnosť bola však zo strany správnych orgánov zistená aţ s odstupom niekoľkých rokov, o čom svedčí potvrdenie z archívu Zboru väzenskej a justičnej stráţe zo 17.9.2008, ktorého kópia je zaloţená v predloţenom administratívnom spise. Správne orgány pritom vôbec neskúmali z akého dôvodu bol M. T. vo väzbe a či neexistovala v tomto smere súvislosť s posudzovanou vecou.
názoru odvolacieho súdu, za účelom objektívneho zistenia skutkového stavu, je potrebné sa osobou M. T. opätovne zaoberať, vykonať šetrenie ohľadne tejto osoby prostredníctvom príslušných registrov obyvateľov SR, prešetriť, či sa nenachádza v súčasnosti vo väzbe, resp. vo výkone trestu odňatia slobody, zistiť či sa nezdrţiava v H. K., kde bol evidovaný ako bezdomovec. Vo veci sa javí byť potrebným vypočutie otca M. T., a to za účelom získania aktualizovaného vyjadrenia, aké má vedomosti ohľadne miesta pobytu svojho syna, či je s ním v kontakte, kde syn pracoval, či pracoval niekedy v autodoprave. Taktieţ je potrebné zistiť na príslušnom orgáne, či ţalobca bol drţiteľom vodičského oprávnenia. Treba tieţ zadováţiť podklady ohľadne evidencie údajných strát občianskeho preukazu M. T., t.j. chronologický prehľad o tom koľkokrát a kedy bola nahlásená strata jeho občianskeho preukazu a či v čase osvedčenia jeho podpisu (15.6.2009) bol jeho 6Sţf/2/2011 10 občiansky preukaz č.X. S. evidovaný ako stratený. Odvolací súd zdôrazňuje, ţe M. T., v prípade zistenia miesta jeho pobytu, resp. miesta, kde sa zdrţiava, je potrebné dôkladne vypočuť za prítomnosti žalobcu ako aj jeho právneho zástupcu.
názoru odvolacieho súdu je taktieţ potrebné vypočuť ostatných žalobcom navrhnutých svedkov, a to predovšetkým Z. S., nakoľko zápisnica o jej výsluchu je pre účely preskúmavaného konania nepostačujúca. Prenajímateľku teľatníka treba opätovne dôsledne vypočuť na okolnosti prenajatia uvedeného priestoru, odkedy dokedy bol ţalobcovi prenajatý, či sa tam ţalobca zdrţiaval, resp. iná osoba. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, ţe zo spisu nie je zrejmé, či teľatník je súčasťou areálu farmy Z. S., resp. kde v rámci nej sa nachádza. Uvedená svedkyňa tieţ nech sa vyjadrí koľko kľúčov od teľatníka mala k dispozícii, koľko z nich dala ţalobcovi, kto všetko s nimi v inkriminovanom čase disponoval. Odvolací súd opakovane zdôrazňuje, ţe svedkov je potrebné vypočuť za prítomnosti ţalobcu a jeho právneho zástupcu. Aj keď v zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 písm. a/ a § 12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 106/2004 Z. z. ide o objektívnu zodpovednosť, je potrebné dôsledne zachovať zákonný postup v zmysle ust. § 29 ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb.. Vychádzajúc zo stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu SR, odvolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného
čl. 1 Ústavy je aj princíp právnej istoty. Tento spočíva okrem iného v tom, ţe všetky subjekty práva môţu odôvodnene očakávať, ţe príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať
platných právnych predpisov, ţe ich budú správne vykladať a aplikovať (napr. II. ÚS 10/99, tieţ II. ÚS 234/03). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v kaţdom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďţe práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Z horeuvedených dôvodov odvolací súd zamietajúci prvostupňový rozsudok krajského súdu
3 OSP zmenil tak, ţe rozhodnutie ţalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom v zmysle § 250ja ods. 4 OSP je viazaný právnym názorom súdu, pričom zároveň je povinný sa vysporiadať aj so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní.
4 OSP súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym názorom odvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. 6Sţf/2/2011 11 O trovách konania rozhodol súd
1 OSP v spojení s § 250k ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 151 ods. 1 a 2 OSP tak, ţe úspešnému ţalobcovi priznal právo na náhradu trov konania tak, ako boli zistené z obsahu súdneho spisu, a to za celé súdne konanie, pričom pozostávajú zo súm zaplatených titulom súdneho poplatku za ţalobu vo výške 66 € a zo súdneho poplatku zaplateného za podané odvolanie vo výške 66 €, t.j. v celkovej výške 132 €. Náhradu trov právneho zastúpenia advokátom z dôvodu ich nevyčíslenia právnym zástupcom ţalobcu, odvolací súd ţalobcovi nepriznal (§ 151 ods. 2 OSP). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, dňa 23. novembra 2011 JUDr. Jozef Hargaš, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.