← Slovensko

o zaplatenie 73 700,-- Sk

Najvyšší súd 4Obdo/9/2009 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemaníkovej a členov senátu JUDr. Petra Dukesa a Mgr. Ľubomíry Kúdelovej v právnej veci ţalobcu: I., so sídlom D., X., IČO: X. (predtým D., IČO: X., zast. advokátom JUDr. J., K., X., proti ţalovanému v

  1. rade: P., IČO: X., so sídlom G., B., zast. M., advokát, Advokátka kancelária, L., X. B., proti ţalovanému v
  2. rade: M., Š., X., zast. advokátom JUDr. J., B., X. B., o zaplatenie 73 700,– Sk, na dovolanie ţalovanej v
  3. a
  4. rade proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6 Cob 71/2007-142 zo dňa
  6. 2008 v znení opravného uznesenia 6 Cob 71/2007-148 zo dňa
  8. 2008, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie z a m i e t a . Ţalovaná v
  9. rade a ţalovaná v
  10. rade s ú p o v i n n é na účet právneho zástupcu ţalobcu zaplatiť trovy dovolacieho konania 106,22 Eur. O d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I rozsudkom č. k. 25 Cb 279/01-140 zo dňa
  12. 2007 rozhodol tak, ţe ţalobu zamietol a ţalobcu zaviazal ţalovanej v
  13. rade a ţalovanej v
  14. rade zaplatiť trovy konania. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, ţe právny predchodca ţalobcu sa ţalobou zo dňa
  16. 2001 domáhal, aby súd zaviazal ţalovanú v
  17. rade zaplatiť faktúru č. 2001-011 splatnú na sumu 36 850,– Sk 4Obdo/9/2009 2 a 0,05% úrok z omeškania denne a to zo sumy 36 850,– Sk od
  19. 2000 aţ do zaplatenia a zo sumy 36 850,– Sk od
  21. 2001 aţ do zaplatenia. Citoval uznesenie, ktorým súd pripustil na strane ţalovaného, aby do konania pristúpila ţalovaná v
  22. rade M.. Z vykonaného dokazovania zistil, ţe ţalované si objednávkou zo dňa
  24. 2000 objednať celú ubytovaciu kapacitu ţalobcu na základe ktorej objednávky, bola medzi C., zast. M. a právnou predchodkyňou ţalobcu uzatvorená zmluva o spolupráci zo dňa
  26. 2000, ktorú podpísala ţalovaná v
  27. rade, na základe ktorej bola zo strany C. objednaná za účelom ubytovania dolná a horná chata V. v termínoch
  29. 2000 –
  31. 2001,
  33. 2001 –
  35. 2001 a
  37. 2001 –
  40. Termínu
  42. 2001 –
  44. 2001 a
  46. 2001 –
  48. 2001 C., neobsadila. Citoval čl. III bod 6/ zmluvy, v ktorom bolo dohodnuté, ţe CK uhradí ubytovateľovi 50% čiastku za objednané ubytovanie, čím sa pobyt potvrdí a zostávajúcu časť doplatí CK ubytovateľovi, najneskôr 3 dni pred nástupom klienta. Ďalej citoval čl. IV. Storno podmienky, v ktorom bolo dohodnuté, ţe CK má právo od objednávky odstúpiť najneskôr však 30 dní pred nástupom na pobyt, túto skutočnosť je potrebné oznámiť písomne, rozhodujúci je deň doručenia , a ţe po uvedenej lehote je povinná uhradiť storno poplatky. Pri zisťovaní, či bo lo zrušenie pobytov oznámené, konajúci súd vychádzal zo svedeckej výpovede, podľa ktorej bolo telefonicky oznámené, ţe objednávka na pobyty na V. sa okrem silvestrovského pobytu ruší. Konajúci súd uviedol, ţe s odkazom na ustanovenie § 829 - § 841 OZ zdruţenie nemá spôsobilosť na práva a povinnosti, konštatoval, ţe v zmluve o spolupráci, je neurčito vyjadrený predmet plnenia a poukazom na § 38 ods. 1 OZ označil zmluvu o spolupráci za absolútne neplatný právny úkon. Z uvedeného dôvodu uviedol, ţe ani jeden zo ţalovaných subjektov nie je pasívne legitimovaný. Vzhľadom na uvedené ţalobu ako bezdôvodnú zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. O odvolaní proti tomuto rozhodnutiu, ako súd odvolací rozhodol Krajský súd v Bratislava rozsudkom č. k. 6 Cob 71/2007-142 zo dňa
  50. 2008 tak, ţe rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa
  52. 2007 č. k. 25 Cb 273/01-140 zmenil tak, ţe ţalované v
  53. rade a v
  54. rade sú povinné zaplatiť ţalobcovi sumu 73.700,– Sk istiny s 18%-ročným úrokom z omeškania zo sumy 36 850,– Sk od
  56. 2000 do zaplatenia a zo sumy 36 850,– Sk od
  58. 2001 do zaplatenia. 4Obdo/9/2009 3 Ţalované v
  59. a v
  60. rade zaviazal na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, ţe ako prvoradou otázkou sa zaoberal, či zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania, je zmluvou platnou. Keďţe v čase uzavretia zmluvy o spolupráci boli jej účastníci podnikateľmi, odvolací súd vychádzal predovšetkým z ustanovení Obchodného zákonníka a dospel k záveru, ţe medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva inominátna zmluva podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, v ktorej bol jasne a zrozumiteľne dohodnutý predmet a čas plnenia, odplata za toto plnenie, ako aj ďalšie práva a povinnosti účastníkov zmluvného vzťahu. Odvolací súd sa stotoţnil s názorom ţalobcu, ţe táto zmluva bola uzavretá medzi členkou zdruţenia ţalovanou v
  61. rade a právnou predchodkyňou ţalobcu. Táto skutočnosť vyplýva zo samotnej zmluvy, ktorú podpísala ţalovaná v
  62. rade, ktorá k takémuto úkonu nepotrebovala ani osobitné splnomocnenie, pretoţe zo zmluvy o zdruţení (bod 3) vyplýva, ţe zdruţenie navonok zastupujú obidve zmluvné strany samostatne. Za spornú otázku označil interpretáciu článku III. bod 6/ v spojení s článkom IV. Predmet zmluvy, teda či ţalobcovi vzniklo právo na účtovanie storno poplatkov. Z obsahu zmluvy zistil, ţe išlo o zmluvu o dlhodobejšej spolupráci, pričom špeciálne boli dohodnuté podmienky pre zabezpečenie ubytovania pre klientov ţalovaných na základe objednávky zo dňa
  65. Odvolací súd prijal názor odvolateľa, ţe objednávka bola akceptovaná priamo v tejto zmluve, preto na jej potvrdenie nebolo potrebné osobitné potvrdenie objednávky a najmä pre jej platnosť nebolo potrebné striktné zloţenie 50% ceny pobytu tak, ako sa to vyţadovalo pri iných objednávkach pobytov klientov ţalovaných. K tomuto záveru odvolací súd viedlo znenie čl. III. bod 6/, z ktorého vyplýva, ţe ţalované teda cestovná kancelária, ktorú ţalované prevádzkovali ako členky zdruţenia v prvej vete tejto zmluvy sa zaviazali uhradiť ubytovateľovi (ţalobcovi) 50% čiastku za objednané ubytovanie, čím mala byť ich objednávka potvrdená. Z druhej vety tohto článku podľa odvolacieho súdu vyplýva, ţe bol osobitne dohodnutý reţim pre poskytovanie ubytovania podľa objednávky zo dňa
  67. 2000, v ktorej boli dohodnuté platobné podmienky, ktorých nesplnenie zo strany ţalovaných však nemalo za dôsledok stornovanie zmluvne zabezpečeného pobytu klientov ţalovaných. Z tohto dôvodu odvolací súd mal za to, ţe v danom 4Obdo/9/2009 4 prípade bol ţalobca oprávnený aplikovať pri vzájomných obchodno -záväzkových vzťahoch realizovaných podľa objednávky zo dňa
  69. 2000 ustanovenia článku č. IV. Zmluvy o spolupráci a vyúčtovať ţalovaným storno poplatky za neobsadenie zmluvne zabezpečených termínov a to v 100% výške, pretoţe stornovanie pobytov nebolo vykonané v lehotách tak, ako to predpokladá toto ustanovenie zmluvy. Tvrdenie ţalovanej v
  70. rade, ţe stornovanie urobila listom zo dňa
  72. 2000 podľa odvolacieho súdu nebolo preukázané. Odvolací súd konštatoval, ţe stornovanie pobytov na základe tejto zmluvy moţno stotoţniť s ustanovením § 344 - § 351 Obchodného zákonníka a pri účinnom odstúpení od zmluvy zákon predpokladá doručenie tohto odstúpenia od zmluvy, čo znamená, ţe toto odstúpenie sa dostalo do dispozícii druhého kontrahenta. V danom prípade však takéto odstúpenie ţalovaného ţalobcovi resp. jeho právnej predchodkyni od zmluvy nedoručili. Na základe takto posúdeného skutkového stavu odvolací súd konštatoval, ţe i keď prvostupňový súd dostatočne zistil skutkový stav nesprávne ho posúdil. Odvolací súd nepovaţoval za potrebné doplniť dokazovanie o skutkových zisteniach, pretoţe ich povaţoval za dostačujúce, a preto ţiadne dokazovanie v rámci odvolacieho konania nevykonal. Prehodnotil však právne posúdenie veci a dospel k záveru, ţe i keď súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci vo svojom rozhodnutí dospel k nesprávnym záverom, a preto napadnuté rozhodnutie podľa § 220 O. s. p. zmenil tak, ţe ţalobe vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p. Opravným uznesením č. k. 6 Cob 71/2007-148 zo dňa
  74. 2008, odvolací súd opravil výrok o trovách konania. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote ţalovaná v
  75. rade a ţalovaná v
  76. rade podali dovolanie písomným podaním doručeným
  78. 2008, v ktorom navrhli rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6 Cob 71/2007-142 zo dňa
  80. 2008 v znení opravného uznesenia zmeniť tak, ţe rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 25 Cb 273/01-140 zo dňa
  82. 2007 sa potvrdzuje. 4Obdo/9/2009 5 Ţalované aj v prípade, ţe by akceptovali, ţe zmluva bola uzatvorená platne vo vzťahu k otázke preukázania stornovania však majú za to, ţe odvolací súd pochybil, keď vo svojom rozhodnutí skonštatoval, ţe táto skutočnosť, nebola preukázané. Podľa ţalovaných v priebehu konania boli predloţené také dôkazy, z ktorých je zrejmé, ţe ubytovanie na chate V. v termínoch
  84. 2001 –
  86. 2001 a
  88. riadne stornovali v súlade s čl. IV. ods. 1 zmluvy a to listom zo dňa
  90. 2000, pričom táto skutočnosť bola ţalobcovi oznámená následne telefonicky, ako aj pri jeho osobnej návšteve. Tieto skutočnosti jednoznačne vyplývajú z výsluchu účastníkov konania – oboch ţalovaných na pojednávaní konanom dňa
  92. 2005, na ktorom obe ţalované zhodne uviedli, ţe ţalovaná v
  93. rade niekoľkokrát telefonovala so ţalobcom o skutočnosti, ţe druhý a tretí termín to jest.
  95. 2001 –
  97. 2001 a
  99. –
  101. 2001 cestovná kancelária stornovala, pričom o tejto skutočnosti bola osobne informovaná aj p. D. v kancelárii ţalovaných. Táto skutočnosť bola aj preukázaná výpoveďou p. M. na pojednávaní dňa
  104. Z predmetnej svedeckej výpovede vyplýva, ţe stornovanie objednávky bolo ţalobcovi oznámené tak písomne, ako aj telefonicky a osobne, pri návšteve ţalobcu v cestovnej kancelárii koncom roka
  105. Poukázali aj na to, ţe svedkyňa uviedla, ţe bolo štandardnou praxou cestovnej kancelárie, ţe termíny, ktoré neboli obsadené sa písomne stornovali, pričom beţnou praxou bolo, ţe cestovná kancelária sa aj následne snaţila uţ po zrušení takéhoto termínu chatárom pomôcť naplniť kapacity. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, ţe ţalobkyňa o stornovaní vedela, lebo sa telefonicky informovala, či sa nepodarilo napriek stornovaniu cestovnej kancelárii naplniť dohodnuté termíny. V tejto súvislosti ţalované upozornili na fakt, ţe prvostupňový súd a ani odvolací súd pri zisťovaní skutkového stavu nevykonali dokazovanie výsluchom ţalobcu a to ani výsluchom p. D. ani výsluchom I.. S poukazom na § 266 ods. 1, ods. 2 ods. 3 Obchodného zákonníka navrhli napadnuté rozhodnutie zmeniť. K dovolaniu zaujal stanovisko ţalobca podaním doručeným súdu
  107. 2009, v ktorom navrhol rozhodnutie odvolacieho súdu potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, ţe dovolanie ţalovaných je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu s vyznačenou právoplatnosťou
  109. 2008, je podané 4Obdo/9/2009 6 v súlade s ustanovením § 240 O. s. p. spĺňa náleţitosti dané ustanovením § 241 ods. 1 O. s. p. a ide o dovolanie prípustné podľa § 238 ods. 1 O. s. p. Predmetom dovolania je posúdiť správnosť rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým ţalovanú v
  110. rade a ţalovanú v
  111. rade odvolací súd zaviazal ţalobcovi zaplatiť 73 700,– Sk titulom storno poplatkov za objednané ubytovacie sluţby v termínoch od
  113. –
  115. 2001 a
  117. –
  119. 2001 na chate V.. Sporná suma bola vyfakturovaná faktúrou č. 2000-009 zo dňa
  121. 2000 na sumu 36 850,– Sk a faktúrou č. 2001-011 splatnou
  122. 03 2001 na sumu 36 850,– Sk. Z predloţených dôkazov (list č. 5) vyplýva, ţe agentúra T. objednala u pána I. ubytovaciu kapacitu v objednávke zo dňa
  124. 2000 aj na termíny
  126. 2001 –
  128. 2001 a
  130. 2001 –
  133. Zmluvou o spolupráci uzatvorenou medzi agentúrou T. a D. zo dňa
  135. 2000 sa ubytovateľ D. zaviazal poskytnúť cestovnej kancelárii T. ubytovaciu kapacitu v termínoch vyššie uvedených. Z článku IV. – Storno poplatku vyplýva, ţe cestovná kancelária má právo odstúpiť od objednávky najneskôr však 30 dní pred nástupom na pobyt, je potrebné túto skutočnosť oznámiť písomne, rozhodujúci je deň doručenia a po uvedenej lehote je cestovná kancelária povinná uhradiť storno poplatky vo výške 50% celkovej čiastky pri zrušení pobytu
  136. – 15 dní 70% z celkovej čiastky pri zrušení pobytu 14-4-dni pred nástupom 100% z celkovej čiastky pri zrušení pobytu 3-0 dni pred nástupom. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotoţnil s názorom odvolacieho súdu, ţe zmluva o spolupráci bola platne uzavretá. Z predmetu zmluvy obojstranne podpísanej je zrejmé, čoho sa týka a aké právo a povinnosti pre obidve zmluvné strany vyplývajú. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotoţnil s právnym záverom prvostupňového súdu, ţe ide o absolútne neplatný právny úkon a stotoţnil sa s názorom odvolacieho súdu, ţe zmluva o spolupráci je zmluvou platnou, ktorú skutočnosť v podstate nenamietajú ani ţalované v ich dovolaní. Z faktúry zaloţenej na č. listu
  137. 14 je zrejmé, ţe celková suma pobytov bola 73 700,– Sk. Uznesením na pojednávaní dňa
  139. 2004 Okresný súd Bratislava I na pojednávaní dňa
  141. 2004 pripustil, aby M. vstúpila 4Obdo/9/2009 7 do konania ako účastníka konania na strane ţalovaného. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 10 Cob 252/04-94 zo dňa
  143. 2004 toto uznesenie potvrdil. Základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti návrhu na zaplatenie sumy 73 700,– Sk je ako správne konštatoval odvolací súd, či ţalovaná v
  144. rade a ţalovaná v
  145. rade pobyty od
  147. 2001 –
  149. 2011 a v termíne od
  151. 2001 –
  153. 2001 stornovali. V spise sa nachádza doklad, na ktorý sa ţalované odvolávajú na liste č. 98 spisu, z ktorého obsahu vyplýva, ţe cestovná kancelária T. ruší rezerváciu pobytov v hore uvedených termínoch, ale zo ţiadneho dôkazu nie je zrejmé, ţe toto storno rezervácie bolo skutočne ţalobcovi doručené. Fakt, ţe toto stornovanie bolo listom zo dňa
  155. 2000 oznámené ţalobcovi obyčajnou poštou, potvrdila pani P. na pojednávaní dňa v prvostupňovom konaní dňa
  158. Na tomto pojednávaní navrhovateľ poţadoval vypočuť svedka p. V. a odporkyňu v
  159. rade pani M.. Zmluvou o postúpení (list 110) postupca D. postúpila pohľadávku vo výške 73 700,– Sk na postupníka Ing. V., na základe ktorej Okresný súd uznesením č. k. 25 Cb 273/01-118 zo dňa
  161. 2006 pripustil, aby pán V. na strane ţalobcu do konania vstúpil a pani V., aby z konania vystúpila. Na pojednávaní dňa
  163. 2007 (list 133) v spise sa dostavila svedkyňa p. M., ktorá potvrdila, ţe počula ako p. P. upovedomila p. V., ţe z dôvodu nenaplnenia klientov sa objednávka na pobyty ruší, ale nepamätala si, kedy konkrétne tento telefonický rozhovor prebehol. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe takto predloţených dokladov dospel k záveru, ţe odvolací súd nepochybil, keď ţalované v
  164. rade a v
  165. rade na sumu 73 700,– Sk zaviazal. Fakt, ţe ubytovacie sluţby boli u právneho predchodcu ţalobcu riadne objednané, na poskytnutie ktorých sa ţalobca riadne zaviazal platne uzavretou zmluvou o spolupráci sporný nie je. Zo zmluvy o spolupráci uzavretej medzi C., G. a D. v spojení so zmluvou o zdruţení je zrejmé, ţe medzi ubytovateľom D. a C. v zastúpení M.M. P. a P. ako objednávateľom ubytovacích sluţieb zmluva vznikla. Medzi účastníkmi sporné nie je, ani ţe ţalované objednané pobyty v termínoch
  167. 2001 4Obdo/9/2009 8 –
  169. 2001 a
  171. 2001 –
  173. 2000 nenaplnili a sporná nie je ani výška ceny za pobyty. Jedinou spornou otázkou je, či ţalované v
  174. rade a v
  175. rade objednané pobyty stornovali v súlade so zmluvou. Z listu zaloţeného vo fotokópii zo dňa
  177. 2000 v spise na č. listu 98 je zrejmé, ţe sa týka storna rezervácie pobytov na D. chate V., v uvedených termínoch, ale je pravdou, ţe ţalované ţiadnym dôkazom nepreukázali, ţe tento list bol aj právnemu predchodcovi ţalobcu riadne doručený. Svedkyňa vypovedajúca v prospech ţalovaných iba uviedla, ţe tento list mal byť zaslaný obyčajne, čo však doručenie tohto listu jednoznačne nepotvrdzuje. Z článku IV. Zmluvy o spolupráci jednoznačne vyplýva, ţe cestovná kancelária T. má právo od objednávky odstúpiť, najneskôr však do 30 dní pred nástupom na pobyt, túto skutočnosť je potrebné oznámiť písomne a rozhodujúci je termín doručenia. Z citovaného znenia článku IV. zmluvy o spolupráci je zrejmé, ţe na platné stornovanie pobytu sa v zmluve vyţadovalo písomné oznámenie o zrušení pobytu a za rozhodujúci termín tohto oznámenia bol označený v zmluve o spolupráci, deň doručenia tohto oznámenia. Z takto dohodnutého znenia o storno objednávke jednoznačne vyplýva, ţe pokiaľ objednávateľ mal záujem od objednávky odstúpiť bolo jeho zmluvnou povinnosťou zrušenie objednávky oznámiť písomne s tým, ţe rozhodujúcim termínom pre oznámenie bol stanovený deň doručenia, a teda bolo jeho vecou, aby doručenie o oznámení storna objednaných ubytovacích sluţieb mohol preukázať. Za predpokladu, ţe by aj oznámil zrušenie pobytu formou obyčajnej zásielky, nepostupoval v súlade so zmluvou o spolupráci, keď doručenie tejto zásielky preukázať nevie a ţalobca jej doručenie popiera. Svedecké výpovede nepreukazujú, ţe ţalovaná v
  178. rade a ţalovaná v
  179. rade objednávky na pobyty v uvedených termínoch zrušili v súlade so zmluvou, a preto odvolací súd nepochybil, keď dokazovanie svedeckými výpoveďami nedoplnil , a ani z nich nevychádzal. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného rozhodnutie odvolacieho súdu označil za vecne správne a dovolanie ţalovanej v
  180. rade a ţalovanej v
  181. rade podľa § 243b O. s. p. zamietol. O trovách dovolacieho konania rozhodol tak, ţe úspešnému ţalobcovi priznal trovy v dovolacom konaní za jeden úkon právnej pomoci vyjadrenie k dovolaniu vo výške 106,22 Eur. 4Obdo/9/2009 9 P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok. V Bratislave
  182. decembra 2009 JUDr. Jana Zemaníková, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.