Obsah (13)

§ 382§ 234§ 185§ 39a§ 55§ 228§ 256§ 386§ 388§ 392§ 371§ 119§ 40

Najvyšší súd 1 TdoV 12/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Štefana Harabina a sudcov Viliama Dohňanského, JUDr. Haralda Sti

§ 382písm.

c/ Tr. por. sa dovolanie obvineného V. G. o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Krajského súdu v Ţiline z 17. marca 2009, sp. zn. 3 T 4/2001, boli obvinení V. G. a J. N. uznaní za vinných z trestného činu lúpeţe

§ 234ods.

1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinného do

1. decembra 2005 (ďalej len „ Tr. zák.“), na tom skutkovom základe, ţe spolu s L. A., nar. X., ktorý bol
2. apríla 1999 vyhlásený za mŕtveho, po predošlom spolčení sa, naplánovaní a rozdelení si úloh
3. septembra 1994 o 8.20 hod. v Č., na kriţovatke štátnej cesty č. 11 a miestnej komunikácie smerom z Č. do Ţ., s pouţitím samopalu juhoslovanskej výroby zn. Model 56, kalibru 7,62 mm, výr. č. E., a ďalšieho doposiaľ nezisteného samopalu vzor 61, čsl. výroby, zn. Škorpión, kalibru 7,65 mm, donútili posádku osobného motorového vozidla zn. Škoda Favorit, zelenej farby, ŠPZ: C., patriace Mestskému úradu v Č., zastaviť vozidlo, v ktorom sedeli príslušníci Mestskej polície v Č.-J. R. a P. K. a pracovníci firmy P. Č.- A. K. a J. P., takým spôsobom, ţe dvaja z obţalovaných zo samopalov viackrát za sebou vystrelili dávkami do vozidla zn. Škoda Favorit, po zastavení vozidla zbraňami mierili na osoby vo 1 TdoV 12/2011 2 vozidle, ďalší z obţalovaných sa priblíţil s vozidlom zn. Fiat Tipo bordovej farby, ŠPZ: B., k odstavenému vozidlu zn. Škoda Favorit, následne obţalovaný G. vyzval osoby vo vozidle, aby vydali tašky s peniazmi, otvoril zadné dvere na vozidle zn. Škoda Favorit, odkiaľ vzal tašky s peniazmi a odniesol ich do osobného motorového vozidla zn. Fiat Tipo, ďalší z obţalovaných vzal P. K. sluţobnú zbraň zn. ČZ 85, kalibru 9 mm, výr. č. A., a následne ušli vozidlom zn. Fiat Tipo do obce O. v okrese Č., kde vozidlo N., prešli pribliţne 800 metrov a nastúpili do osobného motorového vozidla zn. GEO Metro, červenej farby, ŠPZ: T., na ktorom ušli po štátnej ceste smerom do Ţ., pričom odcudzením finančných prostriedkov spôsobili firme P. Č., škodu vo výške 3.736.654,-Sk, (124.034,18 Eur) a poškodením motorového vozidla zn. Škoda Favorit ŠPZ: C. a odcudzením sluţobnej zbrane zn. ČZ 85, kalibru 9 mm, výr. č. A., spôsobili Mestskému úradu v Č. celkovú škodu vo výške 25.959,15,-Sk, (861,69 Eur). Za tento trestný čin uloţil krajský súd obvinenému V. G.

§ 234ods.

2, § 35 ods. 2 Tr. zák. súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov za súčasného zrušenia výroku o treste, ktorý mu v trvaní 2 (dvoch) rokov uloţil Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z

1. februára 1999, sp. zn. 2 T 6/1996, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
2. septembra 1999, sp. zn. 2 To 36/1999, za trestný čin nedovoleného ozbrojovania

§ 185ods.

2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák.; zrušené boli aj všetky rozhodnutia obsahovo na tento výrok nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

§ 39aods.

3 Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody zaradil obvineného do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

§ 55ods.

1 písm. a/, § 35 ods. 2 Tr. zák. obvinenému uloţil i trest prepadnutia veci, a to: 1 ks náboj vz. 52 Mosin, 3 ks nábojnice SoB 8x57 JS zn. Mauser 7,92, 1 ks zásobník do samopalu vz. 26, 1 ks puzdro na pištoľ z hnedej koţe, 1 ks vytierač s červenou rúčkou, 1 ks drôt na čistenie.

§ 228ods.

1 Tr. por. v znení účinného do 31. decembra 2005, obvineným V. G. a J. N. uloţil povinnosť nahradiť spôsobenú škodu poškodeným S. p. o.z. Z., vo výške 3.736.562,- Sk, (124.034,18 Eur) a mestu Č., spôsobenú škodu vo výške 25 959,15 Sk, (861,69 Eur).

229 ods. 2 Tr. por. bola S. p. Z., so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaná na konanie o občianskoprávnych veciach. Rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť 29. septembra 2010, kedy Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, uznesením sp. zn. 1 To 14/2009,

§ 256Tr. por. účinného do 31. decembra 2005 odvolania obvinených V. G., J. N. a krajského prokurátora 1 Tdo

V 12/2011 3 zamietol. Odpis uznesenia dovolacieho súdu bol obvinenému a jeho obhajcovi doručený

1. januára
2. Krajský súd predloţil
3. júna 2011 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dovolanie obvineného G. z
4. marca 2011 proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
5. septembra 2010, sp. zn. 1 To 14/2009, z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. g/, písm. i/ Tr. por. v znení účinného do
6. augusta
7. Rozhodnutie je

obvineného zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Neopiera sa o správne právne posúdenie zisteného skutku, resp. o správne pouţitie iného hmotnoprávneho ustanovenia. Nestotoţnil sa so závermi krajského a odvolacieho súdu o vine a treste. Vo veci bol 10. februára 1999 vynesený rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý oslobodil obţalovaných - V. G., J. N. - teraz B. a J. N. pre trestný čin lúpeţe

§ 234ods.

1, 2 písm. a/, písm. b/, 3 Tr. zák. a následne Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 2. septembra 1999, vrátil vec prokurátorovi na došetrenie s tým, aby doplnil dokazovanie v intenciách najvyššieho súdu. Svedkovia (malo ísť o tzv. korunných svedkov), si na okolnosti lúpeţe vzhľadom na odstup času nepamätali, alebo sa odvolávali na výpovede, ktoré urobili pred vyšetrovateľom. Doplnené dokazovanie v intenciách odvolacieho súdu neprinieslo odstránenie pochybností, ktoré boli v prospech obvinených, ale práve naopak ešte viac zneprehľadnili dôkaznú situáciu. Jednotlivé dôkazy z prípravného konania spochybňujú vinu všetkých obvinených. Poukázal na pochybnosti metódy zisťovania zhody pachovej stopy rukavíc, vlastníctva zbraní a streliva, ako aj zhody nábojníc, ktoré boli zaistené na miestach lúpeţného prepadnutia v Č. a P. a vystrelených zo samopalu juhoslovanskej výroby, ktorý prechovával obvinený G. vo svojej chalupe a tieţ na pochybnosti vo výpovediach svedkov P. K. a J. R., A. K. a Ing. K. Š., J. M., J. J. a nevieryhodnosť výpovede svedka T. M. a ďalších. Tieto dôkazy, vykonané v podstatne skoršom časovom horizonte, ako dôkazy, o ktoré sa opieral Krajský súd v Ţiline nevyvrátili ani nespochybnili pôvodné dôkazy. Obidva súdy porušili ústavnú zásadu prezumpcie neviny v zmysle § 2 ods. 2 Tr. por. V prípade váţnych pochybností o skutku ustálenom obţalobou, je povinnosťou súdu za pouţitia zásady in dubio pro reo prikloniť sa k moţnosti pre obţalovaného priaznivejšej. Obvinenému G. bol uloţený navyše neprimeraný trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov, lebo od spáchania skutku do právoplatného rozhodnutia vo veci samej uplynulo šestnásť rokov. Trest nesplní účel ani voči obţalovanému G. ani vo vzťahu k spoločnosti v rámci generálnej prevencie. V danom prípade keď od spáchania skutku uplynulo viac ako desať rokov a obvinený nebol trestne stíhaný ani odsúdený, vedie riadny ţivot pracujúceho človeka, zaloţil si rodinu, má dve maloleté deti a stále ţije 1 TdoV 12/2011 4 v usporiadanej rodine, by pouţitie ustanovenia § 40 Tr. zák. o mimoriadnom zníţení trestu odňatia slobody bolo odôvodniteľné, pretoţe vzhľadom na pomery páchateľa, pouţitie trestnej sadzby ustanovenej v § 234 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. je pre páchateľa neprimerane prísne a účel trestu moţno dosiahnuť i trestom kratšieho trvania. Obvinený ţiadal, aby dovolací súd, vyslovil, ţe týmto uznesením a konaním, ktoré mu predchádzalo bol zákon porušený v jeho neprospech a navrhol, aby dovolací súd z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. a

§ 386ods.

2 Tr. por. zrušil uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z

1. septembra 2010, sp. zn. 1 To 14/2009 ako aj rozsudok Krajského súdu v Ţiline z
2. marca 2009, sp. zn. 3 T 4/2001 a

§ 388ods.

1 Tr. por. prikázal Krajskému súdu v Ţiline, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. V zmysle § 376 Tr. por. sa z procesných strán,

1. apríla 2011 k obsahu dovolania, vyjadril len prokurátor Krajskej prokuratúry v Ţiline. Po opätovnom preskúmaní a vyhodnotení dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní a rozsiahleho dokazovania na súde I. stupňa a oboznámení sa s obsahom dovolania obvineného G. z
2. marca 2011 i naďalej zastáva názor, ţe dovolaním napadnuté rozhodnutia súdov I. a II. stupňa, sú zákonné a zodpovedajú skutkovým zisteniam vykonaného dokazovania. V týchto rozhodnutiach je podrobne rozobratí dôkazný stav, riadne vyhodnotený a dostatočne presvedčivo odôvodnený. Poukázal na usvedčujúce dôkazy voči obvinenému G., najmä na výpovede priamych svedkov lúpeţného prepadnutia A. K., J. P., ktorí z fotoalbumov opoznali aj G. a popísali jeho činnosť pri prepade vozidla s finančnou hotovosťou, svedka J. J., ktorý taktieţ z fotoalbumu opoznal obvinených G. a J. N., ako aj muţov, ktorí vystúpili z odcudzeného vozidla Fiat Tipo v O. s čiernou cestovnou taškou, pričom jeden z nich odhodil rukavice, ktoré asi o desať minút zaistili policajti a boli podrobené kriminalistickej expertíze. Dal do pozornosti závery znaleckých posudkov a odborných vyjadrení, ktoré sa zaoberali vyhodnotením zaistených stôp z miesta činu, pachové stopy, svedeckú výpoveď J. A. a ďalších svedkov, obsahy ktorých výpovedí podrobne vo vzájomných súvislostiach vyhodnotil prvostupňový a odvolací súd. Prokurátor navrhol dovolanie obvineného

§ 392ods.

1 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, ţe dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h/ Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote a na mieste, kde ho moţno podať (§ 370 ods. 1 Tr. por. v znení účinnom do 31. augusta 2011), ale súčasne preskúmaním veci zistil, ţe dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo nie sú splnené dôvody dovolania

§ 371Tr. por. v znení účinnom do 31. augusta 2011 (§ 382 písm. c/ Tr. por.). 1 Tdo

V 12/2011 5 Obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne, t. j. vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 Tr. por. v znení účinnom do

1. augusta
2. Pokiaľ tomu tak nie je a dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom ale v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť

§ 382písm.

c/ Tr. por. Dovolanie je výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktoré pôsobí ako dôleţitá záruka stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto moţnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, musia byť nutne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia. Dôvody dovolania sú - v porovnaní s dôvodmi zakotvenými pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní - podstatne užšie. Z obsahu dovolania vyplýva, ţe ako osobitný dovolací dôvod obvinený uplatňuje skutočnosť, ţe rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Obvinený v dovolaní výslovne neuvádza a bliţšie nerozoberá, v čom skutočne vidí naplnenie tohto dovolacieho dôvodu.

