Obsah (8)

§ 1§ 114§ 134§ 242§ 238§ 129§ 130§ 243

1 Cdo 40/2009 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Bajánkovej a sudcov JUDr. Ľubora Šeba a JUDr. Milana Deáka v prá

zák. č. 142/1947 Zb. a výmerom ONV v Ilave z 21.6.1949 boli vykúpené bývalým Československým štátom

§ 1ods.

3 zák. č. 46/1948 Zb. Časť z predmetných pozemkov, a to parc. č. X, X, X, X, X, X, X, X, X boli pridelené prídelovou listinou z 2.8.1957 do vlastníctva Štátnych majetkov, n. pB. (zapísané v pkn. vi. č. X). Štátny majetok n. p B. zanikol ku dňu 31.12.1957 bez právneho nástupcu a pozemky boli pridelené do uţívania PTŠ Pruské. Z predloţených listinných dôkazov a z výsluchu svedkov vyplýva, ţe právny predchodca navrhovateľa JRD B. mal záujem o pridelenie predmetných pozemkov do vlastníctva, pričom bývalá Rada ONV v Ilave na svojej mimoriadnej schôdzi dňa 18.5.1959 uznesením č. 142/1959 rozhodla o pridelení poľnohospodárskeho majetku bývalého ŠM B. obhospodarovanej PTŠ Pruské JRD B.. Rada ONV v Ilave odporučila vyšším orgánom (RADE KNV a PPLH) prideliť pre JRD B. poľnohospodárske objekty a časť poľnohospodárskej pôdy obhospodarované PTS Pruské. Z uznesenia rady KNV Ţilina zo dňa 4.11.1959 vyplýva, ţe Rade ONV v Ilave bola daná úloha zabezpečiť odovzdanie školského majetku v B. JRD B..

názoru odvolacieho súdu uznesenie Rady ONV v Ilave zo dňa 18.5.1959 č. 142/1959 a uznesenie Rady KNV v Ţiline z 4.11.1959 nie je moţné povaţovať za rozhodnutia orgánov verejnej správy, na základe ktorých ţalobca nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Odvolací súd zdôraznil, ţe po roku 1945 Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy vydávalo

nariadenia vlády č. 104/1945 Zb. SNR a nariadenia vlády č. 104/1946 Zb. SNR výmery o vlastníctve pôdy. Bývalé okresné národné výbory vydávali

zák. č. 142/1947 Zb. a zák. č. 46/1948 Zb. prídelové listiny, ktoré mali rovnaké právne účinky. Tieto výmery a prídelové listiny (verejné listiny) boli, a aj v súčasnosti sú dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladu schopnými listinami pre zápis nadobudnutého vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Aby boli vkladu schopné, museli byť tieto listiny právne perfektné. 1Cdo 40/2009 4 Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa a z opakovaného dokazovania odvolacieho súdu v danej veci bolo moţné vyvodiť, ţe úkony vtedajších orgánov verejnej správy (ONV v Ilave, KNV v Ţiline) smerovali k tomu, ţe sporné pozemky mali byť JRD B. pridelené do vlastníctva (prídelca

vtedajších právnych predpisov je vo význame vlastník), avšak k vydaniu prídelovej listiny bývalým ONV v Ilave nedošlo. Za tohto stavu potom nemoţno dospieť k záveru, ţe ţalobca nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam

§ 114zák.

č. 141/1950 Zb. rozhodnutím orgánu verejnej správy. Predloţené listinné dôkazy sú len záznamy o rokovaniach, nejedná sa o rozhodnutie orgánu verejnej správy v zmysle § 114 Obč. zákonníka, na základe ktorého by bolo moţné nadobudnúť vlastnícke právo. Pokiaľ sa ţalobca domáhal určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam aj z titulu ich vydrţania, odvolací súd zo zisteného skutkového stavu veci dospel k záveru, ţe návrh navrhovateľa nie je dôvodný ani na základe tohto právneho titulu. Uviedol, ţe novela Občianskeho zákonníka prevedená zákonom č. 509/1991 Zb. účinná od 1.1.1992 umoţnila i právnickým osobám nadobudnúť vlastnícke právo vydrţaním. Právnická osoba sa môţe od 1.1.1992

§ 134Obč.

zák. v znení novely prevedenej zák. č. 509/1991 Zb. stať vlastníkom nehnuteľnosti, ak má nehnuteľnosť v oprávnenej drţbe nepretrţite po dobu 10 rokov, a to aj v prípade, ak sa stala oprávneným drţiteľom pred 1.1.

1. Do vydrţacej doby moţno započítať i dobu oprávnenej drţby nehnuteľnosti, vykonávanej pred 1.1.
2. Oprávnený je drţiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, ţe mu vec alebo právo patrí (§ 130 ods. 1 Obč. zák.). Dobrá viera drţiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik práva. V danom prípade bolo nesporné, ţe právny predchodca ţalobcu začal uţívať sporné nehnuteľnosti v roku 1959, ktorá skutočnosť vyplýva zo zápisníc Rady ONV v Ilave a KNV v Ţiline. Ako uţ bolo vyššie uvedené, v zmysle platných právnych predpisov po roku 1945 o novej pozemkovej reforme bolo moţné nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti získanej z pozemkovej reformy výmerom a prídelovou listinou (§ 16, 17 zák. č. 46/1948 Zb.), pričom v zmysle cit. zákona bolo moţné vykúpenú pôdu prideliť do vlastníctva aj poľnohospodárskym druţstvám. Z výsluchu svedka Ing. J. P. bolo preukázané, ţe štatutárni zástupcovia JRD B. si boli vedomí tej skutočnosti, ţe ONV v Ilave nevydalo prídelovú listinu, pričom bývalý predseda JRD B. sa vydania tejto prídelovej listiny domáhal. Z vyjadrenia svedka Ing. R. vyplýva, ţe prídelová listina nebola vydaná z toho dôvodu, ţe administratívnym prácam sa v tom období 1Cdo 40/2009 5 nevenovala taká pozornosť, riešili sa iné veci. Z týchto svedeckých výpovedí je zrejmé, ţe právny predchodca navrhovateľa mal vedomosť o tom, ţe k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti

zákonov o pozemkových reformách je potrebné vydanie prídelovej listiny. Právny predchodca navrhovateľa sa uchopil drţby nehnuteľnosti bez rozhodnutia orgánu štátu o prevode vlastníctva, preto nemôţe byť vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, ţe je vlastníkom nehnuteľnosti. Právny predchodca ţalobcu musel mať (vzhľadom na všetky okolnosti prípadu) pri vstupe do drţby vedomosť o tom, ţe vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam nenadobudol, nakoľko nedošlo k vydaniu prídelovej listiny. Za tejto situácie navrhovateľ nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti titulom vydrţania, uzavrel odvolací súd. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca. Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 241 ods. 2 písm. c) O.s.p.). Za nesprávny povaţoval názor odvolacieho súdu ohľadom nesplnenie podmienok pre vydrţanie. Poukázal na prísľub predsedu ONV o pridelení starého dvora a zostatku nehnuteľností v obci B. po ŠM pre JRD a faktické rozhodnutie vtedajších orgánov o pridelení nehnuteľností do vlastníctva JRD B., na základe ktorého sa JRD chopilo drţby nehnuteľností a uţívalo ich ako svoje vlastníctvo. Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedol ţe s námietkami ţalobcu nesúhlasí, povaţuje ich za nedôvodné a plne sa stotoţňuje so závermi rozsudku odvolacieho súdu. Neţiadal priznať náhradu trov dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. l O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. l O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu

§ 242ods.

1 O.s.p. a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe dovolanie nie je dôvodné. Z ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. vyplýva, ţe dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. 1Cdo 40/2009 6 Bez ohľadu na to či dovolací súd rozhodol rozsudkom alebo uznesením ustanovenie § 237 O.s.p. pripúšťa dovolanie proti jeho rozhodnutiu, ak konanie v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou z vád vymenovaných pod písmenami a /aţ g/. Na tieto vady konania musí dovolací súd prihliadať ex offo, teda vţdy, či uţ ich existenciu účastník namieta alebo nie ( § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ). Dovolateľ nenamietal vadu

ustanovenia § 237 O.s.p. a dovolací súd ani existenciu vád uvedených pod písmenami a/ aţ g/ nezistil.

§ 238ods.

1 O.s.p. je dovolanie prípustné, ak smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Dovolanie ţalobcu smeruje proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej, preto je prípustné. Ţalobca v dovolaní uplatnil dovolacie dôvody v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm.

1. c)O.s.p. tvrdiac, ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení. Právnym posúdením je činnosť súdu pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav veci; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil náleţitý právny predpis alebo síce aplikoval správny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Vydrţanie patrí k všeobecným originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou drţbou oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. K zákonným predpokladom vydrţania patria :
2. a)nadobúdateľ je oprávneným drţiteľom veci po celú vydrţaciu dobu,
3. b)nepretrţitosť vydrţacej doby, ktorou je neprerušovaný stav uţívania predmetu vydrţania počas zákonom stanovenej doby ( pri nehnuteľnostiach 10 rokov ). Plynutie vydrţacej doby je pretrhnuté vtedy, ak drţiteľ prestane byť dobromyseľný alebo prestane nakladať s vecou ako so svojou. Drţba je faktický stav, pri ktorej má drţiteľ vec vo svojej moci, uţíva túto vec a poţíva plody a úţitky z tejto veci, disponuje ňou, prípadne vykonáva činnosť, ktorá pripúšťa trvalý alebo opätovný výkon. Tento objektívny stav je v niektorých prípadoch doplnený aj subjektívnym presvedčením drţiteľa, ţe vec, s ktorou nakladá alebo právo, ktoré vykonáva, mu patrí. V 1Cdo 40/2009 7 takomto prípade ide o oprávnenú drţbu, ktorou sa od neoprávnenej drţby odlišuje práve subjektívnym stavom existujúcim v psychike drţiteľa a to jeho dobromyseľnosťou v tom, ţe mu vec alebo právo skutočne patrí. Oprávnená a teda chránená drţba je výlučne takým faktickým stavom, pri ktorom sú súčasne splnené oba pojmové znaky a to dobromyseľnosť drţiteľa, ţe mu vec patrí, ktorá vychádza z presvedčenia o tom, ţe mu vec patrí a z toho, ţe toto presvedčenie má oporu v skutkových okolnostiach, ktoré nasvedčujú tomu, ţe vec by mohla drţiteľovi vlastnícky patriť. Dobromyseľnosť je vylúčená u toho, kto sa vedome zmocní veci protiprávne. Dočasné prenechanie nehnuteľnosti do uţívania nemoţno povaţovať za dobromyseľnú a oprávnenú drţbu, ktorá by spĺňala podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydrţaním. Krajský súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, pretoţe dospel k právnemu záveru, ţe neboli splnené podmienky vydrţania nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území B..

§ 129ods.

1 Občianskeho zákonníka drţiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo ten, kto vykonáva právo pre seba.

§ 130ods.

1 Občianskeho zákonníka ak je drţiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, ţe mu vec alebo právo patrí je drţiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, ţe drţba je oprávnená.

§ 134ods.

1 Občianskeho zákonníka oprávnený drţiteľ sa stáva vlastníkom veci ak ju má nepretrţite v drţbe po dobu troch rokov ak ide o hnuteľnosť a po dobu desať rokov ak ide o nehnuteľnosť.

ods. 2 takto nemoţno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôţu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môţu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( § 125 ).

ods. 3 do doby

ods. 1 sa započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej drţbe právny predchodca. Vlastníctvo je v našom právnom poriadku chápané ako najvyššia právna moc nad vecou. Tento obsah vlastníckeho práva je vyjadrený priamo v ustanovení § 123 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je vlastník v medziach zákona oprávnený vec drţať ( ius possidendi ), uţívať ( ius utendi ), poţívať jej plodu a úţitky ( ius fruendi ) a má právo s vecou nakladať ( ius disponendi ). Právo vec drţať, nazývané tieţ právom drţby, znamená právo nakladať s vecou ako s vlastnou. Ide o východiskové oprávnenie vlastníka, ktoré je nevyhnutným predpokladom pre výkon jeho ostatných vlastníckych oprávnení. Vydrţanie je osobitný spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyţaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho orgánu. Predpokladom vydrţania je skutočnosť, ţe drţiteľ je so 1Cdo 40/2009 8 zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, ţe mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či drţiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, ţe mu vec patrí, nemôţe vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv drţiteľa. Dobromyseľnosť drţiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t. j. či drţiteľ pri zachovaní náleţitej opatrnosti, ktorú moţno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na kaţdom subjekte poţadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, ţe uţíva veci, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená drţba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý dôvod ( titulus putativus ), teda, ide o to, aby drţiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, ţe mu taký právny titul svedčí. Pri posudzovaní oprávnenosti drţby treba vychádzať zo zásady, ţe jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, ţe nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok, a z ktorého moţno vyvodiť, ţe sa dôvodne povaţuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti drţby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol – či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit drţiteľa nemôţe byť sám osebe podkladom pre vydrţanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti drţby práva. V danom prípade právny predchodca ţalobcu mal vedomosť, ţe nehnuteľnosti mu neboli odovzdané do vlastníctva, pretoţe sa niekoľkokrát domáhal vydania prídelovej listina, k čomu však nikdy nedošlo. Pri vstupe do drţby nehnuteľností ako aj počas celej doby jej trvania vedel, ţe nehnuteľnosti nie sú jeho vlastníctvom. Za týchto okolností je právne posúdenie veci odvolacím súdom správne, s jeho závermi sa Najvyšší súd Slovenskej republiky v celom rozsahu stotoţňuje a v podrobnostiach odkazuje na jeho dôvody. Vzhľadom na to ţe v dovolacom konaní neboli zistené ani ďalšie dôvody, ktoré by mali za následok nesprávnosť dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu

§ 243ods.

1 O.s.p. zamietol. Náhradu trov dovolacieho konania ţalovanému nepriznal, lebo mu v súvislosti s ním ţiadne nevznikli, resp. si ich náhradu neuplatnil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok 1Cdo 40/2009 9 V Bratislave 30.júla 2009 JUDr. Jana Bajánková, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Marta Hrčková