zmluvy sa žalobkyňa zaviazala vyvíjať činnosť smerujúcu k obstaraniu príležitosti na obstaranie zmlúv pri predaji pozemkov v k. ú. T., zapísaných na LV č. X. / a to parcely č. 4021/44, 173, 93, 94 /. Žalobkyňa predmet zmluvy splnila, pozemky záujemcom odpredala a žalovanému vyfakturovala odmenu 6 % z ceny predaja pozemku / čl. 3 ods.1 /. Ďalej si žalobkyňa uplatnila nárok titulom dohodnutej paušálnej odmeny
č. 3 bod 2 zmluvy / 27 650,53 eur /. 2 3 Obdo 20/2011 Žalovaný v podanom odpore stručne uviedol, že zmluva medzi účastníkmi bola niekoľkokrát porušená, jej platnosť však nespochybnil, ani bližšie neuviedol akým spôsobom bola zmluva porušená. Uviedol, že po výbere subdodávateľa prestala žalobkyňa plniť čl. 1 bod 2 a 3 zmluvy a nevykonávala dohodnutú činnosť, čím sa kolaudácia omeškala viac ako o jeden a pol roka, preto faktúry žalobkyni vrátil ako neopodstatnené. V odpore neuviedol návrhy na dokazovanie, ani nedoložil žiadne dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Dňa
zmluvy. Žalobkyňa svoj nárok osvedčila predložením návrhov na vklady vlastníckeho práva. K námietke žalovaného, že paušálna náhrada jej nepatrí, lebo nevykonávala dohodnutú činnosť uviedla, že
zmluvy o dielo medzi žalovaným ako objednávateľom a s. r. o. R., ako zhotoviteľom, bola uvedená na strane objednávateľa /žalovaného/ ako kontrolór, osoba oprávnená dielo prevziať a rokovať o technických veciach. Zo stavebného denníka vyplýva, že dielo sa plnilo a s. r. o. R. si vybral žalovaný. Súd pri rozhodovaní vychádzal z listinných dôkazov a považoval skutkový stav za dostatočne zistený pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k meritu, preto uzavrel, že nebolo potrebné nariaďovať ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov. V konaní bolo preukázané, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o výhradnom obchodnom zastúpení, predmetom ktorej bolo vyvíjanie činnosti smerujúcej k obstaraniu zmlúv o predaji pozemkov v k. ú T., zapísaných na LV X. na určených parcelách obchodnou 3 3 Obdo 20/2011 zástupkyňou. Ďalej bolo v zmluve dohodnuté, že obchodná zástupkyňa mala koordinovať úkony potrebné na zabezpečenie potrebných dokumentov na realizáciu výstavby inžinierskych sietí a ich samotnej realizácii a mala zabezpečiť i právny servis. Zo zmluvy nevyplýva žiadny termín dohodnuté plnenia vykonať. V zmluve si dohodli i províziu a odmenu, konkrétne v čl. III bod 1,
1 O. s. p. Žalovaný podal proti rozsudku odvolanie v zákonnej lehote a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení odvolania namietal, že súd rozhodol v jeho neprítomnosti napriek tomu, že predložil ospravedlnenie s uvedením dôvodu, pre ktorý sa nemohol zúčastniť pojednávania. Uviedol, že neboli splnené podmienky ustanovené § 101 ods. 2 O. s. p., nakoľko jedinému konateľovi žalovaného, okrem toho, že sa nemohol ustanoviť 4 3 Obdo 20/2011 na pojednávanie z dôvodu jeho služobnej cesty mimo územia Slovenskej republiky, nebol súdom ustanovený tlmočník za účelom vykonania prekladu resp. tlmočenia z holandského jazyka do slovenského jazyka a naopak. Odvolateľ má za to, že žalovanému bola odňatá možnosť konať pred súdom a došlo k porušeniu jeho práv na spravodlivý proces. Žalobkyňa podala odvolanie proti rozsudku v časti týkajúcej sa trov konania. Nesprávnosť rozsudku v tejto časti vidí v tom, že jej neboli priznané trovy konania vo výške 1 424,71 eur za ďalšie úkony právnej služby vykonané pred podaním žaloby. Rozsudok vo veci samej navrhla potvrdiť. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací prejednal vec
2 O. s. p. a zistil, že odvolanie nie je dôvodné. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok i konanie ktoré mu predchádzalo a vyslovil, že žalovaný resp. konateľ žalovaného v odvolacom konaní nepreukázal, že sa v čase pojednávania súdu prvého stupňa zdržiaval v zahraničí a rovnako ako v písomnom ospravedlnení / na l. č. 201 spisu / neuviedol žiadny dôvod pre pobyt v zahraničí, ktorý by bolo možné považovať za dôležitý – odôvodňujúci odročenie pojednávania. Naviac bolo zistené, že žalovaný mal o termíne pojednávania /
1, 2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že ich žalobkyni nepriznal, pretože si ich nevyčíslila / § 151 ods. 1 O. s. p. /. Žalovaný podal proti odvolaciemu rozsudku dovolanie podaním zo dňa 23. júla 2010
f/ O. s. p. a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie súdu prvého stupňa. V odôvodnení dovolania uviedol, že postup súdu prvého stupňa bol neštandardný a v rozpore s bežnými postupmi súdu, keď kontumačne rozhodol na prvom pojednávaní. V podanom odvolaní žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Dovolateľ sa nestotožnil s názorom vysloveným odvolacím súdom a zastáva názor, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Odňatie možnosti konať pred súdom vidí v tom, že súd prvého stupňa vo veci pojednával a rozhodol bez jeho účasti na prvom pojednávaní, napriek tomu, že svoju neúčasť ospravedlnil. Postupom súdov došlo k znemožneniu obhajoby žalovaného a porušenie jeho práv na spravodlivý proces, čo je v rozpore s Občianskym súdnym poriadkom, Ústavou Slovenskej republiky aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedla, že súd prvého stupňa vychádzal zo skutočnosti, že žalovaný mal možnosť dva mesiace oznámiť svoje zásadné námietky a podstatné skutočnosti, pričom túto možnosť nevyužil. Zároveň poukázala na znenie § 101 ods. 1 O. s. p. o povinnosti účastníkov prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä pravdivým a úplným opísaním všetkých potrebných skutočností, označením dôkazných prostriedkov a musia dbať na pokyny súdu. Termín pojednávania bol stanovený v dostatočnom predstihu. Žalovaný však žiadny dôkaz neoznačil, aj napriek výzve súdu. Navrhla dovolanie odmietnuť a priznať trovy dovolacieho konania za jeden úkon právnej služby vo výške 151,65 eur vrátane DPH. 6 3 Obdo 20/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací / § 10a ods. 1 / vec preskúmal
1 a § 243 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania. Po preskúmaní rozsudku v rozsahu napadnutého dovolaním a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.
1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu upravujú ust. § 237 až § 239 O. s. p. Z uvedených ustanovení vyplýva, že dovolanie sa za určitých podmienok pripúšťa jednak proti všetkým rozhodnutiam odvolacieho súdu a jednak len v prípadoch, ak sú rozhodnutia súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu rozdielne, ale pri potvrdzujúcom rozhodnutím odvolacím súdom dovolanie prípustné nie je, ak nebolo pripustené. Z dôvodov uvedených v § 237 O. s. p. je možné dovolaním napadnúť všetky rozhodnutia odvolacieho súdu bez ohľadu na formu rozhodnutia, na jeho obsah alebo povahu predmetu konania. Spôsobilým predmetom dovolania je
tohto ustanovenia rozhodnutie vydané odvolacím súdom v odvolacom konaní. Na to, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v § 237 O. s. p. prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale i z úradnej povinnosti / § 242 ods. 1 /. V prípade, že dovolací súd zistil, že rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, i keď dovolateľ toto pochybenie nenamietal. Prípustnosť dovolania
p. nie je však daná len tvrdením dovolateľa, ale len skutočnosťou, že k vade v zmysle § 237 rozhodnutím odvolacieho súdu skutočne došlo. V predmetnej veci podal žalovaný dovolanie proti potvrdzujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu. Ak je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým bol výrok rozsudku súdu prvého stupňa potvrdený, je dovolanie prípustné len vtedy, ak súd vyslovil prípustnosť dovolania, 7 3 Obdo 20/2011 pričom v predmetnej nejde o tento prípad. Z uvedeného teda vyplýva, že zákonné podmienky pre podanie dovolania
p. neboli splnené.
1 O. s. p. dovolací súd preskúmava rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu napadnutého výroku, ktorý vymedzuje kvantitatívna stránka dovolania. Dovolací súd je teda viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i uplatneným dovolacím dôvodom. Z podaného dovolania vyplýva, že dovolateľ vytýka súdu prvého stupňa i odvolaciemu súdu, že rozhodol vo veci bez jeho účasti na pojednávaní, hoci riadne ospravedlnil svoju neprítomnosť. Vzhľadom na tieto skutočnosti vznesené v dovolaní sa dovolací súd zaoberal skúmaním, či došlo k porušeniu ust. § 237 písm. f/ O. s. p.
f/ O. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým účastníkovi odňal možnosť realizovať tie procesné práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práva a právom chránených záujmov. Skutočnosť, že súd nevykoná účastníkmi navrhované dôkazy, ani takýto jeho postup nemožno hodnotiť ako odňatie práva konať pred súdom. Rozhodnutie vyjadruje nezávislé postavenie súdu pri hodnotení dôkazov, ktoré vykonal, vrátane nezávislého rozhodovania o tom, ktoré dôkazy vykoná.
čl. 46 ods. 1 ústavy sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, pričom základné právo na súdnu ochranu neznamená právo na úspech v konaní pred súdom / II. ÚS 4/94, I. ÚS 40/95 /. K porušeniu ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu resp. na spravodlivý proces by
dohovoru mohlo dôjsť rozhodnutím všeobecného súdu nielen tým, keby tento fakticky odňal možnosť komukoľvek domáhať sa alebo brániť svoje právo na všeobecnom súde / II. ÚS 8/2001 /. 8 3 Obdo 20/2011 Dovolací súd po preskúmaní predmetnej veci vyslovil názor, že vyhodnotenie procesného postupu súdu prvého stupňa nie je v rozpore so zákonom, nedošlo k porušeniu ust. § 101 ods. 2 O. s. p., keď prvostupňový súd vo veci rozhodol v neprítomnosti žalovaného, ktorý síce svoju neprítomnosť na vytýčenom pojednávaní ospravedlnil, ale súd prvého stupňa dôvody pre ktoré sa nemohol zúčastniť pojednávania vyhodnotil za nepreukázané / nebol predložený žiadny dôkaz /. Pochybenie však vidí v procesnom postupe odvolacieho súdu, ktorý vzhľadom na obsah odvolania mal nariadiť pojednávanie, čím mal umožniť žalovanému ako účastníkovi konania vyjadriť sa k veci samej a zúčastniť sa osobne prerokúvania veci samej. Pokiaľ sa odvolací súd po preskúmaní veci a napadnutého rozsudku len stotožnil s názorom vysloveným prvostupňovým súdom bez toho, aby vo veci vytýčil odvolacie pojednávanie, dovolací súd túto skutočnosť vyhodnotil ako vadu, ktorá napĺňa predpoklady zákonom stanoveného dovolacieho dôvodu
f/. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného rozsudok odvolacieho súdu
1 O. s. p. zrušil a vec tomuto súdu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom rozhodne i o trovách konania. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 31. októbra 2011 Mgr. Ľubomíra Kúdelová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.