§ 119ods.

2 Tr. por., za dôkaz môţe poslúţiť všetko, čo môţe prispieť na náleţité objasnenie veci a čo bolo získané zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Za zákonný spôsob získania dôkazu z dôkazných prostriedkov v zmysle citovaného ustanovenia, treba povaţovať jednak splnenie formálnych, t.j. procesných podmienok vyţadovaných Trestným poriadkom alebo iným osobitným zákonom na vykonanie konkrétneho dôkazu a jednak splnenie obsahových (materiálnych) podmienok, t.j. aby úkon - pouţitý dôkazný prostriedok na vykonanie resp. získanie dôkazu - bol zameraný na zistenie tých skutočností, na ktoré zameraný a pouţitý môţe byť. Podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvod dovolania, spočívajúci v tom, ţe rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, bez akejkoľvek vecnej argumentácie a upozornenia, ktoré formálne 1 TdoV 12/2011 6 a materiálne podmienky neboli splnené. Na základe toho je zrejmé, ţe nie je naplnený dovolací dôvod

§ 371ods.

1 písm. g Tr. por. v znení účinnom do 31. augusta 2011.

ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. v znení účinnom do 31. augusta 2011 dovolanie moţno podať len, ak rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu však dovolací súd skúmať a meniť nemôže. Spochybňovanie vyhodnotenia vykonaného dokazovania, iné hodnotenie skutku (výpovedí svedkov P. K., J. R., A. K., Ing. K. Š., M. F., J. B., vierohodnosti svedka T. M., objektívnosti metódy zisťovania zhody pachovej stopy, spochybňovanie vlastníctva zbraní a streliva a iné) predstavuje namietanie skutkových zistení a záverov, pritom citované ustanovenie Trestného poriadku to nepripúšťa. Skutkové zistenia (v tomto smere aj hodnotenie vykonaného dokazovania) súdov prvého a druhého stupňa sú pre dovolací súd záväzné a tento nemôţe na nich nič meniť. Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok neslúţi na revíziu skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Ťaţisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môţe doplňovať, prípadne korigovať len odvolací súd. Z obsahu dovolania je nepochybné, ţe uplatnený dovolací dôvod je zaloţený na skutkových výhradách obvineného. Podstatou dovolania je teda snaha dosiahnuť, aby dovolací súd prehodnotil vykonané dôkazy a na základe ich iného hodnotenia dospel k odlišným skutkovým záverom, neţ aké urobili prvostupňový a odvolací súd. Obvinený v súvislosti s týmto dovolacím dôvodom namietal i „neprimerane vysoký trest odňatia slobody, ktorý je v rozpore s účelom trestu vyjadreným v ustanovení § 23 ods. 1 Tr. zák.“ V rámci rozhodovania súdu o druhu a výške trestu nebola zohľadnená neprimeraná dĺţka konania ako dôvod aplikácie § 40 Tr. zák. – mimoriadneho zníţenia trestu odňatia slobody.

§ 40ods.

1 Tr. zák., ak je súd presvedčený vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa, ţe by pouţitie trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a ţe moţno účel trestu dosiahnuť i trestom kratšieho trvania, môže znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom. 1 TdoV 12/2011 7 Moderačné ustanovenie § 40 Tr. zák. (resp. § 39 Tr. zák. v znení účinnom od

1. decem- bra 2005) o mimoriadnom zníţení trestu odňatia slobody je síce hmotnoprávne, ale fakultatívneho charakteru, ktoré sa svojou povahou a významom viaţe k všeobecným hľadiskám stanoveným pre voľbu druhu trestu a jeho výmery v § 23 ods. 1 a ods. 2, § 31 ods. 1 Tr. zák. (resp. § 34 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Tr. zák. v znení účinnom od
2. decembra 2005) a túto úpravu dopĺňa. Na rozdiel od ustanovení kogentnej povahy akými sú napr. ustanovenia § 41, § 42 Tr. zák. v znení účinnom od
3. decembra 2005 o ukladaní úhrnného, spoločného a súhrnného trestu, ktoré sú taktieţ hmotnoprávne a viaţu sa aj k rozhodovaniu o treste, toto ustanovenie nemoţno podriadiť pod „ nesprávne pouţitie iného hmotnoprávneho ustanovenia“ v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. v znení účinnom do
4. augusta
5. Uplatnený dovolací dôvod

371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. v znení účinnom do 31. augu- sta 2011 nie je obsahovo naplnený námietkou o neprimeranosti uloţeného trestu v dôsledku toho, ţe nebolo pouţité ustanovenie § 40 Tr. zák. Pokiaľ nejde o situáciu, keď výrok o treste nemôţe obstáť v dôsledku toho, ţe je chybný výrok o vine, moţno výrok o treste napadnúť z hmotnoprávnej pozície zásadne len prostredníctvom dovolacieho dôvodu

§ 371ods.

1 písm. h/ Tr. por. v znení účinnom do

1. augusta
2. Vzájomný vzťah dovolacích dôvodov

§ 371ods.

1 písm. i/ a písm. h/ Tr. por. v znení účinnom do

1. augusta 2011 je taký, ţe prvý z nich je všeobecným hmotnoprávnym dôvodom a druhý špeciálnym hmotnoprávnym dôvodom vzťahujúcim sa k výroku o treste. Z logiky tohto vzťahu potom vyplýva, ţe samotný výrok o treste okrem prípadov nesprávnej aplikácie ustanovení kogentnej povahy viaţucej sa k rozhodovaniu o treste môţe byť napadnutý prostredníctvom nie všeobecného, ale len prostredníctvom špeciálneho dôvodu, ktorý sa viaţe k takémuto výroku. Neaplikovanie ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. v znení účinnom do
2. augu- sta 2011 nie je otázkou právneho posúdenia skutku, lebo nemá vzťah ku kvalifikácii skutku a nejde ani o nesprávne pouţitie iného hmotnoprávneho ustanovenia, na ktoré sa viaţe dovolanie obvineného a nemôţe mať ani vzťah k výroku o treste za stavu, keď existuje uvedený špeciálny dovolací dôvod týkajúci sa trestu. Nad rámec dovolania je treba dodať, ţe ani dovolací dôvod

§ 371ods. 1 písm. h/ Tr. por. v znení účinnom do 31. augusta 2011 nie je naplnený tým, ţe obvinenému nebol uloţený 1 Tdo

V 12/2011 8 trest za pouţitia § 40 Tr. zák. (resp. § 39 Tr. zák. v znení účinnom od 31. decembra 2005), v dôsledku čoho uloţený trest má byť neprimeraný, lebo pokiaľ súd nevyuţil moderačné oprávnenie

uvedených ustanovení a trest vymeral v rámci nezníţenej trestnej sadzby, nemoţno tvrdiť, ţe trest bol uloţený mimo trestnú sadzbu stanovenú Trestným zákonom za trestný čin, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného. Nepouţitie ustanovenia o mimoriadnom zníţení trestu odňatia slobody nezakladá ţiadny dovolací dôvod (stanovisko č. 5, Zbierky stanovísk NS a súdov SR 1/2011). Dovolanie obvineného obsahuje argumenty a subjektívne názory stojace mimo zákonom predpokladaných dovolacích dôvodov. Na podklade vyjadreného je evidentné, ţe v posudzovanej veci neboli naplnené dôvody dovolania

§ 371ods.

1 písm. g/, písm. i/ Tr. por. Dovolací súd preto dovolanie obvineného G. odmietol na neverejnom zasadnutí (§ 382 písm. c/ Tr. por.) . Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok (§ 392 ods. 2 Tr. por.). V Bratislave, 18. októbra 2011 JUDr. Štefan H a r a b i n , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová