Najvyšší súd Slovenskej republiky 1 Tdo V 26/2011 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Haralda Stiffela a sudcov JUDr. Pavla Tomana, JUDr. Viliama Dohňanského, JUDr. Emila Bdţocha a JUDr. Štefana Michálika, na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave dňa 18. októ- bra 2011, v trestnej veci obvineného P. B., vedenej na Krajskom súde v Ţiline, pod sp. zn. Ntc 16/2011, prerokoval dovolanie, ktoré podal obvinený P. B., zastúpený JUDr. J. M., advokátom v L. M., proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. júla 2011, sp. zn. 3 Tost 24/2011, a takto r o z h o d o l : Podľa § 382 písm.
- f)Tr. por. dovolanie obvineného P. B. sa o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Ţiline na základe návrhu prokurátora Krajskej prokuratúry v Ţiline z 23. júla 2011, sp. zn. 2KPt 32/11, uznesením z 23. júla 2011, sp. zn. Ntc 16/2011, podľa § 15 ods. 2 zák. č. 154/2010 Z z. o európskom zatýkacom rozkaze zobral zadrţanú osobu P. B. do predbeţnej väzby. Začiatok plynutia väzby stanovil na deň 22. júla 2011 o 08.50 hod. a rozhodol, ţe väzba sa bude vykonávať v Ústave na výkon väzby v Ţiline. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 29. júla 2011, kedy Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, podľa § 18 ods. 1 zák. č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze sťaţnosť P. B. proti uvedenému uzneseniu zamietol. Krajský súd v Ţiline predloţil dňa 11. októbra 2011 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky v predmetnej veci dovolanie podané obvineným P. B., proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. júla 2011, sp. zn. 3 Tost 24/2011, z dôvodu uvedeného v § 2 1 TdoV 26/2011 371 ods. 1 písm.
- c)Tr. por. Dovolanie odôvodnil tým, ţe uvedeným uznesením bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu, lebo Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení tohto uznesenia uvádza, ţe svoju sťaţnosť bliţšie písomne neodôvodnil. Toto tvrdenie nie je pravdivé, lebo on svoju sťaţnosť proti uzneseniu o vzatí do väzby písomne odôvodnil a včas odoslal Krajskému súdu v Ţiline. Pokiaľ teda jeho písomné odôvodnenie sťaţnosti nebolo predloţené súdu druhého stupňa pred rozhodnutím o sťaţnosti, tak mu tým bola odňatá moţnosť argumentovať a uvádzať skutočnosti na svoju obhajobu, pretoţe súd rozhodol bez toho, aby sa s jeho obhajobou oboznámil. Potom bolo porušené jeho právo na obhajobu, pretoţe hoci sa obhajoval, tak s jeho obhajobou nebol súd pred rozhodnutím oboznámený. K samotnému európskemu zatýkaciemu rozkazu uviedol, ţe súdy sa nezaoberali otázkou, či bol vydaný dôvodne, teda v súlade so zákonom a medzinárodnými dohovormi. Ţiadnemu trestnému stíhaniu v Rakúsku sa nevyhýbal ani sa vyhýbať nemohol, keďţe nemal ani tušenie, ţe v Rakúsku je podozrivý z nejakej trestnej činnosti, nakoľko v Rakúsku po svojom prepustení z výkonu trestu vôbec nebol. Z týchto dôvodov v dovolaní navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky uvedené uznesenie zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie s vyslovením právneho názoru, ţe neboli splnené zákonné a medzinárodnými dohovormi stanovené podmienky pre vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu na jeho osobu. Pri skúmaní formálnych podmienok na podanie dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, predovšetkým konštatuje, ţe podľa § 368 ods. 1, ods. 2 Tr. por. v znení novely vykonanej zák. č. 262/2011 Z. z.: 1) Dovolanie moţno podať proti rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371. 2) Ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie
- a)rozsudok a trestný rozkaz,
- b)uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu,
- c)uznesenie o zastavení trestného stíhania,
- d)uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, 3 1 TdoV 26/2011
- e)uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného,
- f)uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania,
- g)rozhodnutie o uloţení ochranného opatrenia,
- h)rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmena
- a)až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia, rozhodnutie, ktorým bola zamietnutá sťaţnosť proti uzneseniu, ktorým bola zadrţaná osoba vzatá do predbeţnej väzby na základe európskeho zatýkacieho rozkazu, nie je rozhodnutím podľa § 368 ods. 1 Tr. por. Z tohto dôvodu nie je moţné proti nemu podať mimoriadny opravný prostriedok – dovolanie. V tejto súvislosti treba z procesného hľadiska pripomenúť zákonnú úpravu uvedenú v § 371 ods. 2 Tr. por. podľa ktorej minister spravodlivosti podá dovolanie, okrem dôvodov uvedených v odseku 1 aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie Trestného zákona alebo osobitného predpisu o väzbe (...). Zákon takto v uvedených prípadoch priznáva ministrovi spravodlivosti aktívnu legitimáciu. Posudzujúc ale obsah dovolania obvineného je nesporné, ţe smeruje výhradne proti rozhodnutiu o predbeţnej väzbe, ktorým je rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. júla 2011, sp. zn. 3 Tost 24/2011, ktorým bola zamietnutá sťaţnosť obvine- ného proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline z 23. júla 2011, sp. zn. Ntc 16/2011. Z vyššie citovaného ustanovenia § 371 ods. 2 Tr. por. však vyplýva, ţe rozhodnutia o väzbe môţe dovolaním napadnúť iba minister spravodlivosti. Obvinený zo zákona nemá v tomto smere aktívnu legitimáciu. Vzhľadom na nesplnenie tejto základnej formálnej podmienky na podanie dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky netrval na tom, aby Krajský súd v Ţiline dôsledne splnil svoje povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 376 Tr. por. a nasledujúcich ustanovení, ako ho o to poţiadal 7. septembra 2011, keď mu vrátil dovolanie obvineného, ako predčasne predloţené. Prihliadal pritom aj na poţiadavku rýchlosti konania vo väzobnej veci. 4 1 TdoV 26/2011 Na základe uvedeného musel potom Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí, bez preskúmania veci podľa § 382 písm.
- f)Tr. por. dovolanie obvineného P. B. odmietnuť, lebo bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. Nad rámec relevantného odôvodnenia treba konštatovať, ţe písomné odôvodnenie sťaţnosti, ktorú proti uzneseniu krajského súdu zadrţaný podal do zápisnice po jeho vyhlásení (23. júla 2011), došlo na krajský súd aţ 3. augusta 2011 (na pošte bolo podané 29. júla 2011). Z tohto dôvodu ho nemohol mať k dispozícii Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa 29. júla 2011. Rovnako nad rámec tohto rozhodnutia treba na výhrady obvineného pripomenúť, ţe v zmysle § 16 zák. č. 154/2010 Z. z. o Európskom zatýkacom rozkaze inštitút vydávacej väzby má iný charakter – a to vrátane jej dôvodov – neţ väzba v rozsahu jej úpravy v štvrtej hlave prvého dielu Trestného poriadku (§ 71 aţ 79). Nie je teda potrebné na základe uţ zistených konkrétnych skutočností konštatovať existenciu niektorého z dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a), písm.
- b)alebo písm.
- c)Tr. por. Súd Slovenskej republiky nepreskúmava dôvodnosť podozrenia zo spáchania skutku, pre ktorý je osoba na základe európskeho zatýkacieho rozkazu zadrţaná, ani správnosť právnej kvalifikácie tohto činu z hľadiska práva štátu pôvodu. Tieto otázky skúma aţ pri rozhodovaní o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 22 ods. 3 aţ ods. 5, a to v súvislostiach pouţitia § 23 uvedeného zákona (porovnaj aj č. 33/2008 Zb. rozh. tr.) P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je opravný prostriedok prípustný. V Bratislave 18. októbra 2011 JUDr. Harald S t i f f e l ,v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová