o zaplatenie 830 653,- Sk s prísl.

Najvyšší súd 2 Obo 37/2011 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kúdelovej a členiek senátu JUDr Ivany Izakovičovaj a JUDr. Viery Pepelovej, v právnej veci ţalobcu: H. s. r. o., P., IČO: X. zastúpený advokátkou Mgr. G. H., M., proti ţalovanému: S., a. s., B., IČO: X., zastúpený advokátkou JUDr. E. C., S., o zaplatenie 830 653,-- Sk s prísl., na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa

1. mája 2005 č. k. 34 Cb 106/01-164, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
2. mája 2005 č. k. 34 Cb 106/01-164 p o t v r d z u j e . Ţalobca je povinný zaplatiť ţalovanému náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v sume 1 049,22 Eur do 3 dní na účet právneho zástupcu ţalovaného. O d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh zo dňa
4. 2000 a zaviazal ţalobcu zaplatiť právnej zástupkyni ţalovaného náklady právneho zastúpenia v sume 85 837,-- Sk a náklady súdneho poplatku za podanie odporu vo výške 33 224,-- Sk do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Ţalobca proti ţalovanému návrhom zo dňa
6. 2000 a doplneným návrhom zo dňa
8. 2005 uplatnil nárok na zaplatenie 830 653,-- Sk s príslušenstvom, ktorý skutkovo vymedzil ako nárok na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť ţalobcovi v období mesiacov júl 2 Obo 37/2011 2 aţ október 1998 v dôsledku zneuţívania dominantného postavenia ţalovaným podľa § 7 ods. 5 písm. c/ zák. č. 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaţe, t.j. v dôsledku diskriminácie ţalobcu ţalovaným. Škoda ţalobcovi mala vzniknúť nákupom motorovej nafty od iných dodávateľov za vyššie ceny v porovnaní s cenami, za ktoré ţalovaný predával motorovú naftu vo svojom výrobnom závode vo V. pri dodávkach motorovej nafty v ţelezničných cisternách. Ţalovaný neumoţnil ţalobcovi odoberať motorovú naftu v ţelezničných cisternách z výrobného závodu V., hoci iným vybraným odberateľom motorovú naftu v ţelezničných cisternách umoţnil a uzavrel s vybranými klientami kúpne zmluvy na dodávku motorovej nafty. Diskrimináciou ţalobcu porušil ţalovaný mimozmluvné právne povinnosti ustanovené zákonom č. 513/1991 Zb., a to právnu povinnosť dbať na právne záväzné pravidlá hospodárskej súťaţe a zákaz zneuţívať účasť na hospodárskej súťaţi a zákaz nekalej súťaţe, pričom rozpis skutočnej škody ţalobca rozviedol v doplnenom návrhu zo dňa
10. 2005, ktorú doloţil faktúrami. Ţalovaný v konaní namietol neexistenciu právneho základu uplatňovaného nároku, keď zákon o hospodárskej súťaţi je právnou normou verejného práva a rušiteľovi vzniká verejnoprávna konkrétna správna zodpovednosť. Ďalej namietol, ţe ţalobca v konaní nepreukázal povinnosť ţalovaného uzavrieť kúpne zmluvy na dodávku motorovej nafty so ţalobcom, chýba v konaní tvrdenie skutočnosti, ţe sa ţalovaný dopustil protiprávneho úkonu tým, ţe odmietol uzavrieť, či obnoviť kúpne zmluvy so ţalobcom, neexistuje kauzálny nexus medzi protiprávnym úkonom a uplatňovanou náhradou škody a namietol aj výšku uplatnenej škody, pričom faktúry nepovaţuje za právne relevantný doklad. Mal za to, ţe pre naplnenie generálnej klauzuly nekalosúťaţného konania je nevyhnutné, aby medzi ţalobcom a ţalovaným existoval súťaţný vzťah, a medzi účastníkmi neexistuje záväzkový vzťah. K uplatnenému úroku z omeškania uviedol, ţe ţalobca nepoţiadal ţalovaného o zaplatenie ţalovanej čiastky, má za to, ţe ţiadne úroky z omeškania neplynú. Návrh ţalobcu navrhol zamietnuť. V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, ţe ţalobca nepreukázal právny základ jeho hmotnoprávneho nároku na náhradu škody. Ţalobca nepredloţil ţiaden dôkaz o tom, ţe ţalovaný bol povinný na základe platnej zmluvy v rozhodnom období uzavrieť predmetné zmluvy, čo by mohlo zakladať nárok na náhradu škody. Súd zistil, ţe neexistuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a uplatňovanou náhradou škody a skonštatoval, ţe ţalovaný sa nedopustil nekalosúťaţného konania. 2 Obo 37/2011 3 O náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O. s. p. tak, ţe v konaní úspešnému ţalovanému priznal náhradu trov konania a to právneho zastúpenia vo výške 85 837,-- Sk a náhradu súdneho poplatku za odpor v sume 33 224,-- Sk. Proti tomuto rozsudku sa včas odvolal ţalobca. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrhu vyhovieť v celom rozsahu. V odvolaní uviedol, ţe rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ďalej uviedol, ţe diskriminácie ţalobcu sa ţalovaný dopustil tým, ţe nepretrţite v období od júla 1996 aţ do apríla 1999 odmietal so ţalobcom uzavrieť zmluvy na dodávku motorovej nafty v ţelezničných cisternách z výrobného závodu vo V., pričom s inými vybranými odberateľmi ţalovaný kúpne zmluvy na dodávku nafty uzavrel a odber im umoţnil v ţelezničných cisternách. Ţalovaný mal na trhu dominantné postavenie a cena motorovej nafty pri dodávkach v ţelezničných cisternách bola v tomto období najniţšia. Ţalobca uvádza, ţe jeho diskrimináciou porušil ţalovaný mimozmluvné právne povinnosti, a to právnu povinnosť dbať na právne záväzné pravidlá hospodárskej súťaţe a právnu povinnosť, resp. zákaz zneuţívať účasť na hospodárskej súťaţi a tieţ právnu povinnosť, resp. zákaz nekalej súťaţe. Preto zodpovednosť ţalovaného za škodu spôsobenú ţalobcovi diskrimináciou sa riadi úpravou zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka. Ţalobca mal za to, ţe rozhodnutím Protimonopolného úradu SR zo dňa
11. januára 2001 je vyriešená právna otázka protiprávneho konania ţalovaného ako jedného z predpokladov vzniku zodpovednosti ţalovaného za škodu, a to porušenie právnej povinnosti ţalovaným. Nakoniec namietol aj výšku náhrady trov konania, keď ţalovanému bola priznaná náhrada trov duplicitne za poskytnutie právneho úkonu dňa
13. 2003 a
15. 2005, ktorý nebol poskytnutý účelne na bránenie práva ţalovaného. Ţalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Ţalobca nepreukázal ani jeden zo zákonných hmotnoprávnych postulátov na uplatnenie náhrady škody. Zákon č. 188/1994 Zb. nepriznáva spotrebiteľom, resp. právnickým osobám právo na náhradu škody vzniknutej z nedovoleného obmedzovania hospodárskej súťaţe tak, ako to priznáva v súčasnosti § 42 zákona č. 136/2001 Z. z., a to iba obmedzenej kategórii subjektov, ktorými sú spotrebitelia, resp. právnické osoby oprávnené obhajovať záujmy spotrebiteľov. Tieto nároky sa posudzujú podľa O.z. nie podľa Obchodného zákonníka. Ďalej namietol faktúru ako relevantný doklad na určenie výšky 2 Obo 37/2011 4 škody a námietku ohľadne uplatnenia náhrady trov konania ţalovaný povaţuje za bezdôvodnú. Odvolací súd rozsudkom 2 Obo 282/2005 zo dňa
16. decembra 2006 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe uloţil ţalovanému povinnosť, aby zaplatil ţalobcovi 830 653,-- Sk so 17,6% úrokom z omeškania ročne od
18. 1998 do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume 142 196,50 Sk. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na znenie ustanovenia § 44 ods. 1, § 53, § 54 ods. 1 a § 757 Obchodného zákonníka s tým, ţe všeobecné vymedzenie nekalej súťaţe v citovanom ustanovení § 44 ods. 1 Obch. zák. obsahuje naplnenie podmienky konania v hospodárskej súťaţi, konanie v rozpore s dobrými mravmi a spôsobilosť privodiť ujmu iným súťaţiteľom alebo spotrebiteľom. Účastníci sú právnické osoby zaoberajúce sa podnikateľkou činnosťou, v predmete činnosti okrem inej nákup a predaj motorovej nafty za účelom dosahovania zisku, preto obidvaja účastníci sú súťaţiteľmi v zmysle ust. § 41 Obch. zák. a ich konanie je konanie v hospodárskej súťaţi. Z rozhodnutia protimonopolného úradu zo dňa
20. 2001 nepochybne vyplýva, ţe konanie ţalovaného, spočívajúce v uplatňovaní rozdielnych podmienok na relevantnom trhu dodávok motorovej nafty od výrobcu k veľkoobchodníkom s motorovou naftou formou určenia odberného miesta obchodným závodom v H. namiesto výrobného závodu ţalovaného S., a. s., V., s tým súvisiacich rozdielnych cenových a platobných podmienok, došlo k znevýhodneniu podnikateľa H. spol. s r. o., Ţ., voči jednotlivým podnikateľom podnikajúcim na zhodnom trhu. Podnikateľ ţalobca na základe opatrení ţalovaného nemal moţnosť odoberať motorovú naftu zo závodu V., ktorú predtým odoberal v ţelezničných cisternách, ale bol nútený odoberať motorovú naftu v automobilových cisternách zo závodu v H. v dôsledku čoho bola konečná kúpna cena motorovej nafty pre ţalobcu vyššia oproti cene motorovej nafty dodávanej závodom vo V., za ktorú odoberali iní konkurenti. Ďalšia nepriaznivá skutočnosť aj podľa rozhodnutia protimonopolného úradu bola okolnosť, ţe ţalobca musel platiť zálohovo, oproti ostatným veľkoodberateľom a nebola zabezpečená pravidelnosť a plynulosť dodávky takto dodávanej motorovej nafty. Protimonopolný úrad teda konštatoval, ţe uplatňovaním rozdielnych podmienok dodávok motorovej nafty od výrobcu k veľkoobchodníkom došlo k diskriminácií ţalobcu voči svojim konkurentom pôsobiacim na zhodnom trhu. Podľa názoru odvolacieho súdu sa ţalovaný dopustil protiprávneho konania, ako jedného z predpokladov zodpovednosti za škodu v zmysle citovaného ustanovenia § 757 Obch. zák., ktoré malo za následok vznik škody. pokiaľ ide o výšku škody, táto je preukázaná ţalobcom priloţenými faktúrami, ktorými bola účtovaná cena motorovej nafty odobratej iným spôsobom, ako 2 Obo 37/2011 5 pôvodne zo ţelezničných cisterien v závode vo V.. Spochybnený prepočet kilogram – liter, pouţitý pri motorovej nafte v závislosti od mernej hustoty, je podľa protimonopolného úradu v tejto oblasti obvyklý a pouţitý aj v cenovej ponuke závodu vo V.. Diskriminácia v hospodárskej súťaţi znamená uplatňovanie rozdielnych obchodných podmienok voči súťaţiteľom pri plnení rovnakého druhu, ktorými niektorí súťaţitelia sú znevýhodnení bez toho, aby pre rozdielny postup bol dôvod. Diskriminácia patrí medzi skutkové podstaty narušovania hospodárskej súťaţe a je postihovaná v rámci generálnej klauzuly nekalej súťaţe. Odvolací súd neuznal námietku ţalovaného, ţe spotrebitelia, resp. právnické osoby, ktorých práva boli porušené nedovoleným obmedzovaním súťaţe, si môţu právo na náhradu škody uplatniť výlučne podľa Občianskeho zákonníka a nie podľa Obchodného zákonníka, ktorý v ustanovení § 373 a nasl. predovšetkým upravuje zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinnosti, vyplývajúcej zo záväzkového vzťahu. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný. Namietal nesprávne právne posúdenie a nesprávnu aplikáciu ustanovenia o nekalej súťaţi v celom rozsahu podľa § 44 ods. 1 Obch. zák. Je toho názoru, ţe je neprípustné právne kvalifikovať porušenie povinností ustanovených v zákone o ochrane hospodárskej súťaţe za súčasné porušenie povinnosti zákazu nekalej súťaţe podľa § 44 Obch. zák. V prejednávanej veci navrhovateľ s odporcom nikdy nebol v súťaţnom vzťahu, preto konanie odporcu vo vzťahu k navrhovateľovi nemôţe byť kvalifikované podľa § 44 Obch. zák. O konanie napĺňajúce znaky nekalej súťaţe podľa § 44 ods. 1 pôjde aj v prípade porušenia noriem verejného práva, alebo súkromného práva za predpokladu, ţe dôsledkom takéhoto porušenia je získanie neodôvodnenej súťaţnej výhody a tým aj moţnosti spôsobiť ujmu pre iných súťaţiteľov alebo spotrebiteľov. Medzi účastníkmi konania v rozhodnom období takýto vzťah neexistoval a zo strany ţalovaného nedošlo k naplneniu generálnej skutkovej podstaty nekalej súťaţe podľa § 44 Obch. zák. Pre naplnenie generálnej klauzuly nekalosúťaţného konania v zmysle § 44 Obch. zák. je nevyhnutné, aby medzi ţalobcom a ţalovaným existoval súťaţný vzťah. Ţalobcu, ktorý bol, resp. je odberateľom pohonných hmôt od ţalovaného, nie je moţné povaţovať za súťaţiteľa v zmysle § 44 ods. 1, nakoľko medzi ţalobcom a ţalovaným existuje záväzkový vzťah, ktorý je potrebné odlišovať od súťaţnoprávneho konania. Ţalobca a ţalovaný neboli v súťaţnom vzťahu a nikdy neexistoval medzi nimi právny horizontálny vzťah. Tým, ţe na základe obchodného rozhodnutia vedenia ţalovaného odporučil ţalovaný ţalobcovi svoje iné obchodné miesto a následne s ním neuzavrel nové kúpne zmluvy na odber motorovej nafty za rovnakých podmienok, ako mal ţalobca dohodnuté so ţalovaným 2 Obo 37/2011 6 v predchádzajúcom období, ţalovaný voči ţalobcovi neporušil ţiaden záväzok vyplývajúci z právneho vzťahu. Ţalovaný zastáva názor, ţe odvolací súd nesprávne právne posúdil predmetnú vec a na základe nesprávneho posúdenia veci dospel aj k nesprávnemu rozhodnutiu, nakoľko ustanovenie § 53 Obch. zák. priznáva nárok na náhradu škody iba v prípade dokázanej nekalej súťaţe, ktorou v ţiadnom prípade nie je zneuţitie dominantného postavenia podnikateľa na relevantnom trhu podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaţe. Nie je moţné právne kvalifikovať porušenie povinností ustanovených v zákone o ochrane hospodárskej súťaţe za súčasné porušenie povinnosti zákazu nekalej súťaţe podľa § 44 Obch. zák. Nesúhlasí tieţ s názorom odvolacieho súdu, ktorý právne preukazuje existenciu protiprávneho úkonu v porušení právnej povinnosti v zmysle ustanovení §§ 44, 53, 373, 757 Obch. zák., kde súd porušenie právnej povinnosti deklaruje konštatovaním Protimonopolného úradu Slovenskej republiky vo výrokovej časti právoplatného rozhodnutia, podľa ktorého práve v intenciách tohto zákona o ochrane hospodárskej súťaţe sa ţalovaný dopustil konania, majúceho povahu zneuţitia dominantného postavenia na relevantnom trhu a nie v intenciách Obchodného zákonníka. Zákon o ochrane hospodárskej súťaţe je právnou normou verejného práva. Z titulu jeho verejnoprávnej povahy potom rušiteľovi vzniká verejnoprávna, konkrétne právna zodpovednosť. Nezakladá súkromnoprávny nárok podnikateľa voči rušiteľovi zákona. V tejto súvislosti potom ţalovaný konštatuje, ţe nárok ţalobcu v prípade, ak by pre jeho posúdenie mali byť rozhodné ustanovenia Občianskeho zákonníka, konkrétne ako ţalobca uvádza v § 415, je uţ premlčaný. Vzniesol preto námietku premlčania. Navrhol, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolací súd rozsudkom 1 Obdo V 19/2007 zo dňa
21. februára 2007 rozsudok odvolacieho súdu sp. zn. 2 Obo 282/2005 zo dňa
22. decembra 2006 zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe vychádzal zo zistenia, ţe predmetom sporu je ţalobcom uplatnené právo na náhradu škody, ktorá bola v priebehu konania ním kvalifikovaná ako náhrada škody spôsobená nekalosúťaţným konaním ţalovaného. Ustanovenie § 53 a nasledujúce upravuje právne prostriedky ochrany proti nekalej súťaţi pre osoby, ktorých práva boli nekalou súťaţou porušené alebo ohrozené. Ide teda o procesné nároky poškodených, ktorými sa realizuje ich právo na ochranu proti nekalej súťaţi. Musí však ísť o nekalosúťaţné konanie tak, ako je vymedzené v ustanovení § 44 ods. 1 Obch. zák., upravujúce všeobecnú skutkovú podstatu nekalosúťaţného konania, označovanú tieţ ako generálna klauzula, ktorej pojmovými znakmi je konanie v hospodárskej súťaţi, konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a konanie, ktoré je spôsobilé privodiť iným 2 Obo 37/2011 7 súťaţiteľom ujmu. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. v predmetnom prípade tieto podmienky splnené nie sú. Obchodný zákonník v § 41 vymedzuje pojem „súťaţiteľ“ ako fyzickú i právnickú osobu, ktorá sa zúčastňuje hospodárskej súťaţe s tým, ţe má právo slobodne rozvíjať svoju súťaţnú činnosť v záujme dosiahnutia hospodárskeho prospechu. Ukladá im povinnosť dbať na právne záväzné pravidlá hospodárskej súťaţe a nesmú účasť na súťaţi zneuţívať. V konaní bolo zistené, ţe ţalovaný nedovoleným spôsobom obmedzil hospodársku súťaţ, čo však bolo konštatované v rámci správneho konania príslušnými orgánmi. Tým však nie sú automaticky naplnené aj skutkové znaky nekalosúťaţného konania. Pre naplnenie podmienok, ktoré vyţaduje generálna klauzula, je nevyhnutné, aby medzi rôznymi súťaţiteľmi bol aj vzájomný súťaţný vzťah. Tento vzťah môţe byť vymedzený okrem iného aj vecne, keď súťaţitelia dodávajú na trh zhodné, porovnateľné, alebo svojou funkciou vzájomne zastupiteľné výrobky. Rozhodné z tohto hľadiska je, aby s nimi ostatní účastníci počítali ako s alternatívou, v danom prípade o takúto situáciu nejde. Účastníci tohto sporu nie sú vo vzájomnom súťaţnom vzťahu. Ţalobca má v predmete svojej činnosti okrem iného predaj pohonných hmôt, pričom ţalovaný okrem iného v rámci predmetu svojej činnosti vyrába výrobky z ropy a ich chemického spracovania – pohonné látky, mazivá a pod. Ţalovaný na rozdiel od ţalobcu nenakupuje pohonné hmoty za účelom ich ďalšieho predaja, ale je výrobcom týchto výrobkov. Postavenie účastníkov tohto konania je na relevantnom trhu rozdielne a keďţe z tohto pohľadu nie je medzi nimi vzájomný súťaţný vzťah, chýba jeden z predpokladov na vymedzenie nekalosúťaţného konania. Keďţe práva ţalobcu neboli porušené nekalou súťaţou, neprichádzajú do úvahy ani právne prostriedky ochrany proti nekalej súťaţi, teda v konkrétnom prípade právo na náhradu škody spôsobenej z tohto titulu. Dovolací súd bol toho názoru, ţe odvolací súd neposúdil vec právne správne, ak právo ţalobcovi priznal z tohto titulu. Odvolací súd viazaný názorom dovolacieho súdu vysloveným v danej veci rozsudkom zo dňa
23. januára 2009 č. k. 2 Obo 58/2008-223 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny a uloţil povinnosť ţalobcovi zaplatiť ţalovanému náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania vo výške 883,42 Eur. Na ústavnú sťaţnosť navrhovateľa Ústavný súd SR prijal sťaţnosť ţalobcu, rozhodol o porušení práva ţalobcu na spravodlivé súdne konanie a právo na spravodlivý proces a zrušil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obdo V 19/2007 zo dňa
24. februára
25. Súčasne priznal ţalobcovi právo na náhradu trov konania v sume 412,19 2 Obo 37/2011 8 Eur. Ústavný súd zistil, ţe dovolanie ţalovaného proti právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu nebolo ţalobcovi doručené na vyjadrenie a uvedeným postupom bola porušená jedna z poţiadaviek spravodlivého procesu, a to kontradiktórnosť konania. V ďalšom konaní dovolací súd odstránil procesné vady konania a rozsudok odvolacieho súdu zo dňa
27. 2006 č. k. 2 Obo 282/2005-202 a rozsudok odvolacieho súdu zo dňa
29. 2009 č. k. 2 Obo 58/2008-223 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol zhodne s predchádzajúcim dovolacím rozhodnutím, ţe odvolací súd konanie ţalovaného nesprávne posúdil ako nekalosúťaţné a z tohto dôvodu i nesprávne právne vyvodil, ţe ţalobcovi na tomto právnom základe vzniklo právo na náhradu škody. Súčasne zrušil aj rozsudok odvolacieho súdu, ktorý bol v predmetnej veci vydaný v ďalšom konaní, pre ktoré vydanie po náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky absentoval procesný podklad. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) po zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu dovolacím súdom, prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p. v celom rozsahu a po prejednaní odvolania bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p. dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné. Podľa ust. § 44 ods. 1 Obch. zák. nekalou súťaţou je konanie v hospodárskej súťaţi, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaţe a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťaţiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaţ sa zakazuje. Podľa ust. § 53 Obch. zák. osoby, ktorých práva boli nekalou súťaţou porušené, môţu sa proti rušiteľovi domáhať, aby odstránil závadný stav. Ďalej môţu poţadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môţe poskytnúť v peniazoch, náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia. Všeobecné vymedzenie nekalej súťaţe v citovanom ustanovení § 44 ods. 1 Obch. zák. obsahuje naplnenie podmienky konania v hospodárskej súťaţi, konanie v rozpore s dobrými mravmi a spôsobilosť privodiť ujmu iným súťaţiteľom alebo spotrebiteľom. Účastníci sú právnické osoby zaoberajúce sa podnikateľskou činnosťou v predmete činnosti, okrem inej, nákup a predaj motorovej nafty za účelom dosahovania zisku, preto obidvaja účastníci sú súťaţiteľmi v zmysle ust. § 41 Obch. zák. a ich konanie je konanie v hospodárskej súťaţi. 2 Obo 37/2011 9 Dovolací súd v odôvodnení rozhodnutia, ktorým zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie vyslovil názor, ţe podmienky skutkovej podstaty nekalosúťaţného konania, vymedzené v ustanovení § 44 ods. 1 Obch. zák., označované tieţ ako generálna klauzula, ktorej pojmovými znakmi je konanie v hospodárskej súťaţi, konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a konanie, ktoré je spôsobilé privodiť iným súťaţiteľom ujmu v predmetnom prípade splnené nie sú. A ďalej uviedol, ţe v konaní bolo zistené, ţe ţalovaný nedovoleným spôsobom obmedzil hospodársku súťaţ, čo však bolo konštatované v rámci správneho konania príslušnými orgánmi. Tým však nie sú automaticky naplnené aj skutkové znaky nekalosúťaţného konania. Pre naplnenie podmienok, ktoré vyţaduje generálna klauzula, je nevyhnutné, aby medzi rôznymi súťaţiteľmi bol aj vzájomný súťaţný vzťah. Tento vzťah môţe byť vymedzený okrem iného aj vecne, keď súťaţitelia dodávajú na trh zhodné, porovnateľné, alebo svojou funkciou vzájomne zastupiteľné výrobky. Rozhodné z tohto hľadiska je, aby s nimi ostatní účastníci počítali ako s alternatívou. V danom prípade o takúto situáciu nejde. Účastníci tohto sporu nie sú vo vzájomnom súťaţnom vzťahu. Ţalobca má v predmete svojej činnosti okrem iného predaj pohonných hmôt, pričom ţalovaný okrem iného v rámci predmetu svojej činnosti vyrába výrobky z ropy a ich chemického spracovania – pohonné látky. mazivá a pod. Ţalovaný na rozdiel od ţalobcu nenakupuje pohonné hmoty za účelom ich ďalšieho predaja, ale je výrobcom týchto výrobkov. Postavenie účastníkov tohto konania je na relevantnom trhu rozdielne a keďţe z tohto pohľadu nie je medzi nimi vzájomný súťaţný vzťah, chýba jeden z predpokladov na vymedzenie nekalosúťaţného konania. Keďţe práva ţalobcu neboli porušené nekalou súťaţou, neprichádzajú do úvahy ani právne prostriedky ochrany proti nekalej súťaţi, teda v konkrétnom prípade právo na náhradu škody spôsobenej z tohto titulu. Odvolací súd je vysloveným názorom dovolacieho súdu viazaný (§ 226 O. s. p.). Skutkové okolnosti a skutkové zistenia neboli odvolaním a dovolaním napadnuté a tieto boli na vyslovenie záväzného právneho názoru dostatočne zistené a odôvodnené, preto potreba ďalšieho dokazovania alebo opätovného dokazovania na zistenie skutkového stavu nie je potrebná a odvolací súd poukazuje na právny záver dovolacieho súdu, ktorého sa pridrţiava a je ním viazaný. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné, a preto v zmysle ust. § 219 O. s. p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. 2 Obo 37/2011 10 Podľa ust.§ 142 ods. 1 prvá veta O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. tak, ţe v odvolacom a dovolacom konaní úspešnému ţalovanému priznal náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania za 2 úkony právnej pomoci, uplatnené ţalovaným na odvolacom pojednávaní dňa
31. 2006 (vyjadrenie k odvolaniu ţalobcu podané dňa
33. 2005, účasť na odvolacom pojednávaní dňa
35. 2006) po 13 150,-- Sk (2 x 436.50 = 873,-- Eur), DPH 19% z tarifnej odmeny v zmysle ust. § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení platnom v čase uskutočnenia právnych úkonov 165,80 Eur (2 x 82,90 Eur), 1 x 150,-- Sk (4,98 Eur), 1 x 164,-- Sk (5,44 Eur), spolu náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania 1 049,22 Eur v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z. z. a § 151 O. s. p. Iné trovy v konaní úspešný ţalovaný neuplatnil. Náhrada trov prvostupňového konania bola ţalovanému priznaná rozhodnutím prvostupňového súdu. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave
36. mája 2011 JUDr. Ľubomíra Kúdelová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová