Najvyšší súd 2 Obo 96/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE S. REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Beaty Miničovej a členiek senátu JUDr Ivany

úroky mesačne vţdy podľa stavu k

1. dňu beţného mesiaca s tým, ţe úver bude splatený najneskôr do
4. Ďalej v čl. IV. bod 4 bolo medzi stranami dohodnuté, ţe ak ţalovaný neuhradí splátku úveru, resp. úroky, v dohodnutý deň a nepoţiada o ich prolongáciu, S. okrem iného môţe zvýšiť úrokovú sadzbu zo sumy nezaplatenej splátky o 14,50% nad základnú sadzbu a ďalej môţe odstúpiť od úverovej zmluvy a záväzkov z nej pre ňu vyplývajúcich. Ţalobca so ţalovaným uzatvoril dva dodatky k tejto úverovej zmluve, a to dodatok č. 1 zo dňa
6. 1996 a dodatok č. 2 zo dňa
8. 1997, ktorým došlo k zmene splátkového kalendára v čl. III. bod 1 úverovej zmluvy, splatnosť úveru zostala zachovaná v pôvodnom znení. Ţalovaný návratnosť úveru zabezpečil zmluvou o zriadení záloţného práva č. X. zo dňa
10. 1994, ktorej predmetom bola nehnuteľnosť zapísaná na LV č. X. k. ú. K., ako pozemok parc. č. X. – zastavaná plocha vo výmere 576 m2, stavba – súp. č. X postavená na pozemku parc. č. X. s charakteristikou objekt. Zmluva nadobudla účinnosť
12. 1994 a vklad záloţného práva bol povolený príslušným katastrálnym úradom pod č. V 190/94 dňa
15. Z dôvodu nesplácania úveru ţalovaným ţalobca pristúpil dňa
17. 1999 k odstúpeniu od časti úverovej zmluvy, týkajúcej sa splátkového kalendára – čl. III. ods. l úverovej zmluvy. Podľa aktuálneho výpisu z bankovej knihy bol ţalobca v omeškaní so splácaním úveru a posledný obrat bol evidovaný ku dňu
20. Ku dňu podania ţaloby ţalovaný dlhoval z titulu poskytnutého úveru na istine 1 717 667,10 Sk, na riadnych úrokoch 281 684,30 Sk, na zmluvných úrokoch z omeškania 105 491,-- Sk, na zákonných úrokoch z omeškania 103 076,-- Sk, na poplatkoch za vedenie účtu 700,-- Sk a na nákladoch z titulu realizácie záloţného práva sumu 4 823,20 Sk, spolu 2 213.405,60 Sk. V priebehu konania, keďţe pôvodne bola ţalobcom S. S., a. s., došlo k postúpeniu tejto pohľadávky postupne aţ na terajšieho ţalobcu. Súd prvého stupňa na námietku ţalovaného, týkajúcu sa výšky zostatku dlhu, vykonal znalecké dokazovanie a na základe tohto zistil, ţe stav dlhu z poskytnutého úveru k
22. 2000 bol taký, ţe na istine ţalovaný dlhoval sumu 1 717 707,10 Sk, na úrokoch 180 798,47 Sk (tieto potom boli zo strany ţalobcu upravené na sumu 180 728,32 Sk, keď ohľadom sumy 70,15 Sk bola zobratá ţaloba späť). Na omeškaných úrokoch podľa znaleckého posudku ţalovaný dlhoval sumu 202 043,86 Sk, aj táto suma bola zníţená o sumu 40 243,30 Sk, keďţe v tejto časti po námietkach urobených ţalovaným, zobral ţalobca návrh späť a ţalobca zobral ţalobu späť aj ohľadom sumy 100,-- 2 Obo 96/2010 3 Sk, keďţe náklady na výkon záloţného práva neboli v sume 4 823,20 Sk ale vo výške 4 723,20 Sk, takţe ţalobca zobral ţalobu späť celkove ohľadom sumy 40 413,40 Sk čo sa rovná sume 1 341,47 eur. Predmetom ţaloby teda zostala istina vo výške 1 717 667,10 Sk ako je uvedená v ţalobe, poplatok za vedenie účtu vo výške 700,-- Sk, riadne úroky vo výške 180 728,32 Sk, čo zodpovedá sume 1 899 095,42 Sk, po prepočte suma 63 038,41 eur a z tejto ţalobca poţadoval úrok z omeškania vo výške 19,95% od
24. 2000 a ďalej poţadoval zaplatenie sumy 161 800,56 Sk, čo je 5 370,79 eur a táto suma zodpovedá kapitalizovanej hodnote úrokov z omeškania tak, ako ich vypočítal znalec v znaleckom posudku po zníţení o sumu 40 243,30 Sk a ďalej ţalobca poţadoval náklady na realizáciu záloţného práva vo výške 4 723,20 Sk, čo zodpovedá sume 156,78 eur. Spolu 5 527,57 eur, z ktorej sumy ţalobca úrok z omeškania nepoţadoval. Súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe návrh ţalobcu na zaplatenie istiny vo výške 1 717.667,10 Sk, zaplatenie poplatku za vedenie účtu vo výške 700,-- Sk, na zaplatenie riadnych úrokov vo výške 180 728,32 Sk, spolu 1 899 095,42 Sk, po prepočte na platnú menu euro 63 038,41 eur je dôvodný a tieţ je dôvodný jeho nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 19,95% od
26. 2000 do zaplatenia, čo vyplýva z úverovej zmluvy. Dôvodný je nárok ţalobcu aj na zaplatenie kapitalizovaných úrokov z omeškania vo výške 161 803,56 Sk čo sa rovná sume 5 370,79 eur a nákladov na realizáciu záloţného práva vo výške 4 723,20 Sk čo zodpovedá sume 156,78 eur. Ţalovaný (chybne uvedené v odôvodnení „ţalobca“) uzavrel úverovú zmluvu so S. S., a. s., čo vyplýva z toho, ţe síce v úverovej zmluve je nesprávne uvedený subjekt S. Š. S. v B., pobočka K., avšak obom stranám bolo zrejmé, ţe
28. 1994 tento subjekt neexistoval a išlo len o nesprávne označenie subjektu S. S., a. s., Mestská pobočka K. Uvedené vyplýva aj z jednotlivých dodatkov, uzavretých
30. 1996 a
32. 1997, ktorými menili pôvodnú úverovú zmluvu č. X. zo dňa
35. Len nesprávne označenie subjektu v pôvodnej úverovej zmluve nemôţe viesť k záveru, ţe túto úverovú zmluvu uzatvárala S. Š. S. v B., pob. v K., pretoţe z výpisu z Obchodného registra je zrejmé, ţe tento subjekt zanikol k
37. 1994, a teda
39. 1994 uţ túto úverovú zmluvu uzatvárala S. S., a. s., Mestská pobočka K.. Podľa výpisu z Obchodného registra je zrejmé, ţe S. S., a. s., so sídlom N.B., bola zapísaná v Obchodnom registri
41. 1994, a teda
43. 1994 bol úver ţalovanému poskytnutý týmto subjektom. 2 Obo 96/2010 4 O náhrade trov konania súd rozhodol tak, ţe uloţil povinnosť ţalovanému zaplatiť náhradu trov konania ţalobcovi v celkovej výške 10 444,83 eur v zmysle ust. § 142 ods. 3 O. s. p. V časti úroku z omeškania nad sumu 5 370,79 eur (161 800,56 Sk) a riadneho úroku nad 5 999,08 eur (180 728,32 Sk) návrh ţalobcu zamietol. Úrok z omeškania bol ţalobcovi priznaný podľa §
44. v spojení s § 502 Obch. zák. Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým bolo návrhu ţalobcu vyhovené, podal odvolanie ţalovaný, navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/, f/ O. s. p. V odvolaní proti rozsudku namietol, ţe odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je dostačujúce, keď z neho nie je zrejmé, z akých právnych skutočností (zmlúv, dohôd, zákonných ustanovení a podobne) povaţuje súd nárok uplatnený ţalobcom za dôvodný a tieţ v odôvodnení podľa odvolateľa absentuje vysporiadanie sa s námietkou absolútnej neplatnosti predmetnej úverovej zmluvy z dôvodu, ţe v čase uzavretia úverovej zmluvy ţalobca, uvedený v úverovej zmluve, neexistoval. Z uvedeného odvolateľ vyvodzuje záver, ţe poskytnuté finančné prostriedky ţalobcom v mene neexistujúceho subjektu moţno uplatniť len titulom bezdôvodného obohatenia, ktorý nárok je však premlčaný. Taktieţ namieta povinnosť platenia úrokov z úrokov, keď k istine 1 717 667,10 Sk súd pripočítal i riadny úrok vo výške 180 728,32 Sk, čo celkom po prepočte na euro a po pripočítaní 700,-- Sk ako poplatku za vedenie účtu predstavuje sumu 63 038,41 eur a z tejto sumy zaviazal odvolateľa zaplatiť 19,95% úrok z omeškania. Taktieţ namietol výšku úroku z omeškania vo výške 19,95% p. a., nakoľko úroky z omeškania v takejto výške povaţuje odvolateľ za úroky v rozpore s dobrými mravmi. Ţalobca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny. Najvyšší súd S. republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal vec v napadnutej časti, týkajúcej sa povinnosti ţalovaného zaplatiť ţalobcovi 63 038,41 eur s príslušenstvom a 5 527,57 eur podľa ust. § 212 ods.

§ 214ods.

2 O. s. p., bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného nie je dôvodné. 2 Obo 96/2010 5 Podľa ust. § 497 Obch. zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, ţe na poţiadanie dlţníka poskytne v jeho prospech peňaţné prostriedky do určitej sumy, a dlţník sa zaväzuje poskytnuté peňaţné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa ust. § 369 ods. 1 Obch. zák. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, ak je dlţník v omeškaní so splnením peňaţného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlţník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 1% vyššie, neţ je úroková sadzba určená obdobne podľa §

1. Podľa ust. § 502 ods. 1 Obch. zák. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, od doby poskytnutia peňaţných prostriedkov je dlţník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlţník povinný platiť obvyklé úroky poţadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlţníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie neţ prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlţník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Podľa ust. § 101 ods. 2 O. s. p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepoţiadal z dôleţitého dôvodu o odročenie, môţe súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa priznania nezaplatenej časti istiny, príslušenstva a poplatkov ţalobcovi z úverovej zmluvy zo dňa
4. Ţalovaný v odvolaní namietal v prvom rade odňatie moţnosti účastníkovi konať pred súdom, keď právny zástupca ţalovaného z dôleţitého dôvodu svoju neprítomnosť na pojednávaní dňa
6. 2010 ospravedlnil a poţiadal o odročenie pojednávania a súd prvého stupňa ospravedlnenie neakceptoval. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, ţe na 13 vytýčených pojednávaní v priebehu konania sa právny zástupca zúčastnil päťkrát osobne, v dvoch termínoch sa nechal zastúpiť inou osobou (dňa
8. 2007 JUDr. J. D., dňa
10. 2010 JUDr. M. P.). Z uvedeného je zrejmé, ţe účastník zastúpený právnym zástupcom mal dostatočný čas a priestor vyuţiť 2 Obo 96/2010 6 všetky procesné moţnosti bránenia svojho práva. Na pojednávanie dňa
12. 2006 sa ospravedlnil právny zástupca ţalovaného z dôvodu náhleho ochorenia chrbtice, ktoré ospravedlnenie nedoloţil listinným dokladom, na deň
14. 2008 sa ospravedlnil právny zástupca ţalovaného z dôvodu lekárskeho vyšetrenia, bez predloţenia dokladu, na deň
16. 2008 sa ospravedlnil z dôvodu účasti v klube, na deň
18. 2010 sa ospravedlnil z dôvodu iného skôr vytýčeného pojednávania, bez preukázania pravdivosti tvrdenia, na deň
20. 2010 sa ospravedlnil z dôvodu iného skôr vytýčeného pojednávania, hoci z obsahu spisu vyplýva, ţe v danej veci bol termín pojednávania na deň
22. 2010 vytýčený dňa
24. 2010 a v inej veci bol termín vytýčený aţ dňa
26. 2010 a na deň
28. 2010 sa ospravedlnil z dôvodu účasti v klube. Odvolací súd súhlasne so záverom súdu prvého stupňa uvedené ospravedlnenie nepovaţuje za dôleţitý dôvod, pre ktorý by malo byť pojednávanie v danej veci odročené. Odvolací súd zistil, ţe súd prvého stupňa sa námietkami ţalovaného v konaní dostatočne zaoberal a zaujal k nim správny právny názor, keď tieto posúdil ako nedôvodné a svoje rozhodnutie náleţite odôvodnil. Ţalovaný zhodne uviedol, ţe finančné prostriedky z poskytnutého úveru dostal a pouţil v podnikaní a tieto riadne nevrátil, t. j. nenamietol, ţe tieto mu neboli poskytnuté, a to vo výške uvedenej v úverovej zmluve a za podmienok v úverovej zmluve dohodnutých. Ďalej nenamietol, ţe úverovú zmluvu uzavrel a podpísal. Tieto skutočnosti na základe zhodných tvrdení účastníkov nie sú ani sporné. Z obsahu zmluvy o úvere zo dňa
30. 1994 je zrejmé, ţe túto uzatvorila a podpísala S. Š. S., ktorá v čase uzavretia úverovej zmluvy prešla transformáciou zo Š. podniku na akciovú spoločnosť s účasťou štátu. Z uvedeného je zrejmé, ţe v čase podpisu zmluvy uţ namiesto S. Š. S. mala byť uvedená S. S., a. s. V deň podpisu úverovej zmluvy (aj keď zrejme bola pouţitá pôvodná predloha) účastníci zmluvy vedeli, s kým uzatvárajú zmluvu, čo potvrdili svojimi podpismi na písomnom vyhotovení zmluvy a vyplýva to aj z obsahu prehlásenia ţalovaného zo dňa
32. 1994 (č. l. 285 spisu). Ako správne uviedol aj súd prvého stupňa, uvedené vyplýva aj z uzavretých následných dodatkov k úverovej zmluve, pri ktorých uzatváraní ţiaden z účastníkov zmluvného vzťahu neplatnosť úverovej zmluvy nenamietal a k tejto uzatvorili dodatky meniace sčasti obsah uzavretej úverovej zmluvy uţ so správnym označením veriteľa (dodatok č. 1 zo dňa
34. 1996, dodatok č. 2 zo dňa
36. 1997). Z dôvodu riadne a platne uzavretej úverovej zmluvy a z nej vyplývajúcich záväzkov nebolo potrebné sa ďalej zaoberať otázkou premlčania bezdôvodného obohatenia. Námietka ţalovaného, týkajúca sa neplatnosti 2 Obo 96/2010 7 úverovej zmluvy, z uvedeného dôvodu preto nie je dôvodná a právny názor zaujatý súdom prvého stupňa je v tomto smere správny. Námietka ţalovaného, týkajúca sa úrokov z omeškania, nie je tieţ dôvodná. Úrok z omeškania bol ţalobcovi priznaný rozhodnutím súdu prvého stupňa z uplatnenej istiny ako zostatku dlhu, nezaplateného poplatku za vedenie účtu a zo zmluvne dohodnutých riadnych úrokov ako poplatku za poskytnutie úveru. Preto nie je pravdivé tvrdenie ţalovaného, ţe bol zaviazaný za zaplatenie úroku z omeškania z úroku z omeškania. Uvedené jasne a zrozumiteľne vyplýva z výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa a z odôvodnenia na strane tri prvostupňového rozhodnutia. Uplatnená výška úrokov z omeškania, priznaná súdom prvého stupňa vo výške 19,5% ročne, zodpovedá v zmysle citovaného ust. § 369 ods.

§ 502ods.

1 Obch. zák. výške úrokov, poţadovaných za úvery poskytované bankami, v danej veci S. S., v čase uzavretia úverovej zmluvy, t. j. v roku 1994, tak ako to vyplýva z úverovej zmluvy, uzavretej dňa

2. 1994 čl. I predmet a účel zmluvy (úroková sadzba + 5% nad základnú sadzbu, ktorá je stanovená NBS vo výške 14,5%). Ţalovaný porušil zmluvu o úvere a dodatky k zmluve o úvere, keď v dohodnutej lehote a v dohodnutom mnoţstve ţalobcovi peňaţné prostriedky nevrátili, preto súd prvého stupňa správne vecne rozhodol, keď uloţil povinnosť ţalovanému zaplatiť ţalobcovi zostatok nevráteného úveru a príslušenstva, ako aj nákladov správy a vymáhania úveru. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného sa stotoţnil so závermi súdu prvého stupňa a rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle ust. § 219 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods.

§ 224ods.

1 O. s. p. tak, ţe v odvolacom konaní úspešnému ţalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Trovy konania mu v tomto konaní však nevznikli, keď samotné konštatovanie právneho zástupcu ţalobcu, ţe navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť, odvolací súd nepovaţoval za vyjadrenie sa k veci, preto mu ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. 2 Obo 96/2010 8 P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 21. júla 2011 JUDr. Beata Miničová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová